Malé kuchyne v kancelárií – klasické riešenie

V prvej alternatíve sú použité 3 spodné kuchynské skrinky štandardnej hĺbky 510 milimetrov a výšky 720 milimetrov, ktoré sú odsadené od steny o 50 milimetrov – vzniknutý voľný priestor (z pravej strany zakrytý hlbším bokom) za skrinkami má slúžiť na vedenie elektroinštalácie alebo na vedenie plynových rúrok či vody a odpadu. Spodné skrinky sú postavené na kuchynských rektifikačných nožičkách, ktoré prekrýva soklová lišta. Celkový hrubý využiteľný objem týchto spodných kuchynských skriniek štandardnej konštrukcie je približne 0,43 metra kubického. Horné kuchynské skrinky majú v uvedenom riešení taktiež štandardizované rozmery a umiestnenie – výsledkom je ich hrubý využiteľný objem okolo 0,25 metra kubického. Spočítaním oboch čísiel dostaneme výsledok 0,68 metra kubického, čo je hrubý využiteľný priestor celej mini-kuchynky (čistý využiteľný priestor získate odrátaním objemu políc, drezu…). Do pracovnej dosky je osadená “dvojplatnička” – varná doska s dvoma elektrickými platničkami a jednoduchý okrúhly kuchynský nerezový drez s batériou. Voľnú pracovnú plochu reprezentuje cca 0,18 m2 v pravej časti pracovnej dosky.

Malé kuchyne v kancelárií – úspornejšie riešenie

Prvý zásadný rozdiel v navrhovanom úspornom riešení je zmena výšky kuchynského sokla. Podľa môjho názoru sa v malej kuchyni montovaním soklovej lišty vysokej 10 centimetrov až nezdravo plytvá drahocenným objemom úložného priestoru. Keď pominieme estetické hľadisko (aj keď aj tu platí “sto ľudí, sto chutí”), nenapadá ma argument, ktorý by toto plytvanie ospravedlňoval. Znížením kuchynského sokla získame dodatočných 0,04 metra kubického využiteľného objemu.

Ešte zásadnejšou zmenou je zväčšenie hĺbky spodných kuchynských skriniek o 20 centimetrov na celkovú hĺbku 710 milimetrov! Aj keď nie v každej kuchyni je možné túto zmenu realizovať, v tomto prípade sa podarilo získať približne 0,16 metra kubického využiteľného objemu a z plochy kancelárie sa ukrojila iba zanedbateľná plocha. Pracovná doska je identická s pracovnou doskou pri prvej alternatíve, avšak umiestnením vhodných nízkych skriniek špeciálnej konštrukcie s vyklápacími dvierkami v jej zadnej časti získame nielen ďalší úložný priestor (0,02 metra kubického), ale aj bonus v podobe dodatočnej odkladacej plochy (0,24 metra štvorcového).

Zväčšenie hĺbky spodných kuchynských skriniek nám dovoľuje realizovať ďalší radikálny krok – horné kuchynské skrinky umiestníme o 15 centimetrov nižšie a zväčšíme aj ich hĺbku. Pri zachovaní rovnakej výšky v porovnaní s prvou alternatívou sa nám využiteľný objem zväčšuje o ďalších 0,08 m3. Ak by sa horné skrinky skonštruovali tak, že by siahali až po strop, voľného odkladacieho priestoru by bolo niekoľkonásobne viac, avšak v tomto prípade som za kompromis medzi funkčnosťou  a pohodlím (nižšieho) užívateľa kuchyne.

Koľko priestoru sme ušetrili v malej kuchyni?

Jednoduché počty hovoria samé za seba. V malej kancelárskej kuchynke s klasickou konštrukciou máme k dispozícií celkom 0,68 metra kubického hrubého objemu odkladacích priestorov a 0,18 metra štvorcového voľnej pracovnej plochy na kuchynskej pracovnej doske. Oproti tomu pri malej kancelárskej kuchynke s úspornou konštrukciou máme priestoru pre odkladanie kuchynského zariadenia 0,94 metra kubického a voľnej odkladacej plochy až 0,42 metra štvorcového.

