Ak si idete namontovať rohovú kuchynskú pracovnú dosku svojpomocne, alebo vám bude kuchynský nábytok montovať firma, dodržujte (skontrolujte dodržiavanie) tieto základné požiadavky:
A. rohové kuchynské pracovné dosky osádzajte až po úplnom a precíznom vyrovnaní všetkých spodných kuchynských skriniek, na ktorých budú pracovné dosky “ležať” – v prípade nedodržania tejto zásady sa po čase začne rohový spoj “otvárať” alebo “zatvárať” (pákový efekt) a do vzniknutej špáry začne vnikať vlhkosť a mastnota
B. zabezpečte, aby mali obidve dosky v rohovom spoji výfrez určený nielen na samotné spojovacie kovanie, ale taktiež v mieste spojenia v hranách drážku pre vloženie spojovacích lameliek – rohový spoj pracovnej dosky sa tak zabezpečí proti výškovému posunu jednotlivých častí pracovnej dosky

C. presvedčite sa, že pred spájaním rohového spoja z jednotlivých častí pracovnej dosky boli hrany v mieste styku ošetrené proti vlhkosti – zvýšenému riziku vnikania vlhkosti zabránite ošetrením “surových” odfrézovaných hrán hmotou proti vlhkosti – lepidlom chemoprén, silikónom…
D. pred utiahnutím skrutiek spojovacieho kovania lamelky vložené v drážke natrite vhodným stolárskym montážnym lepidlom
E. spojovacie kovanie pevne utiahnite ešte pred priskrutkovaním jednotlivých dielov rohovej kuchynskej pracovnej dosky do horného dna spodných kuchynských skriniek
F. rohové kuchynské pracovné dosky je nutné upevniť do každej kuchynskej spodnej skrinky, ktorej súčasťou je aj horné dno

Správna poloha prívodu elektriny (elektrických zásuviek…), vody a plynu má zásadný vplyv nielen na rýchlosť montáže kuchyne, ale v prípade problémov so zabudovaným elektrospotrebičom, s únikom plynu či s prasknutým spojom na vodovodnej alebo odpadovej rúrke dokážete pri ich vhodnom umiestnení rýchlejšie a pohodlnejšie zasiahnuť. Včasným odpojením skratovaného kuchynského spotrebiča alebo rýchlym zastavením prívodu plynu (napr.) do varnej dosky môžete zabrániť ešte väčším problémom. Takže kde (nie)je vhodné miesto na umiestnenie prívodov elektriny, vody a plynu?

Prívody elektriny, vody a plynu za kuchynskými výsuvmi

Ak nainštalujete za skrinku s kuchynskými výsuvmi elektrickú zásuvku alebo prívod plynu, prístup k ním bude sťažený konštrukciou zásuvkového kovania a v prípade, ak si nebudete po čase pamätať výškové osadenie, ľahko sa môže stať, že budete musieť z korpusu skrinky vybrať postupne všetky šuflíky. Ak za zásuvkovú kuchynskú skrinku umiestníte prívod vody, budete sa okrem toho musieť rozlúčiť s klasickou hĺbkou skrinky alebo kuchynských výsuvov a za kuchyňu si mierne priplatíte.

Prívody elektriny, vody a plynu za “drôteným programom”

Prívody elektriny, plynu a vody za kuchynskými skrinkami v ktorej je nainštalovaný tzv. “drôtený programom” (karusel, magický roh, drôtený potravinový výsuv ale napríklad aj výsuvný odpadkový kôš – sorter…) sú zväčša ešte na menej vhodnom mieste, ako pri ich umiestnení za šuplíkovou kuchynskou skrinkou. Dôvodom je mohutná a pevne primontovaná drôtená konštrukcia tohoto špecifického nábytkového kovania v “útrobách” korpusu skrinky a taktiež to, že málokedy sa vyrába vo viacerých hĺbkach.

