Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie “dzindziky” namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na “ódu na nábytok Decodom“, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.

Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že “zožeriem cirokovú kefu” okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom “hompáľanie” police na podperkách…).

Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú “surovina” a tvrdím, že drevotrieska je “polotovar”, môžeme toto moje “šťuchnutie” kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.

Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.

Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.

Spomínané závesy (nábytkové pánty) “s priemerom 35 milimetrov” neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.

V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho “vykývanie” – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.

Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva “vodiaca lišta”, tak ja pred radami takéhoto “odborníka” – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.

A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše “… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.“. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)

V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.

Malá kuchyňa musí plniť rovnaké funkcie ako kuchyňa veľká (varenie, pečenie, chladenie, skladovanie…), ale keďže býva často súčasťou malého bytu, nároky na jej skladovacie kapacity (a to aj iných predmetov, ako len kuchynského náčinia a doplnkov) bývajú neraz výrazne vyššie. Takže ako čo najviac zväčšiť kapacitu odkladacích priestorov malej kuchyne? Ponúkam jedno z mnohých riešení, ktoré však určite nie je vhodné pre malé kuchyne v najlacnejších cenových kategóriách, pretože všetky úpravy skôr konečnú cenu kuchyne navyšujú.

A. štandardná konštrukcia kuchyne B. navrhované riešenie konštrukcie malých kuchýň (znázornená postava ma výšku 165 centimetrov)

Kuchynská soklová lišta

Pri pohľade na obrázok A je za soklovou kuchynskou lištou vidieť značný nevyužitý priestor. Pri výške sokla 100 milimetrov a šírke kuchyne (napr.) 2 metre tak strácame približne 0.1 metra kubického drahocenného priestoru. Pri zariaďovaní malej kuchyne preto navrhujem (ak je to čo len trochu možné s ohľadom na výšku budúceho užívateľa) soklovú lištu zvýšiť na 150 milimetrov (pri naozaj vysokom užívateľovi a ak sa do kuchyne nezabudováva umývačka riadu kľudne aj viac) a pod každú kuchynskú skrinku namontovať kuchynský plnovýsuv (zásuvku). Čelá zásuviek budú nahrádzať klasickú soklovú lištu.

Spodné kuchynské skrinky

Výška korpusu spodných kuchynských skriniek ostáva štandardná – 720 milimetrov, avšak hĺbku navrhujem radikálne zväčšiť – a to až o 200 milimetrov (táto zmena rozmeru spodných kuchynských skriniek je pre ďalšie šetrenie miesta v malej kuchyni kľúčová!). Použitie zafrézovaných úchytiek (resp. dvierok bez úchytiek s push systémom) a zalícovanie prednej plochy dvierok s prednou hranou kuchynskej pracovnej dosky nám taktiež ušetrí zopár centimetrov.

Týmito zmenami ušetríme pri kuchyni širokej 2 metre nezanedbateľného 0.32 metra kubického a to za námahu a vyššie finančné náklady pri maličkých kuchyniach naozaj stojí.

Kuchynská zástena medzi hornými a spodnými skrinkami

Ak niekomu 0.32 metra kubického ušetreného miesta za tú námahu nestojí (stále hovoríme o šetrení pri jednoduchej kuchyni širokej 2 metre), môže rátať ďalej. Zväčšením hĺbky spodných skriniek a zachovaním štandardnej (t.j. postačujúcej) hĺbky kuchynskej pracovnej dosky získame ďalších 200 milimetrov hĺbky v priestore medzi spodnými a hornými skrinkami. Preto v týchto miestach nahradíme klasickú kuchynskú zástenu za ďalšie skrinky, ktorých predné plochy môžu byť vyrobené napríklad zo skla či nerezu. Utierky, koreničky, dosky na krájanie, drobné elektrospotrebiče, skryté elektrické zásuvky a ďalšie kuchynské doplnky majú svoje nové miesto! Koľko sme získali priestoru? 0.16 metra kubického pri šírke kuchyne 2 metre a výške medziskriniek 400 milimetrov.

Horné kuchynské skrinky

Vzdialenosť medzi hornými skrinkami a kuchynskou pracovnou doskou iba 400 milimetrov?! Áno a nie len to. Zväčšením hĺbky spodnej skrinky sa nám otvára priestor (bez ergonomických defektov) nielen na zníženie montážnej výšky horných dvierok, ale môžu byť taktiež o dobrých 100 milimetrov hlbšie! Máme úsporu ďalšieho 0.14 metra kubického, pohodlnejšia manipulácia s uloženými predmetmi aj nižším užívateľom a jeho lepší prehľad o uloženom kuchynskom riade a ďalších kuchynských doplnkoch.