V prípade, ak si dávate kuchynský nábytok vyrobiť a namontovať cez kuchynské štúdio, informujte sa, akým spôsobom horné skrinky montuje ich montážna partia resp. aký typ horných skriniek vyrába (ich sub)dodávateľ. Podľa toho vyriešte detaily, akými sú napríklad elektroinštalácia v kuchyni, prípadne odstráňte iné stavebné nedostatky (krivé steny…). Tým to pre vás “zhasne”. Ak sa chystáte vyrobiť kuchynský nábytok svojpomocne, musíte premýšľať o spôsobe zavesenia horných kuchynských skriniek už pri samotnom plánovaní kuchyne  resp. pri kreslení výkresov pre výrobu nábytku.

Jednoduché závesné kovanie

Medzi výhody použitia jednoduchého závesného kovania patrí jeho nízka cena, jednoduchá montáž a výborná pevnosť upevnenia horných skriniek. Najdôležitajším faktorom pri svojpomocnej výrobe kuchynského nábytku je však podľa môjho názoru skutočnosť, že pomocou tohoto jednoduchého nábytkového kovania upevníte na stenu štandardný korpus kuchynskej skrinky bez nutnosti dodatočných (v domácich podmienkach) komplikovaných a mnoho krát drahých úprav.

Oceľové podpery (najčastejšie 2 kusy) v tvare písmena “L” sa skrutkami do dreva (16×3,5 mm alebo euroskrutkami) pripevnia ku hornému dnu korpusu skrinky. V sololitovom chrbáte sa prevŕtajú na určených miestach otvory, cez ktoré sa prevlečie skrutka a zatiahne do hmoždinky v stene. Pomocná podložka závesného kovania zapadnutím do drážok podpery a tlakom hlavičky skrutky upevní na stene celú skrinku. Posúvaním podložky v drážkach podperiek môžete skrinku výškovo ale aj do bokov rektifikovať.

Nevýhodou tohoto riešenia je napríklad fakt, že nie je možné za horné kuchynské skrinky umiestniť elektrické káble. Taktiež je možné, že takéto skrinky budú pri veľkej krivosti kuchynských stien tieto nerovnosti kopírovať.

Závesné kovanie s lištou

Komplikovanejší a tým pádom drahší spôsob výroby horných kuchynských skriniek je hlavný argument proti použitiu tohoto spôsobu osadenia. Miernym negatívom pri požiadavke vysokej nosnosti skriniek môže byť aj fakt, že takéto kovanie sa dá použiť iba po namontovaní na bok, alebo zvislú priečku skrinky t.j. pri skrinke s klasickou konštrukciou je možné použiť iba 2 kusy tohoto závesného kovania.

Konštrukcia skrinky musí byť riešená tak, že namiesto poldrážky vytvorenej v zadných hranách všetkých dielcov pri jednoduchom závesnom kovaní sa musí zrealizovať
plná drážka a to iba v bokoch a spodnom dne cca 15 milimetrov od zadnej hrany. Horné dno bude o rovnakých 15 milimetrov plytšie. Za skrinkou tým vznikne malý priestor, umožňujúci pohodlné vedenie kuchynskej elektroinštalácie a skrinka nebude od steny odtláčaná menšími nerovnosťami. Väčšie nerovnosti sa dajú jednoduchšie eliminovať zhoblovaním, zrezaním alebo naopak podkladaním zadných hrán bokov.

Horné kuchynské skrinky bez závesného kovania so spevňujúcim lubom

Najmenej využívaným spôsobom upevňovania horných kuchynských skriniek na stenu je ten, kedy sa nevyužije žiadne závesné kovanie. Namiesto neho je skrinka skonštruovaná tak, že pod horné dno sa umiestni ďalší dielec – spevňujúca lišta (lub), cez ktorú sa prostredníctvom vhodných skrutiek skrinka upevní rovnako, ako pri jednoduchom závesnom kovaní.