Prívody elektriny, vody a plynu za zabudovanými kuchynskými elektrospotrebičmi

Hĺbka zabudovanej umývačky riadu nedovoľuje za tento elektrospotrebič umiestňovať žiadny prívod elektriny, vody ani plynu. Tak isto nemôžu byť na stene za umývačkou riadu žiadne ďalšie vyčnievajúce prvky (ističe, vodovodné alebo plynové trubky…). Aj keď za niektoré ďalšie zabudované kuchynské elektrospotrebiče (napríklad za zabudovanú mikrovlnú rúru) z dôvodu dostatočného priestoru teoreticky prívod vody, elektriny či plynu umiestniť môžete, odporúčam sa takejto inštalácii vyhnúť. Vhodnejšie je prívody umiestniť tam, kde vám pri nutnosti rýchlo vytiahnuť elektrospotrebič z elektrickej siete nebude nič zavadzať.

Kam v novej kuchyni umiestniť prívody elektriny, vody a plynu?

Ideálnym miestom pre umiestnenie elektrických, vodovodných a plynových prívodov sú priestory za policovými kuchynskými skrinkami a za kuchynskou skrinkou s drezom – vyrezanou dierou v sololitovom chrbáte sa pohodlne (a bez nutnosti niečo domontovať) dostanete kam potrebujete – v ceste vám bude stáť iba pár hrncov. Toto riešenie uvíta aj majster pri montáži kuchyne.

Malá kuchyňa musí plniť rovnaké funkcie ako kuchyňa veľká (varenie, pečenie, chladenie, skladovanie…), ale keďže býva často súčasťou malého bytu, nároky na jej skladovacie kapacity (a to aj iných predmetov, ako len kuchynského náčinia a doplnkov) bývajú neraz výrazne vyššie. Takže ako čo najviac zväčšiť kapacitu odkladacích priestorov malej kuchyne? Ponúkam jedno z mnohých riešení, ktoré však určite nie je vhodné pre malé kuchyne v najlacnejších cenových kategóriách, pretože všetky úpravy skôr konečnú cenu kuchyne navyšujú.

A. štandardná konštrukcia kuchyne B. navrhované riešenie konštrukcie malých kuchýň (znázornená postava ma výšku 165 centimetrov)

Kuchynská soklová lišta

Pri pohľade na obrázok A je za soklovou kuchynskou lištou vidieť značný nevyužitý priestor. Pri výške sokla 100 milimetrov a šírke kuchyne (napr.) 2 metre tak strácame približne 0.1 metra kubického drahocenného priestoru. Pri zariaďovaní malej kuchyne preto navrhujem (ak je to čo len trochu možné s ohľadom na výšku budúceho užívateľa) soklovú lištu zvýšiť na 150 milimetrov (pri naozaj vysokom užívateľovi a ak sa do kuchyne nezabudováva umývačka riadu kľudne aj viac) a pod každú kuchynskú skrinku namontovať kuchynský plnovýsuv (zásuvku). Čelá zásuviek budú nahrádzať klasickú soklovú lištu.

Spodné kuchynské skrinky

Výška korpusu spodných kuchynských skriniek ostáva štandardná – 720 milimetrov, avšak hĺbku navrhujem radikálne zväčšiť – a to až o 200 milimetrov (táto zmena rozmeru spodných kuchynských skriniek je pre ďalšie šetrenie miesta v malej kuchyni kľúčová!). Použitie zafrézovaných úchytiek (resp. dvierok bez úchytiek s push systémom) a zalícovanie prednej plochy dvierok s prednou hranou kuchynskej pracovnej dosky nám taktiež ušetrí zopár centimetrov.

Týmito zmenami ušetríme pri kuchyni širokej 2 metre nezanedbateľného 0.32 metra kubického a to za námahu a vyššie finančné náklady pri maličkých kuchyniach naozaj stojí.

Kuchynská zástena medzi hornými a spodnými skrinkami

Ak niekomu 0.32 metra kubického ušetreného miesta za tú námahu nestojí (stále hovoríme o šetrení pri jednoduchej kuchyni širokej 2 metre), môže rátať ďalej. Zväčšením hĺbky spodných skriniek a zachovaním štandardnej (t.j. postačujúcej) hĺbky kuchynskej pracovnej dosky získame ďalších 200 milimetrov hĺbky v priestore medzi spodnými a hornými skrinkami. Preto v týchto miestach nahradíme klasickú kuchynskú zástenu za ďalšie skrinky, ktorých predné plochy môžu byť vyrobené napríklad zo skla či nerezu. Utierky, koreničky, dosky na krájanie, drobné elektrospotrebiče, skryté elektrické zásuvky a ďalšie kuchynské doplnky majú svoje nové miesto! Koľko sme získali priestoru? 0.16 metra kubického pri šírke kuchyne 2 metre a výške medziskriniek 400 milimetrov.