O koľko sme “nafúkli” kuchyňu, širokú 2 metre?

Mám rád neštandardné riešenia interiéru a ak sa mi pri tom podarí ušetriť približne 0.72 metra kubického (t.j. úspora vyše 3 štandardných kuchynských spodných skriniek šírky 600 milimetrov!), zvýšim úžitkovú hodnotu, kvalitu ergonómie, funkčnosť a pohodlie užívateľa nábytku, rád odporučím investovať spomínané zvýšené finančné náklady na výrobu.

A. Kuchynské dvierka z laminátovej drevotrieskovej dosky a ABS hrany (hranovacej laminátovej pásky)

Dvierka z melamínu (laminátovej drevotrieskovej dosky alebo aj DTD) olepené ABS hranou (resp. laminátovou hranovacou páskou) sú nielen najlacnejšou alternatívou zo všetkých, ktoré teraz popíšem, ale z pohľadu odolnosti voči vlhkosti a tekutinám majú aj najviac slabých miest. Ich jadro tvorí drevotriesková doska (na ilustračnom obrázku ako bledožltá plocha), ktorá je na plochách opláštená veľmi tenkou vrstvou laminátu (na ilustračnom obrázku ako tmavohnedé pásiky) a na hranách ohranovaná ABS hranou či laminátovou hranovacou páskou (na ilustračnom obrázku ako oranžový pásik). Laminát je de facto iba papier kombinovaný s vrstvami špeciálnych živíc a z dlhodobejšieho hľadiska nedokáže odolávať vlhkosti, jej dlhším pôsobením nakoniec táto tenká vrstva vlhkosť do drevotrieskového jadra prepustí, čím sa kuchynské dvierka znehodnotia (drevotriesková doska je materiál nižšej hustoty, preto voda do nej vsiakne tak rýchlo, ako do špongie). Ďalším slabým miestom takýchto kuchynských dvierok sú styčné hrany medzi drevotrieskou a ABS hranou po celom ich obvode, ktorá zvyšuje riziko neskorších prienikov vlhkosti do drevotrieskového jadra a tým pádom znehodnotenia dvierok.

B. Kuchynské dvierka z dyhovanej drevotrieskovej dosky

Kuchynské dvierka z dyhovanej DTD sú cenovou hladinou presne na opačnej strane ale svojou schopnosťou odpudzovať vlhkosť na takmer rovnakej (t.j. tej horšej) strane ako kuchynské dvierka z laminátovej DTD. Pórovitá dyha (a je jedno, či sa jedná o buk, dub alebo wenge či zebráno) na plochách (tmavohnedé pásiky) ale aj na hranách (oranžový pásik) dvierok síce prepúšťa vlhkosť do drevotrieskového jadra (bledožltá plocha) ešte výraznejšie, túto vlastnosť však sčasti eliminuje aplikácia vrchnej vrstvy – laku (bledozelené ohraničenie).

C. Fóliované lisované kuchynské dvierka

Relatívne nízka cena a vysoká odolnosť voči vlhkosti a kvapalinám? Fóliované lisované kuchynské dvierka tvorí jadro z MDF dosky (bledožltá plocha), ktorá ma omnoho vyššiu hustotu ako DTD doska, čím je zabezpečená nižšia nasiakavosť jadra dvierok. Prístup vlhkosti je taktiež z prednej plochy a všetkých hrán dvierok dokonale zamedzený v dôsledku lisovania vodu-nepriepustných fólií bez akéhokoľvek prerušenia na predných hranách (oranžový pásik). Naozaj minimálnym nedostatkom je prerušená hrana zo zadnej strany a zadná laminátová plocha (tmavohnedý pásik) dvierok.

D. Striekané kuchynské dvierka

Striekané kuchynské dvierka sú každopádne finančne najnáročnejšia alternatíva, avšak v kuchyni či kúpeľni ponúkajú (dovolím si tvrdiť) neprekonateľnú ochranu proti vlhkosti alebo priamo kvapalinám. Súvislá lakovaná vrstva bez akéhokoľvek prerušenia (oranžová čiara) v kombinácii s jadrom z MDF dosky (bledožltá plocha) zaručujú kuchynským dvierkam maximálnu vodo-odolnosť tak pri matnej, ako aj pri vysoko lesklej alternatíve.