Najväčším nedostatkom je nemožnosť výškovej rektifikácie skrinky a menším problémom je mierne zmenšenie využiteľného objemu skrinky. Naopak výborne sa toto riešenie hodí pri montáži horných kuchynských skriniek na dutých stenách (drevostavby, sadrokartónové priečky…). Tlakom pomocných lubových líšt viacerých skriniek sa totiž dosiahne výborná tuhosť celého horného kuchynského bloku, ako aj pevnosť (a tým aj nosnosť) jednotlivých skriniek.

Horné kuchynské skrinky (resp. všetky nábytkové skrinky, zavesené na stene) sú skonštruované tak, aby horné a spodné dno a vodorovné priečky boli vložené medzi boky a pevne spojené (najčastejšie) kolíkmi, konfirmátmi či lamelkami alebo excentrami. Zabezpečená je tak maximálna pevnosť spojov korpusu zavesenej skrinky, fungujúca na podobnom princípe ako kabát zavesený “uškom”na vešiačiku – pokiaľ sa uško (kolík, lamelka, konfirmát…) na kabáte (bok kuchynskej skrinky) neodtrhne, kabát sa od vešiačika (horné a spodné dno, vodorovná priečka…) neodpojí. Práve preto sa dá do horných skriniek ukladať naozaj ťažký náklad.

Čo sa stane v prípade, ak skrinku otočíte o 90 stupňou? Boky skrinky budú slúžiť ako horné a dolné dno a naopak bývalé dná budú v tomto prípade pre zmenu boky. Bohužiaľ však nebudú nové dná skrinky vložené medzi boky, ale naopak boky budú vložené medzi dná (uff ťažká veta). Stratia tým dokonalú oporu v podobe spojovacieho kovania (nebudú akoby zavesené na háčikoch) a svojou vlastnou tiažou jednotlivých dielcov, záťažou uložených kuchynských predmetov a v dôsledku zemskej gravitácie sa začne skrinka postupne v spojoch rozpájať.

Vo vašom prípade by bolo asi ideálnym riešením, ak by ste pôvodné nastaviteľné poličky nahradili novou vodorovnou priečkou, ktorú pevne primontujete k novým bokom. Následne závesné kovanie osaďte nie len klasicky pod horné dno skrinky (ako je to asi pri súčasnej kuchynskej skrinke), ale aj pod túto novú vodorovnú priečku! V prípade aj je váš kuchynský nábytok spájaný kolíkami, spevnite všetky spoje pridaním konfirmátov alebo bežných vrutov do dreva. Hlavičky vrutov zakryte plastovými alebo samolepiacimi krytkami rovnakého dekoru, z akého je vyrobený korpus. Rovnakými krytkami zamaskujte pôvodné otvory, v ktorých boli osadené policové podperky.

Ak neplánujete do skriniek ukladať ťažké predmety, alebo ste presvedčený, že spoje sú dostatočne pevné, namiesto pevnej priečky vyrobte nastaviteľnú policu na podperkách. Oproti vodorovnej priečke bude polica o 1-2 milimetre užšia, aby sa s ňou dalo pri zmene výškovej pozície ľahšie manipulovať a aby ostrá hrana police nepoškodzovala vnútornú plochu bokov.

V zadnej sekcii malej kuchyne môže byť umiestnený pohodlne dostupný uzáver plynu, elektrické zásuvky, dosky na krájanie alebo drobné elektrospotrebiče (ručný mixér…).

Zadná sekcia malých kuchýň je praktická na ukladanie nie len malých elektrospotrebičov, čerstvo umytého kuchynského riadu či čistiacich prostriedkov, ale za varnou doskou je to výborné miesto napríklad na koreničky.

Praktický odkvapávač na umytý riad umiestnený priamo za drezom.

Kuchynský nábytok, pri ktorom bola použitá zadná sekcia, šetriaca množstvo drahocenného priestoru na kuchynskej pracovnej doske.