Horné kuchynské skrinky

Vzdialenosť medzi hornými skrinkami a kuchynskou pracovnou doskou iba 400 milimetrov?! Áno a nie len to. Zväčšením hĺbky spodnej skrinky sa nám otvára priestor (bez ergonomických defektov) nielen na zníženie montážnej výšky horných dvierok, ale môžu byť taktiež o dobrých 100 milimetrov hlbšie! Máme úsporu ďalšieho 0.14 metra kubického, pohodlnejšia manipulácia s uloženými predmetmi aj nižším užívateľom a jeho lepší prehľad o uloženom kuchynskom riade a ďalších kuchynských doplnkoch.

O koľko sme “nafúkli” kuchyňu, širokú 2 metre?

Mám rád neštandardné riešenia interiéru a ak sa mi pri tom podarí ušetriť približne 0.72 metra kubického (t.j. úspora vyše 3 štandardných kuchynských spodných skriniek šírky 600 milimetrov!), zvýšim úžitkovú hodnotu, kvalitu ergonómie, funkčnosť a pohodlie užívateľa nábytku, rád odporučím investovať spomínané zvýšené finančné náklady na výrobu.

“Velmi me zaujal vas clanek o kuchynskych dvirkach. Chtel bych se zeptat, zda mate zkusenosti konkretne s dvirky s lesklou folii. Da se tento typ dvirek napr. seriznout na pozadovanou delku aniz by se poskodil lak? Da se to zvladnou s beznym vybavenim nebo je k tomu potreba nejaky specialni kotouc na pilu? konkretne jde o kuchynska dvirka z IKEA, model Abstrakt.”

Povrch kuchynských dvierok s lesklou fóliou nie je upravovaný lakom. Lesklý efekt takýchto nábytkových dvierok tvorí samotná lesklá fólia ( t.j. plast), lisovaná na jadro z drevovláknitej dosky (MDF dosky). Po technickej stránke je preto pri dodržaní jednoduchých zásad úprava (zmenšenie) rozmerov fóliovaných kuchynských dvierok bezproblémová.

Prvou zásadou pri zrezávaní fóliovaných kuchynských dvierok je použitie ostrého pílového kotúču s “jemným zubom” – to znamená, že pílový kotúč má viac rezných zubov menšej veľkosti, ktoré povrch dvierok v mieste rezu nevytrhávajú. Druhé dôležité pravidlo, na ktoré musíte pri úprave rozmerov kuchynských dvierok (a vlastne je jedno, či ide o fóliované dvierka, lakované dvierka, alebo dyhované dvierka…) myslieť, je nutnosť otočiť každý upravovaný dielec prednou plochou (pohladovou časťou) nahor – pílový kotúč reže vždy zhora-dole, preto týmto jednoduchým opatrením opäť dosiahneme čistejší a precíznejší rez bez poškodenia povrchu. Posledným mojim odporúčaním je prelepenie každého rezu lepiacou páskou – spevní sa tak povrch a opäť sa takýmto jednoduchým spôsobom dosiahne čistejší rez.

Inou kapitolou pri úprave kuchynských fóliovaných dvierok (a to platí aj pri striekaných dvierkach) je hľadisko estetické a funkčné. Keďže fóliované kuchynské dvierka majú predné hrany upravované postformingom (t.j. majú rôzne zaoblenia, zošikmenia, výfrezy …), zmenšením rozmeru dvierok sa takto upravená hrana odstráni, čím vznikne hrana ostrá, “rozbíjajúca” celkový dizajn dvierok. Toto sa však za určitých okolností do úvahy brať nemusí – pri zmenšovaní iba výšky dvierok a ich nainštalovaní tak, aby zrezaná hrana nebola vidieť vôbec, alebo len minimálne (napr. pri spodných kuchynských dvierkach bude zrezaná hrana dole pri podlahe, pri horných kuchynských dvierkach hore pri strope).