Na ilustračnom obrázku sú prierezy jednotlivých typov popisovaných kuchynských dvierok.

Pri návrhu typu použitých nábytkových nožičiek, ale aj ich počtu a umiestnenia platí niekoľko jednoduchých zásad, ktorých dodržaním sa vyhnete mnohým dodatočným problémom s kvalitou a prípadným reklamáciám u výrobcu. Dôležitým faktorom, ktorý treba brať pri návrhu do úvahy, sú použité materiály (napr. hrúbka nábytkových dosiek – DTD, MDF…) a konštrukčné rozmery nábytku (primárne šírka korpusu, rozmer medzi bokmi korpusu či zvislými priečkami a sekundárne hĺbka korpusu nábytkovej skrinky). Ďalším faktorom je spôsob využitia nábytku – je rozdiel, či bude skrinka využitá na uloženie ťažkých kníh (knižnica), alebo v nej budú vystavené ľahké papierové modely lietadielok.

Pri nesprávne volenom počte nábytkových nožičiek má korpus skrinky v strede svojej šírky tendenciu prehýbať sa smerom nadol – pri úzkych skrinkách sa toto deje až pri vložení predmetov, pri širších skrinkách sa skôr či neskôr korpus ohne aj pôsobením váhy samotného materiálu, z ktorého sú vyrobené (a to aj pri použití zadného chrbátu!). Riešením nie je ani použitie strednej zvislej priečky, ale naopak, uložené predmety v skrinke pôsobia spolu s priečkou ešte intenzívnejším tlakom na stred skrinky a ohyb je výraznejší. Pod zvislú priečku je preto nutné namontovať 1 alebo viac nožičiek, v závislosti na hĺbke korpusu (jedna nožička sa môže pod zvislú priečku primontovať na stred hĺbky korpusu v prípade, ak si zákazník želá čo možno najviac nožičiek “skovať”).

Nábytkové nožičky je preto vhodné umiestniť nie len pod boky korpusu, ale aj pod všetky (pevné) zvislé priečky, ktoré sú od seba osovo vzdialené viac okolo 900 – 1000 milimetrov.

Nábytok s nesprávnym počtom nožičiek. Biela šípka znázorňuje smer pôsobenia tlakov pri prázdnej ale aj pri plne naloženej skrinke. Pod túto priečku treba namontovať jednu alebo viac nožičiek (podľa hĺbky korpusu).

Nábytok so správnym počtom nožičiek.

Laminátová hranovacia páska

Laminátová hranovacia páska je vlastne iba papier potlačený dekorom (drevodekor, UNI farba…) a impregnovaný špeciálnymi živicami. Z tejto výrobnej technológie vychádzajú všetky jej dobré ale aj zlé vlastnosti.

Tým, že podklad tvorí papier, kvalitnou tlačou sa zabezpečí maximálna vernosť napodobenia prírodných drevodekorov (a ich identickosť s veľkoplošnými nábytkovými materiálmi takmer všetkých popredných európskych výrobcov (Kronospan, DDL, Bučina, Egger, Wodego, Interiér Říčany, Interspan…) a keďže papier patrí medzi lacné materiály, výrobná cena laminátovej hranovacej pásky patrí naozaj medzi najlacnejšie. Laminátová hranovacia páska sa vyrába v širokých kotúčoch, preto nie je problém oproti štandardným šírkam cca 22 a 40 (42) milimetrov vyrobiť (samozrejme za príplatok) akékoľvek iné do šírky cca 200 milimetrov.

Hlavnou nevýhodou laminátovej hranovacej pásky je jej krehkosť, s čím priamo súvisia jej horšie mechanické vlastnosti (pevnosť, odolnosť životnosť, opracovateľnosť…), prejavujúce sa nie len pri výrobe nábytku ale aj pri jeho užívaní. A výsledok, ako to môže dopadnúť, si môžete pozrieť na ilustračnej fotografii :)

Fotografia ilustruje, ako to môže dopadnúť, ak je nábytok ohranovaný laminátovou hranovacou páskou.

