kuchynske dvierka - porez drevotriesky - posuvné dvere reklamná plocha dobremag.net

Časopisy o bývaní – bla-bla-bla a pekné obrázky za veľa peňazí

V časopisoch venujúcich sa primárne bývaniu, interiérom a nábytku (napr. časopisy Pekné Bývanie, Dom a Byt, Nový Čas Bývanie…) býva publikovaných mesiac čo mesiac množstvo článkov sprevádzaných ešte väčším množstvom zaujímavých fotografií. Mnoho (dokonca môžem pokojne povedať – väčšina) týchto článkov a fotografií je platené PR výrobcov, predajcov, dizajnérov a zvyšná časť obsahu časopisov o bývaní  je viac menej „vata“ – výplňové bla-bla-bla, snažiace sa viac či menej presvedčivo navodiť dojem periodika, poskytujúceho svojim čitateľom (alebo čitateľkám?) nenahraditeľné odborné rady. Autormi článkov sú nie len interní redaktori a redaktorky, ale neraz aj oslovení zástupcovia samotných výrobcov či predajcov nábytku, alebo dizajnérov a realizátorov interiérov. Z titulu ich funkcií čitateľ naozaj očakáva erudovaný názor na problematiku a preto si vstrebávaním prezentovaných myšlienok utvára vnútornú mapu, aký nábytok, aké technické riešenie, aký dizajn, aké farby, aké materiály alebo napríklad aký interiér je preňho tým naj. Tak veľa titulov, tak veľa rokov publikovania, tak veľa stránok, tak veľa písmen, toľko ochotných čitateľov pripravených kupovať a vstrebávať múdrosti…

Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie „dzindziky“ namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na „ódu na nábytok Decodom„, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.

Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že „zožeriem cirokovú kefu“ okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom „hompáľanie“ police na podperkách…).

Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú „surovina“ a tvrdím, že drevotrieska je „polotovar“, môžeme toto moje „šťuchnutie“ kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.

Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.

Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.

Spomínané závesy (nábytkové pánty) „s priemerom 35 milimetrov“ neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.

V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho „vykývanie“ – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.

Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva „vodiaca lišta“, tak ja pred radami takéhoto „odborníka“ – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.

A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše „… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.„. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)

V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.

This entry was posted in Konštrukcia nábytku and tagged , , , . Bookmark the permalink. Post a comment or leave a trackback: Trackback URL.

8 Comments

  1. Posted piatok, 11. marec 2011 at 7:55 pm | Permalink

    Skvelý článok, teším sa na rozbor pekného bývania
    btw. čítavam marianne bydlení, páčia sa mi tie ich premeny, nejaké to pekné bývanie (čo ja si spomínam kedysi) ma celkom odpudzovalo návštevami u známych ľudí a podobne (neviem ako je na to teraz, ale nevyzerá že nejako valne).

  2. endy
    Posted pondelok, 21. marec 2011 at 5:03 pm | Permalink

    Výborný článok. Po prečítaní som si dohľadal pár informácií uvedených v obsahu článku a som nadšený kvalitou Vami ponúkaného textového materiálu. Pribudol Vám čitateľ.
    S pozdravom

  3. Martin
    Posted štvrtok, 14. apríl 2011 at 4:20 pm | Permalink

    Najlepšie v takýchto časopisoch sú obrázky z databáz s nábytkom, ktorý sa u nás ani nedá kúpiť.

  4. Daniel
    Posted piatok, 22. apríl 2011 at 7:21 pm | Permalink

    Dobrý deň,
    trefný článok. Tiež mi napadlo pred časom niečo podobné.
    Veď ak si pozriete reláciu o bývaní, alebo prelistujete časopis o bývaní je to ako keby ste čítali či pozerali reklamný katalóg istých
    firiem. Naozaj len málo inšpirácie si vie divák či čitateľ odniesť do reálneho sveta a je jedno či sa to týka drahých technológii, materiálov, rád odborníkov, alebo dizajnových nápadov.

  5. Juraj
    Posted štvrtok, 19. máj 2011 at 12:17 pm | Permalink

    Dobrý deň.

    Pekný článok… Už sme ako spoločnosť preinzerovali kopu eur v „kvalitných“ printových časopisoch a musím povedať, že nám to neprinieslo nič…
    Minulý rok ma oslovili z online časopisu XYZ že majú portál a online časopis aby som tam dal inzerciu. Sprvoti som bol dosť skeptický, ale nechal som sa prehovoriť a dnes som už bez problémov podpísal celoročnú zmluvu. Odozva tam je neskutočná, ľudia prechádzajú na naše stránky a ten časák je veľmi dobre aj graficky zvládnutý… Tak a teraz inzerujem len v tomto a som neskutočne spokojní.
    Najdôležitejšie pre všetkých je to, že majú celý obsah portálu zadarmo (žiadne PIANO :-)) a časopis je ZADARMO… Vyhľadávače ich hádžu pekne hore a článok má aj rating.
    Som spokojný…

  6. Zuzana
    Posted streda, 29. jún 2011 at 9:47 am | Permalink

    Výborný článok… bohužiaľ, že v časopisoch, ktoré by mali byť odborné, radia takí „pseudoodborníci“ ako tento.

  7. Milan
    Posted pondelok, 15. august 2011 at 1:38 pm | Permalink

    Tak to bolo veľmi pekne povedané.Píšu do časopisov ľudia,ktorí nemajú s nábytkom nič spoločné akurát to že o ňom píšu.sú to vačšinou VŠkoláci a si myslia že vyštudoval arch.alebo niečo podobné a sa v tom vyzna no opak je pravdou.ja pracujem v oblasti nábytku niekoľko rokov a stretol som sa už so všeličím ale najväčší dopad na chobotiny mali arch .nemá konštrukčnú predstavu a kresli čo ho napadne ,vymýšlajú nemožné.
    ked to chce robiť prosím.ale môj názor je taký,nech si najprv prejde po škole celkový proces výroby až po samotnú montáž.aby vedel o čom sa chce vyjadrovať a nesral si do huby!!!!!Do stolárstva sa tlačia a zakladajú stol.firmy ludia ,ktorí su vyučený výťahar,ele.,kuchár…prečo?nechápem..robte si svoje a nechajte toto úžasné remeslo nám „majstrom“v odbore.
    kazíte nám dobré meno vašou neodbornosťou.

  8. Janul L.
    Posted pondelok, 27. január 2014 at 6:33 pm | Permalink

    Tež som z toho smutná – oveľa viac zrealizovateľných nápadov nájde človek na internete a zdarma, lenže väčšinou po anglicky a pod. Určite by čitatelia privítali tlačený časopis v slovenčine, z ktorého by nemali ten ubíjajúci pocit zabíjania času pri listovaní lesklých obrázkov.. Aj keď musím povedať, že v tomto svetle mi ešte najpraktickejšie vychádza http://istanok.cas.sk/ringier/novy-cas-byvanie.html?page_id=272 hoci je „ľudový“, práve preto že sa nehrá na super duper exkluzív, a nakoniec nič z toho…

Post a Comment

Your email is never published nor shared. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*
*