Zrezaním fóliovaných dvierok sa z hrany odstráni aj fólia, ktorá chráni dvierka pred poškodením vlhkosťou. Fóliu nie je možné, bohužiaľ, plnohodnotne nahradiť, ale núdzovým riešením môže byť prelakovanie zrezanej hrany vodu odolným lakom, alebo napr. ošetrenie tejto plochy hranovacou páskou.

A. Kuchynské dvierka z laminátovej drevotrieskovej dosky a ABS hrany (hranovacej laminátovej pásky)

Dvierka z melamínu (laminátovej drevotrieskovej dosky alebo aj DTD) olepené ABS hranou (resp. laminátovou hranovacou páskou) sú nielen najlacnejšou alternatívou zo všetkých, ktoré teraz popíšem, ale z pohľadu odolnosti voči vlhkosti a tekutinám majú aj najviac slabých miest. Ich jadro tvorí drevotriesková doska (na ilustračnom obrázku ako bledožltá plocha), ktorá je na plochách opláštená veľmi tenkou vrstvou laminátu (na ilustračnom obrázku ako tmavohnedé pásiky) a na hranách ohranovaná ABS hranou či laminátovou hranovacou páskou (na ilustračnom obrázku ako oranžový pásik). Laminát je de facto iba papier kombinovaný s vrstvami špeciálnych živíc a z dlhodobejšieho hľadiska nedokáže odolávať vlhkosti, jej dlhším pôsobením nakoniec táto tenká vrstva vlhkosť do drevotrieskového jadra prepustí, čím sa kuchynské dvierka znehodnotia (drevotriesková doska je materiál nižšej hustoty, preto voda do nej vsiakne tak rýchlo, ako do špongie). Ďalším slabým miestom takýchto kuchynských dvierok sú styčné hrany medzi drevotrieskou a ABS hranou po celom ich obvode, ktorá zvyšuje riziko neskorších prienikov vlhkosti do drevotrieskového jadra a tým pádom znehodnotenia dvierok.

B. Kuchynské dvierka z dyhovanej drevotrieskovej dosky

Kuchynské dvierka z dyhovanej DTD sú cenovou hladinou presne na opačnej strane ale svojou schopnosťou odpudzovať vlhkosť na takmer rovnakej (t.j. tej horšej) strane ako kuchynské dvierka z laminátovej DTD. Pórovitá dyha (a je jedno, či sa jedná o buk, dub alebo wenge či zebráno) na plochách (tmavohnedé pásiky) ale aj na hranách (oranžový pásik) dvierok síce prepúšťa vlhkosť do drevotrieskového jadra (bledožltá plocha) ešte výraznejšie, túto vlastnosť však sčasti eliminuje aplikácia vrchnej vrstvy – laku (bledozelené ohraničenie).

C. Fóliované lisované kuchynské dvierka

Relatívne nízka cena a vysoká odolnosť voči vlhkosti a kvapalinám? Fóliované lisované kuchynské dvierka tvorí jadro z MDF dosky (bledožltá plocha), ktorá ma omnoho vyššiu hustotu ako DTD doska, čím je zabezpečená nižšia nasiakavosť jadra dvierok. Prístup vlhkosti je taktiež z prednej plochy a všetkých hrán dvierok dokonale zamedzený v dôsledku lisovania vodu-nepriepustných fólií bez akéhokoľvek prerušenia na predných hranách (oranžový pásik). Naozaj minimálnym nedostatkom je prerušená hrana zo zadnej strany a zadná laminátová plocha (tmavohnedý pásik) dvierok.

D. Striekané kuchynské dvierka

Striekané kuchynské dvierka sú každopádne finančne najnáročnejšia alternatíva, avšak v kuchyni či kúpeľni ponúkajú (dovolím si tvrdiť) neprekonateľnú ochranu proti vlhkosti alebo priamo kvapalinám. Súvislá lakovaná vrstva bez akéhokoľvek prerušenia (oranžová čiara) v kombinácii s jadrom z MDF dosky (bledožltá plocha) zaručujú kuchynským dvierkam maximálnu vodo-odolnosť tak pri matnej, ako aj pri vysoko lesklej alternatíve.