V dnešnej dobe odporúčam používať laminátovú hranovaciu pásku iba na najlacnejší nábytok. Vždy, keď sa nájde aspoň pár korún navyše, odporúčam radšej priplatiť a kúpiť (dať si vyrobiť) nábytok s ABS hranami. Kompromisom môže byť kombinácia týchto dvoch materiálov, kedy sa ABS hrana použije na viditeľných a najviac namáhaných nábytkových dielcoch (dvierka, stolové dosky, horné dno skrinky…) a laminátová hranovacia páska sa použije napríklad pri vnútorné vybaveni nábytku (vnútorné poličky a priečky…).

ABS hrana

ABS hrany sú z hľadiska výrobnej ceny a mierne náročnejšej aplikovateľnosti na hrany nábytkových dielcov asi o 100% drahšie, ako laminátové hranovacie pásky. Je to však jediná, mne známa nevýhoda tohoto moderného materiálu používaného na výrobu nábytku.

Obrovské množstvo sortimentu (UNI farby, drevodekory, kovové efekty …), pevnejšie a odolnejšie s dlhšou životnosťou pri používaní nábytku, ľahká opracovateľnosť (napríklad hranovanie menších polomerov vytvorených na nábytkových dielcoch) pri výrobe nábytkových dielcov a ekologická výroba sú silné argumenty pre použitie ABS hrán vždy, keď je nábytok vyrábaný z laminátovej DTD.

ABS hrana je de facto termoplast vyrábaný v rôznych dekoroch, šírkach a hrúbkach. Najtenšie (okolo 0.5 milimetra) stále častejšie nahrádzajú už spomínané lacné laminátové hranovacie pásky, alternatívou sú 1, 2, 3 a viac milimetrové hrúbky. Štandardné šírky ABS hrán sú rovnako ako pri hranovacích páskach okolo 22 a 42 milimetrov, taktiež sa za príplatok dajú vyrobiť väčšie šírky (čo je dôležité pri väčších hrúbkach nábytkových dosiek).

ABS hrany odporúčam použiť v prípade viac namáhaného (požívaného) nábytku (napríklad kancelársky nábytok s ABS hranami je podľa môjho názoru absolútna nutnosť) a všade tam, kde sa očakáva nie len jeho funkčnosť ale aj modernejší dizajn.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Kvalita nábytku: nábytkové pánty

Rozmery nábytku

Rozmery jednotlivých kusov sektorového nábytku sú dopredu určené a ani v prípade množstva nábytkových prvkov (sektorov) v katalógu nie je zaručené, že vybraný sektorový nábytok rozmerovo dokonale “zapasuje” do miestnosti (čo je kompenzované nižšou cenou za nábytok). Všetky rozmery sektorového nábytku sú modulovo odstupňované (v najlepšom prípade po 5-10 centimetrov) a výrobca s najväčšou pravdepodobnosťou iný rozmer nevyrobí, ak nepôjde a naozaj veľkú objednávku.

Na rozdiel od sektorového nábytku, rozmery nábytku vyrábaného na mieru nie sú prakticky ničím limitované – rozhodujúcou rozmerovou jednotkou je 1 milimeter a je na zákazníkovi, či si dá vyrobiť skrinku širokú (napríklad) 500 alebo 501 milimetrov.

Nerovnosti v interiéri

Zvyčajnou súčasťou aj tej najdokonalejšie remeselne prevedenej stavby sú väčšie či menšie nerovnosti stien, nevodorovnosť podlahy či nepravouhlé rohy miestností. Na tieto mierne nedokonalosti interiéru nie je sektorový nábytok pripravený, čím v zariaďovanej miestnosti vznikajú nepekné detaily. Menšie škáry sa dajú pekne začistiť silikónovým tmelom rovnakej farby ako omietka resp. ako povrch nábytku. Avšak čo v prípade, ak vznikne 10-100 milimetrová škára a zákazníka taký detail neuspokojí? Vtedy musí nastúpiť atypický nábytok.

Korpusy skriniek nábytku vyrábaného na mieru môžu byť vybavené bočnými lištami alebo predĺženými dielcami. Tie sa pri montáži rezaním a hobľovaním upravujú do takého rozmeru a tvaru, ktorý zabezpečí dokonalé “zapasovanie” nábytku do miestnosti. Ako príklad môžem uviesť koncovú a rohovú kuchynskú skrinku (na obrázku zjednodušený pôdorys). Koncová skrinka (1) má predĺžený bok, zakrývajúci 50 milimetrovú medzeru medzi stenou a korpusom skrinky (v ktoej sú vedené prípadné prívody vody, plynu, či elektroinštalácia). Rohová skrinka (3) má na boku primontovanú lištu, ktorá vyrovnáva nerovnosti steny, dorovnáva celkový rozmer kuchyne a miernym odsadením dvierok od steny zamedzuje ich búchaniu a poškodeniu.