Zväčšením hĺbky spodných kuchynských skriniek a pridaním zadnej sekcie sme malé kuchyne “nafúkli”, avšak pracovná plocha sa vôbec nezväčšila. Riešením je znížiť zadnú sekciu, čím medzi ňou a hornými kuchynskými skrinkami vznikne vhodný priestor na odkladanie rôzneho kuchynského vybavenia – odkvapávač na riad, koreničky, touster alebo aj kuchynský robot už nemusia zaberať drahocenný priestor na kuchynskej pracovnej doske alebo neesteticky zavadzať položené či zavesené kade-tade po kuchyni. Taktiež sa takto jednoducho stanú malé kuchyne bezpečnejšie (rýchlo a pohodlne dosiahnuteľný uzáver plynu, jednoduchá inštalácia trubiek vody či plynu pod spodnou sekciou…), praktickejšie (čistiaci prostriedok alebo odkvapávač priamo za drezom, koreničky priamo za varnou platňou…), organizovanejšie a “upratateľnejšie” (každý kus kuchynského vybavenia má svoje miesto a ak sa nepoužíva, nezavadzá ani na pohľad ani fyzicky) a pri výbere vhodného výrobcu sa môžu stále pyšniť titulom “lacné kuchyne”.

Kuchynský nábytok Toncelli s moderným digestorom jednoduchých tvarov umiestneným nad kuchynským ostrovčekom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym bielym digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so závesným recirkulačným digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so zošikmeným stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym (komínovým) stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Toncelli s digestorom osadeným na stene.

Naproti tomu, u nás stále vo velkej miere vedie riešenie, kedy je komínový digestor (s výpredajovym dizajnom…) umiestňovaný priamo medzi kuchynské skrinky a v tom horšom prípade sú takéto digestory maximálne “nalepené” priamo na horné kuchynské skrinky. Brrrrr. Okrem faktu, že kuchyňa s takto riešeným digestorom upadá svojim vzhľadom do šedivého (česko)slovenského podpriemeru, vznikajúce nepraktické detaily zvyšujú prácnosť pri údržbe kuchyne a “gazdinkám” vytvárajú nové a nové vrásky ,)

Relatívne slušná kuchynská linka (na česko-slovenské pomery) IKEA, totálne domrvená digestorom – rád by som videl, ako pani majiteľka čistí od mastného prachu špáry medzi šikmou hranou digestora a hornou skrinkou z oboch strán…..?

Zvolením rozumnej alternatívy spojov kuchynských pracovných dosiek sa dá dosiahnuť okrem nižšej ceny kuchyne (a čím má kuchyňa viacej rohov, tým je úspora resp. neúspora výraznejšia – napr. rohové kuchyne v tvare písmena L s jedným rohom, či rohové kuchyne v tvare písmena U s dvoma rohmi…), ale mnoho krát aj vyššia estetická hodnota.

A. Kuchynské pracovné dosky v rohovej kuchyni spájané na “pokos”

V minulosti bol tento spôsob spájania kuchynských pracovných dosiek jeden z najpoužívanejších. Konce pracovných dosiek sú zrezané pod uhlom 45° a vzájomným spojením vytvoria obe ramená pravý uhol. Takýmto spôsobom sa však dajú vytvoriť kuchynské pracovné dosky zvierajúce aj iný ako pravý uhol a pri použití kuchynskej pracovnej dosky s drevodekorom sa dá dosiahnuť plynulý prechod vzoru imitovanej dreviny z jednej časti pracovnej dosky (zelená plocha) na ďalšiu (červená plocha). Taktiež sa takto jednoducho dosiahne plynulý prechod prednej zaoblenej hrany – tzv. postformingu. Poslednou (mne známou) výhodou je relatívne jednoduché spracovanie pracovnej dosky pomocou ručnej kotúčovej píly. Obrovskou nevýhodou takéhoto riešenia je veľké množstvo vzniknutého odpadu (t.j. zbytočne zaplateného materiálu) – pri každom rohu je to až takmer 60 centimetrov pracovnej dosky.