Na ilustračnom obrázku sú prierezy jednotlivých typov popisovaných kuchynských dvierok.

Použitie nepriehľadného (resp. menej priehľadného) skla na nábytku v spálni, v kancelárii či v obývačkovom nábytku nie je de facto ničím limitované, nábytok v kuchyni tieto limity bohužiaľ má – vyššia vlhkosť, mastnoty a zvýšené znečisťovanie povrchov kuchyne nedovoľujú použiť obľúbenú a lacnú alternatívu – pieskované sklo.

Zadný, jemne zdrsnený povrch pieskovaného skla, je extrémne náchylný na znečistenie, viditeľný je na ňom každý odtlačok prsta a jeho čistenie nie je naozaj jednoduché. Riešením tohoto problému je lakovanie zadného povrchu, čím sa však stráca základná výhoda použitia pieskovaného skla pri výrobe nábytku – nižšia cena.

Alternatívnym a omnoho vhodnejším riešením na kuchynský nábytok je použitie iných druhov mliečneho skla (napr. lacomat alebo satin white), ktorých zadný povrch je identický s predným povrchom (oba sú hladké). Aj keď cena takýchto skiel je mierne vyššia ako cena pieskovaného skla, jeho jednoduchá údržba vám túto zvýšenú investíciu určite niekoľkonásobne vynahradí.

Základná vlastnosť, na ktorú nemôžete pri kúpe digestora zabudnúť, je jeho výkon meraný v množstve odsatého vzduchu za hodinu (meter kubický za hodinu – m3/hod.) a na ňu nadväzujúca hlučnosť. Je prirodzené, že čím je výkon digestora väčší, tým sa zvyšuje aj množstvo produkovaného hluku. Preto je vhodné zvoliť kompromis – je dobré vybrať digestor s výkonom schopným z kuchyne odsať všetok pach a pary aj s miernou rezervou s ohľadom na objem miestnosti.

A ako teda zistíte, či je výkon vybraného digestora do vašej kuchyne dostatočný alebo naopak, jeho výkon je predimenzovaný (t.j. digestor je zbytočne predražený a produkuje viac hlučnosti)? Existuje naozaj jednoduchý vzorec, ktorý vám dá na túto otázku základnú odpoveď – vynásobte objem vašej kuchyne číslom 10 – získate tak hodnotu predstavujúcu ideálny sací výkon digestora.

Ako príklad môžem uviesť kuchyňu so šírkou 3.5 metra, dĺžkou 3.7 metra a výškou stropu 2.65 metra. Vynásobením týchto hodnôt ((3.5 x 3.7 x 2,65) x 10) dostaneme ideálny sací výkon digestora (zaokrúhlen) 343 m3/hod., čo znamená že každý digestor s výkonom rovným alebo vyšším ako je vypočítaná hodnota, je do tejto kuchyne vhodný. Z hľadiska nadmernej tvorby hluku pri odsávaní (a z hľadiska zbytočného predraženia) by som neodporúčal prekročiť vypočítanú hodnotu o viac ako 15-20%, pri kuchyniach prepojených s inými miestnosťami (napríklad s obývačkou) však treba počítať s vyššou výkonovou rezervou.

Mnoho krát som sa stretol so situáciou, keď zákazník pri pohľade na cenovú ponuku za nábytok vyrábaný na mieru žiadal zníženie hrúbky použitej drevotrieskovej dosky v mylnej predstave, že aspoň trošku ušetrí. Aj keď by táto zmena nebola z konštrukčného hľadiska problém, výrobca nábytku mnohokrát toto riešenie odmietol.

Mnoho dekorov drevotrieskovej dosky (a iných veľkoplošných materiálov, používaných na výrobu nábytku) sa naozaj vyrába vo viacerých hrúbkach. Bežným štandardom a najviac používanou hrúbkou je pri laminátovej drevotrieskovej doske 18 milimetrov a pri dyhovanej drevotrieskovej doske 19 milimetrov. Je preto logické (pre milovníkov slobodného trhu bez zásahov socialistických regulácií), že výrobca veľkoplošných nábytkárskych materiálov dokáže niekoľkonásobne žiadanejší a používanejší tovar vyrábať a dodávať v nižších cenách, ako materiál, používaný zriedkavejšie. A tu sa kruh uzavrel. 18 milimetrová hrúbka laminátovej drevotrieskovej dosky je naozaj omnoho viac používaná (ak nerátam nekvalitný nábytok, ktorému by ste sa mali otočiť chrbtom) ako napríklad 16 milimetrová, preto je takýto materiál lacnejší (výnimkou je v tomto prípade biela drevotriesková doska ale možno sa nájde pár ďalších často používaných dekorov).