Nábytkové nožičky

Na prvý pohľad najviac viditeľným kovaním z tejto kategórie sú nábytkové nožičky resp. podnože (podnože sú vlastne nožičky spojené do jedného celku priečkami alebo tiež “lubmi”). Na korpus skriniek sa najčastejšie pevne upevňujú zo spodnej strany spodného dna skrutkami.

Nábytkové nožičky sa vyrábajú z kovu (hliník, nerez, chróm, nikel…) a z dreveného masívu (menej často sa však používajú aj ďalšie materiály).

Drevené nábytkové nožičky sa dajú vyrobiť v takmer akejkoľvek výške a v akomkoľvek priereze (pôdorysný rozmer nožičky a pôdorysný tvar nožičky) – limitom býva iba fantázia a finančné možnosti objednávateľa nábytku. Naopak, limitom nie je materiálové vyhotovenie – takáto nožička môže byť z dreviny buk, dub, javor či borovica, rovnako ako wenge, makasar alebo mahagón. Pri exotických drevinách sa však nožičky zvyčajne vyrobia z dreviny lacnejšej a následne sa iba oblepia dýhou vybranej exotickej dreviny. Nevýhodou drevených nožičiek je absencia výškovo nastaviteľného mechanizmu na vyrovnávanie prípadných nerovností podlahy v interiéri (tzv. výšková rektifikácia).

Na ilustračnej fotografii je nábytok s nízkymi drevenými nožičkami od nemeckého výrobcu Hartmann.

Pri kovových nožičkách sa musíte uspokojiť “iba” s katalógovou ponukou výrobcov tohoto nábytkového kovania (ak si však nepriplatíte za zákazkovú výrobu nožičiek – cena za takýto výrobok v malých sériách sa však šplhá do závratných výšok) – jednou z mála možností dodatočnej úpravy katalógových kovových nábytkových nožičiek je úprava ich výšky (t.j. znižovanie zrezávaním). Takáto úprava je vhodná v prípade, ak nájdete nožičku vhodného pôdorysného tvaru a rozmeru, ale nevyhovujúca je jej výška. Oproti dreveným nožičkám sa veľká väčšina kovových vyrába s výškovo nastaviteľným mechanizmom, dovoľujúcim vyrovnávanie miernych nerovnosti podlahy.

Nábytok s nožičkami pôsobí vzdušnejšie ako nábytok na soklovej lište, pri vyšších nožičkách sa pod ním pohodlnejšie vysáva prach. Nábytok na nožičkách je taktiež vhodný v prípade interiéru s podlahovým vykurovaním.

Nábytkové kolieska

Nábytkové kolieska sa už dávno nemontujú len na stoličky alebo zásuvkové kontajnery (kancelársky nábytok). Kolieska namontované napr. na skrinku, postel, pracovný alebo konferenčný stolík umožňujú jednoducho s nábytkom manipulovať a pohodlne meniť dispozíciu zariadeného interiéru. Kolieska môžu byť vybavené brzdným mechanizmom, zabezpečujúcim takýto nábytok proti nechcenému posúvaniu.

Pri výbere správnych nábytkových koliesok je vhodné brať do úvahy okrem iného aj to, aký povrch nášľapnej vrstvy bude mať zariaďovaná miestnosť. Ak bude podlahu miestnosti tvoriť dlažba či parkety, je dobré použiť pogumované kolieska (obmedzí sa tým vytváranie hluku pri presúvaní nábytku). Do miestnosti s kobercom stačia kolieska bez tejto mäkkej vrstvy.

Na ilustračnej fotografii sú nábytkové kolieska nemeckého výrobcu Tente.

Nábytkové kolieska sa vyrábajú v množstve tvarov a rozmerov. Niektoré sú pevné, iné sú otočné a ďalšie sa dajú do nábytku zafrézovať, čím sa v nábytku stávajú takmer neviditeľné (toto riešenie sa často využíva pri konštrukciách napr. konferenčných stolíkov).