B. Kuchynské pracovné dosky v rohovej kuchyni spájané “výfrezom”

Pri laminátových kuchynských pracovných doskách s prednou zaoblenou hranou (kuchynské pracovné dosky s postformingom) je riešenie spoja s “výfrezom” omnoho ekonomickejšou alternatívou ako pri spoji na pokos. Pri každom rohu sa takto ušetrí približne 60 centimetrov pracovnej dosky. Nevýhodou je náročnejšie remeselné spracovanie – v mieste styku pracovných dosiek sa z prvej dosky pomocou hornej frézy a šablón odfrézuje zaoblená hrana (zelená plocha) a z druhej dosky (červená plocha) sa odfrézuje v rovnakom tvare bok, ktorý pekne do prvej dosky “zapadne”. Zachová sa tak plynulý prechod prednej zaoblenej hrany (postformingu), avšak pri kuchynskej pracovnej doske z drevodekorom je vzor z druhej dosky (červená plocha) orientovaný kolmo na vzor prvej dosky (zelené plocha). Zruční montážnici kuchýň dokážu týmto spôsobom, rovnako ako pri prvej alternatíve, spojiť kuchynské pracovné dosky aj pod inými ako 90° uhlami.

C. Kuchynské pracovné dosky v rohovej kuchyni spájané “na tupo”

Takéto spojenie kuchynských pracovných dosiek nie je vhodné pri doskách s prednou zaoblenou hranou, avšak pri pracovných doskách bez zaoblenia je toto najvhodnejšia alternatíva. Bok druhej dosky (červená plocha) a hranu prvej dosky (zelená plocha) v mieste styku netreba nijak upravovať (samozrejme len v prípade, ak kuchynský roh zviera 90°) – dosky sa jednoducho k sebe prirazia a zospodu prichytia spojovacím kovaním na pracovné dosky.

D. Kuchynské pracovné dosky v rohovej kuchyni spájané “na tupo s vloženou hliníkovou lištou”

Z hľadiska estetiky, dizajnu kuchyne a praktickosti je takýto spôsob spojenia kuchynských pracovných dosiek najmenej vyhovujúci. Používa sa pri lacných kuchynských linkách alebo v prípade, ak montážnik z rôznych dôvodov nedokáže vyrobiť “frézovaný” spoj (a ak takýto spoj montážnik naozaj nedokáže ale nechce vyrobiť, odporúčam pohľadať inú firmu). Ak však hľadáte najlacnejšiu kuchyňu alebo si kuchynskú pracovnú dosku montujete svojpomocne, je táto alternatíva za určitých okolností akceptovateľná – najdôležitejším detailom je v tomto prípade ohranovanie hrán v mieste spoja hranovacou páskou, aby sa predišlo prípadnému zatekaniu vody povedľa hliníkovej lišty do drevotrieskového jadra kuchynskej pracovnej dosky.

Na ilustračných fotografiách sú kuchyne Dánskeho výrobcu nábytku Hansen.

Je všeobecne známe, že surové masívne drevo pri zmenách vlhkosti v ovzduší “pracuje” – t.j. viac či menej mení svoj tvar a objem. Pri zvýšenej vlhkosti sa na povrchu kuchynskej pracovnej dosky zo surového dreva alebo drevenej dosky na krájanie a spracúvanie potravín otvoria povrchové póry a vlhkosť aj z baktériami a mikróbmi zo spracovávaných potravín “nasajú” dovnútra pod povrch. Po vysušení povrchu drevenej pracovnej dosky sa povrchové póry uzavrú a choroboplodné baktérie pod povrchom dreva vzduchotesne izolujú, čím ích elegantne zničia. Pri kuchynských pracovných doskách s hladkým povrchom sa síce viditeľná nečistota na povrchu dá jednoducho odstrániť, avšak neviditeľné choroboplodné mikroorganizmi na ich povrchu neraz dlho ostávajú a dostávajú príležitosť na množenie. Akú kuchynskú pracovnú domu máte vy?