Pri zásuvkových koľajničkách dochádza k podobnej situácií. Zákazník neraz žiada skrátenie dĺžky nábytkových zásuviek. Argument – “kratšie koľajničky musia mať predsa nižšiu cenu a ušetrí sa aj na množstve ďalšieho materiálu, použitého na dno a chrbát zásuvky” – je tiež často mylný. Ako príklad môžem uviesť kuchynský zásuvkový výsuv tandembox od firmy Blum. Štandardná dĺžka kuchynských zásuvkových výsuvov (a tým pádom niekoľkonásobne častejšie používaných) je 500 milimetrov a tandembox dlhý 450 milimetrov sa preto predáva za vyššiu cenu. Z toho plynie, že skrátením zásuvky neušetríte, prípadne si za takú zásuvku ešte viac priplatíte.

Spomenul som tu iba dva časté príklady, avšak v nábytkovom priemysle existuje množstvo ďalších podobných výrobkov. Preto ak sa snažíte udržať cenu za atypický nábytok v rozumnej výške a nemáte ani korunu na rozhadzovanie, snažte sa aj pri atypických rozmeroch nábytku využívať čo najväčšie množstvo štandardného a najviac používaného materiálu a nábytkového kovania. Váš nábytok vyrobený na mieru sa vám potom odvďačí cenou, ktorá nebude až o toľko vyššia ako sú ceny za sektorový nábytok (aj keď, prirodzene, cena atypického nábytku nebude nikdy rovnaká alebo nižšia, ako sektorový nábytok).

Rozmery nábytku

Rozmery jednotlivých kusov sektorového nábytku sú dopredu určené a ani v prípade množstva nábytkových prvkov (sektorov) v katalógu nie je zaručené, že vybraný sektorový nábytok rozmerovo dokonale “zapasuje” do miestnosti (čo je kompenzované nižšou cenou za nábytok). Všetky rozmery sektorového nábytku sú modulovo odstupňované (v najlepšom prípade po 5-10 centimetrov) a výrobca s najväčšou pravdepodobnosťou iný rozmer nevyrobí, ak nepôjde a naozaj veľkú objednávku.

Na rozdiel od sektorového nábytku, rozmery nábytku vyrábaného na mieru nie sú prakticky ničím limitované – rozhodujúcou rozmerovou jednotkou je 1 milimeter a je na zákazníkovi, či si dá vyrobiť skrinku širokú (napríklad) 500 alebo 501 milimetrov.

Nerovnosti v interiéri

Zvyčajnou súčasťou aj tej najdokonalejšie remeselne prevedenej stavby sú väčšie či menšie nerovnosti stien, nevodorovnosť podlahy či nepravouhlé rohy miestností. Na tieto mierne nedokonalosti interiéru nie je sektorový nábytok pripravený, čím v zariaďovanej miestnosti vznikajú nepekné detaily. Menšie škáry sa dajú pekne začistiť silikónovým tmelom rovnakej farby ako omietka resp. ako povrch nábytku. Avšak čo v prípade, ak vznikne 10-100 milimetrová škára a zákazníka taký detail neuspokojí? Vtedy musí nastúpiť atypický nábytok.

Korpusy skriniek nábytku vyrábaného na mieru môžu byť vybavené bočnými lištami alebo predĺženými dielcami. Tie sa pri montáži rezaním a hobľovaním upravujú do takého rozmeru a tvaru, ktorý zabezpečí dokonalé “zapasovanie” nábytku do miestnosti. Ako príklad môžem uviesť koncovú a rohovú kuchynskú skrinku (na obrázku zjednodušený pôdorys). Koncová skrinka (1) má predĺžený bok, zakrývajúci 50 milimetrovú medzeru medzi stenou a korpusom skrinky (v ktoej sú vedené prípadné prívody vody, plynu, či elektroinštalácia). Rohová skrinka (3) má na boku primontovanú lištu, ktorá vyrovnáva nerovnosti steny, dorovnáva celkový rozmer kuchyne a miernym odsadením dvierok od steny zamedzuje ich búchaniu a poškodeniu.