Soklová lišta

Soklová lišta je (voľne povedané) nízky, asi 3 až 20 centimetrov vysoký (podľa toho o aký nábytok ide – napr. kuchyňa ma sokel bežne okolo 10 až 15 centimetrov), po celej šírke (a niekedy aj hĺbke) nábytku upevnený dielec, vyrobený z veľkoplošného materiálu (buď totožného ako je samotná skrinka, alebo z podobného), oddeľujúci korpus skrinky (podobne ako nábytkové nožičky) od podlahy (často je soklová lišta priamo súčasťou konštrukcie samotného korpusu skrinky).

Na ilustračnej fotografii kuchynská zostava od talianskeho výrobcu Tomassi Cucine.

Nábytok so soklovou lištou pôsobí ucelenejším dojmom, menej sa pod takéto skrinky dostáva nečistota (možno by ste sa mylne domnievali, že nečistoty sa pod takéto skrinky nedostanú vôbec – omyl) a lišta je takmer vždy lacnejšia ako akékoľvek iné riešenie. Nevýhodné je nábytok so soklovou lištou použiť tam, kde sa využíva podlahové vykurovanie.

Klzáky a rektifikačné nožičky

Málokedy sa soklová lišta použije bez ďalšieho doplnkového kovania. Najlacnejším a najjednoduchším riešením je osadenie jednoduchých plastových klzákov (alebo ešte lacnejších klzákov vyrobených zo sololitu), pri väčších skriniach a nerovnej podlahe v interiéri je nutné namontovať skryté rektifikačné nožičky, ktoré zväčša plnia úlohu výškovej rektifikácie aj klzáka.

Toto nábytkové kovanie sa často využíva aj v prípadoch, keď je nábytok uložený priamo na podlahe. V tomto prípade bývajú vynechané soklové lišty aj nábytkové nožičky a klzáky resp. skryté rektifikačné nožičky bývajú zafrézované do spodného dna korpusu skrinky.

Súvisiace články:
Nábytok – aby ho bolo za čo chytiť

1. Premiestnite vypínače a zásuvky – každý otvor v skle (a v takomto tenkom obzvlášť) zvyšuje riziko jeho okamžitého či neskoršieho poškodenia. Preto ak je to technicky a finančne možné, presuňte všetky nástenné vypínače, zásuvky alebo svietidlá, ktoré by zasahovali do budúcej sklenenej kuchynskej zásteny na iné miesto (napr. pod horné kuchynské skrinky). Ak však takéto presuny neprichádzajú do úvahy, alebo ak chcete zásuvky v skle nechať za každú cenu napr. z estetického dôvodu, jednoznačne od výrobcu vyžadujte vŕtať do skla otvory oblúkové (najlepšie kruhové, v horšom prípade zo zaoblenými rohmi). Pravouhlé otvory (obdĺžnik, štvorec) resp. otvory s ostrými uhlami (trojuholník, kosoštvorec…) nevydržia už samotnú montáž a sklo začne z týchto rohov nabetón praskať. V prípade použitia skla v hliníkovom ráme musí byť v mieste otvoru pre zásuvku alebo vypínač vzniknutý priestor medzi stenou a sklom vypodložený pevnou podložkou.

2. Čo najdôslednejšie vyrovnajte povrch steny – toto je nutné dodržať prinajmenšom v prípade, ak sa rozhodnete, že sklenená kuchynská zástena bude nalepená priamo na stene. V prípade, ak bude kuchynská zástena tvorená sklom osadenom v hliníkovom ráme, nie je až také dôležité túto podmienku dodržať, avšak rovný povrch obkladanej steny je vždy lepším predpokladom pre presnú prácu (a vašu konečnú spokojnosť).

3. Stenu vymaľujte – zožltnuté mapy na stene, mastné fľaky alebo tmavé odtlačky prstov na bielej stene ani nepriehľadné sklo úplne nezakryje! Môžete si byť istý, že skôr či neskôr aj vo vašej kuchyni z určitého uhľa pohľadu tieto nedostatky spozorujete. Pri kuchynskej zástene zo skla osadeného do hliníkového rámu musíte stenu vymaľovať bezpodmienečne a pri lepení skla priamo na stenu to taktiež odporúčam. Naopak, ak kuchynskú zástenu tvorí sklo nalepené na pevnú podložku, maľovať nemusíte.

4. Vyberajte z ponuky nepriehľadných skiel – ak neplánujete za sklenenú kuchynskú zástenu osadiť svietidlá (čo v takýchto prípadoch predpokladám), vyberte si z ponuky nepriehľadných skiel. Najpoužívanejším nepriehľadným sklom u nás a v Čechách je sklo Lacobel, vyrábaný v mnohých farebných odtieňoch (od bielej, cez modrú až napr. po tmavo hnedú).