1. Premiestnite vypínače a zásuvky – každý otvor v skle (a v takomto tenkom obzvlášť) zvyšuje riziko jeho okamžitého či neskoršieho poškodenia. Preto ak je to technicky a finančne možné, presuňte všetky nástenné vypínače, zásuvky alebo svietidlá, ktoré by zasahovali do budúcej sklenenej kuchynskej zásteny na iné miesto (napr. pod horné kuchynské skrinky). Ak však takéto presuny neprichádzajú do úvahy, alebo ak chcete zásuvky v skle nechať za každú cenu napr. z estetického dôvodu, jednoznačne od výrobcu vyžadujte vŕtať do skla otvory oblúkové (najlepšie kruhové, v horšom prípade zo zaoblenými rohmi). Pravouhlé otvory (obdĺžnik, štvorec) resp. otvory s ostrými uhlami (trojuholník, kosoštvorec…) nevydržia už samotnú montáž a sklo začne z týchto rohov nabetón praskať. V prípade použitia skla v hliníkovom ráme musí byť v mieste otvoru pre zásuvku alebo vypínač vzniknutý priestor medzi stenou a sklom vypodložený pevnou podložkou.

2. Čo najdôslednejšie vyrovnajte povrch steny – toto je nutné dodržať prinajmenšom v prípade, ak sa rozhodnete, že sklenená kuchynská zástena bude nalepená priamo na stene. V prípade, ak bude kuchynská zástena tvorená sklom osadenom v hliníkovom ráme, nie je až také dôležité túto podmienku dodržať, avšak rovný povrch obkladanej steny je vždy lepším predpokladom pre presnú prácu (a vašu konečnú spokojnosť).

3. Stenu vymaľujte – zožltnuté mapy na stene, mastné fľaky alebo tmavé odtlačky prstov na bielej stene ani nepriehľadné sklo úplne nezakryje! Môžete si byť istý, že skôr či neskôr aj vo vašej kuchyni z určitého uhľa pohľadu tieto nedostatky spozorujete. Pri kuchynskej zástene zo skla osadeného do hliníkového rámu musíte stenu vymaľovať bezpodmienečne a pri lepení skla priamo na stenu to taktiež odporúčam. Naopak, ak kuchynskú zástenu tvorí sklo nalepené na pevnú podložku, maľovať nemusíte.

4. Vyberajte z ponuky nepriehľadných skiel – ak neplánujete za sklenenú kuchynskú zástenu osadiť svietidlá (čo v takýchto prípadoch predpokladám), vyberte si z ponuky nepriehľadných skiel. Najpoužívanejším nepriehľadným sklom u nás a v Čechách je sklo Lacobel, vyrábaný v mnohých farebných odtieňoch (od bielej, cez modrú až napr. po tmavo hnedú).

5. Sklo na stenu nalepte – ako v prvom bode, aj tu platí rovnaká zásada, že každý otvor v skle zvyšuje možnosť poškodenia (prasknutia skla) sklenenej kuchynskej zásteny. Preto odporúčam zástenu na stenu prilepiť. Aby sa prasknutie skla minimalizovalo, je dobré sklo najprv nalepiť na pevnú podložku (napr DTD hr. 10 mm) a až následne tento celok nalepiť na stenu.

6. Nepoužite klasickú vodnú lištu – čistý, moderný a jednoduchý vzhľad sklenenej kuchynskej zásteny (tým pádom de facto celej kuchyne) sa dá úplne znetvoriť v prípade, ak sa použije klasická kuchynská tesniaca lišty (tzv. kuchynská vodná lišta). Pri lepení skla priamo na stenu je lepšie použiť hliníkovú lištu s gumeným tesnením a pri skle v hliníkovom ráme sa špára medzi kuchynskou pracovnou doskou a zástenou utesní priehľadným silikónom.

Na ilustračnej fotografii je kuchyňa od talianskeho výrobcu nábytku Poliform.