5. Sklo na stenu nalepte – ako v prvom bode, aj tu platí rovnaká zásada, že každý otvor v skle zvyšuje možnosť poškodenia (prasknutia skla) sklenenej kuchynskej zásteny. Preto odporúčam zástenu na stenu prilepiť. Aby sa prasknutie skla minimalizovalo, je dobré sklo najprv nalepiť na pevnú podložku (napr DTD hr. 10 mm) a až následne tento celok nalepiť na stenu.

6. Nepoužite klasickú vodnú lištu – čistý, moderný a jednoduchý vzhľad sklenenej kuchynskej zásteny (tým pádom de facto celej kuchyne) sa dá úplne znetvoriť v prípade, ak sa použije klasická kuchynská tesniaca lišty (tzv. kuchynská vodná lišta). Pri lepení skla priamo na stenu je lepšie použiť hliníkovú lištu s gumeným tesnením a pri skle v hliníkovom ráme sa špára medzi kuchynskou pracovnou doskou a zástenou utesní priehľadným silikónom.

Na ilustračnej fotografii je kuchyňa od talianskeho výrobcu nábytku Poliform.

Dôležitým faktorom pri výpočte výšky zásuvkových čielok na nábytok je to, či horné dno skrinky cez čielka zásuviek presahuje (či je horné dno na čielka naložené), alebo nie.

1. Ak sú čielka na celú výšku skrinky a zakrývajú aj prednú hranu horného dna (čielka naložené na korpus skrinky), výpočet výšky 4 čielok je takýto: výška skrinky – 3 až 5 milimetrov (toto treba zvážiť podla konkrétnej situácie – je skrinka položená na podlahe alebo má nožičky či sokel?bude sa na skrinku niečo pokladať? atď) - 9 milimetrov (3 x vodorovná škára medzi čielkami po 3 milimetre) / 4 (počet čielok) = 1200 – 3 – 9 / 4 = čielka 297 milimetrov vysoké.

2. ak horné dno skrinky čielka presahuje (horné dno skrinky je naložené na čielkach), treba z výšky odrátať ešte hrúbku horného dna (pri laminátovej DTD väčšinou 18 milimetrov). 1200 – 3 – 9 – 18 / 4 = 292.5 milimetra (v tomto prípade je dobré vypočítaný rozmer zaokrúhliť na celé milimetre).

Ako si vypočítate výšku a šírku dvierok na nábytok, som písal v inom článku.

Pre koho je určená databáza výrobných výkresov na nábytok?

Začínajúci konštruktér nábytku, architekt, bytový dizajnér, študent – databáza výrobných výkresov na nábytok môže pomôcť pri začiatkoch v konštruktérskej praxi, architektom môže uľahčiť a urýchliť prácu pri návrhu interiérov alebo aj môže poskytnúť vstupné konštrukčné podklady pre tvorbu zložitejších nábytkových zostáv.
Stolárska dielňa, domáci majster – odbremenením od nutnosti tvorby konštrukčných výrobných výkresov na nábytok môže malá stolárska dielňa a jej zákazník ušetriť množstvo času či peňazí. Pre šikovného domáceho majstra sú výkresy dobrý návod ako vyrobiť nábytok “na kolene” a môže si podľa nich dať v blízkej stolárskej dielni alebo v Hornbachu, Baumaxe či Rosničke narezať (a ohranovať) všetky potrebné dielce a nábytok si doma vyrobiť svojpomocne.
Zákazník, objednávajúci nábytok – výkresy obsahujú všetky potrebné údaje na precízny výpočet ceny za výrobu nábytku.

Ako výrobné výkresy na nábytok prezerať a vytlačiť?

Výrobné výkresy na nábytok sú uložené vo formáte DWG. Prezerať a tlačiť ich môžete napríklad prostredníctvom voľne šíriteľnej aplikácie eDrawings Viewer. Každý výkres je kreslený tak, aby sa jeho obsah zmestil na papier formátu A4. To vám dovolí vytlačiť ho na každej bežnej domácej tlačiarni.

Nenašli ste, čo hľadáte?

Ak vo volne šíriteľnej databáze výrobných výkresov na nábytok nenájdete to, čo potrebujete a hľadáte, napíšte nám. Vynasnažíme sa čo najskôr výkres doplniť.