Drevotrieskové dosky sú pri výrobe štandardného nábytku hlavným konštrukčným prvkom, preto finálny výsledok po vizuálnej, ale hlavne po funkčnej stránke ovplyvňujú najviac – hneď za nábytkovým kovaním. Zaužívaným štandardom pri súčasnej výrobe nábytku je hrúbka laminovaných drevotrieskových dosiek 18 milimetrov – vo svojej ponuke ju má každý významnejší európsky výrobca (Egger, Wodego, Kaindl, Bučina, DDL…) a taktiež z nej vyrába nábytok skoro každá významnejšia ale tiež globálne takmer bezvýznamná nábytkárska firma či stolárska dielňa. Vo zvyšných prípadoch je výrobcami používaná na konštrukciu nábytku drevotrieska hrúbky 16 milimetrov (a napríklad na zásuvky dokonca mnoho krát iba 12 či extrémnych 10 milimetrov). Takýto nábytok  môžeme bez rozpakov označiť minimálne za priemerný a mnoho krát si zaslúži aj označenie ako “nábytok podpriemernej kvality” alebo aj “nekvalitný nábytok”. Prečo je podľa nášho názoru nábytok vyrábaný z drevotriesky hrúbky 16 mm menej kvalitný?

Statika konštrukcie nábytku

Menšia hrúbka vodorovných nábytkových dielcov (police, dná, vodorovné priečky…) zvyšuje pravdepodobnosť vyššej deformácie prehybom už pri nižšom zaťažení. Pravdepodobnosť takejto deformácie sa zvyšuje hlavne pri širších skrinkách.

Vodorovné dielce sa so zvislými dielcami spájajú mnoho krát drevenými kolíkmi (tzv. “kolíkovanie”) dĺžky približne 35 milimetrov a priemeru 8 milimetrov, alebo sa skrutkujú špeciálnymi skrutkami – konfirmátmi. Tieto súčiastky v hrane drevotriesky výrazne oslabujú materiál (pri kolíku ostávajú po jeho bokoch iba 4 milimetre drevotriesky…) a prenosom váhy dielca samotného alebo predmetov na ňom položených môže dochádzať k vytrhnutiu vodorovného dielca (napríklad dna skrinky) z dielca zvislého (napríklad z boku skrinky).

Zadná stena (chrbát) nábytkových skriniek sa zvyčajne na zadné hrany korpusu upevňuje klinčekmi alebo nastreľovacími sponkami – pri menšej hrúbke materiálu hrozí vo zvýšenej miere jeho rozštiepenie.

Do užšej drevotriesky je možné naskrutkovať kratšie vruty – a kratšie vruty nedokážu spoľahlivo udržať nábytkový záves (pánt) čo spôsobuje “ovýsanie” dvierok alebo ich kompletné vytrhnutie z bokov skriniek. Rovnaký problém nastáva pri výsuvoch – systémy zásuviek môžu prestať už po určitom čase pracovať spoľahlivo, aj to keď sú jedny z najkvalitnejších (výsuvy Blum, výsuvy Hettich…).

Estetika a rôznorodosť nábytku

Drevotrieskové dosky hrúbky 16 mm sú dostupné v omnoho menšej škále dekorov a väčšina špeciálneho nábytkového kovania akým sú napríklad zapustené úchytky či rôzne hliníkové profily a lišty je taktiež dimenzovaná na hrúbku 18 a viac milimetrov. Nábytok sa tak môže stať príliš uniformným.

Na ilustračnej fotografii je voštinová doska (použitá na výrobu interiérových dverí) od RM Strojex

Keďže výrobný program drevotrieskových/drevovláknitých veľkoplošných materiálov z ktorých sa nábytok vyrába, zahŕňa iba niekoľko štandardných hrúbok , musia si interiérový dizajnéri pri návrhu a výrobcovia nábytku pri jeho realizácii pomáhať lepením viacerých vrstiev materiálu.

A, B - Laminovaná drevotriesková doska (DTD alebo aj LDTD) hrúbky 36 a 28 milimetrov sa vyrába plošným lepením dvoch vrstiev drevotriesky hrúbok 18 a 10 milimetrov. Zlepením dvoch vrstiev drevotriesky vzniká polotovar, ktorý má o 2 až 5 centimetrov väčšie rozmery (tzv. hrubý rozmer dielca), ako ich bude mať finálny výrobok. Konečným zrezaním na požadovaný rozmer a ohranovaním potrebných hrán ABS hranami alebo hranovacou páskou vznikne ucelený dielec potrebnej hrúbky. Rovnako sa postupuje pri výrobe dyhovaného nábytku.

C, D – V podstate na rovnakom princípe, akým sa vyrábajú voštinové dosky, funguje aj atipycká výroba nábytku, pri ktorom sú požadované ešte väčšie hrúbky konštrukčných dosiek. Hrúbka finálnej dosky vzniká vlepením líšt potrebnej šírky (C) po obvode dosiek, alebo ich ďalšie vrstvenie (D). Toto konštrukčné riešenie však nie je príliš vhodné pri malosériovom nábytku z laminovanej drevotriesky, nakoľko ABS hrany a hranovacie pásky sú v štandardnej ponuke výrobcami dodávané iba v maximálnej šírke približne 40 – 42 milimetrov. V určitých prípadoch však môže slúžiť ako náhrada ABS hrany alebo hranovacej pásky pás vysokotlakého laminátu (HPL) akými sú napríklad Rezopar, Duropal atd. Takýto konštrukčný detail je priam ideálny, ak ide o dielce pre dyhovaný nábytok resp. nábytok striekaný (lakovaná MDF na mat, lesk alebo vysoký lesk).

18 milimetrov je štandardná hrúbka drevotriesky, ktorá sa používa pri výrobe nábytku. Vo väčšine prípadov takto hrubá drevotrieska vyhovuje tak po pevnostnej ako aj po estetickej stránke. Pri realizáciách ucelených interiérových riešení, ich jednotlivých súčastí alebo taktiež aj pri solitérnych nábytkových prvkoch však často zo strany interiérového dizajnéra alebo architekta vyvstane práve z hľadiska estetiky požiadavka na nábytok z drevotrieskových dielcov väčšej hrúbky. Výrobcovia nábytku v týchto prípadoch použijú metódu tzv. “zdvojenia”, pri ktorej sa plošným zlepenín dvoch vrstiev drevotriesky v štandardnej hrúbke 18 milimetrov dosiahne požadovaný efekt – drevotrieska hrúbky 36 milimetrov (touto metódou sa dajú samozrejme spojovať aj hrúbky 10 a 18 milimetrov, alebo vzájomne zlepiť aj tri či dokonca ešte viacej vrstiev…). Takouto metódou boli vyrobené aj jednotlivé nábytkové dielce na výrobu korpusu skrine v prvom obrázku. Tento jednoduchý korpus skrine pozostáva z pravého a ľavého boku, horného a spodného dna a chrbáta (zadnej steny), a na prvý pohľad (a po namontovaní skrine už aj na všetky ďalšie pohľady :) ) by sa mohlo zdať, že boky a dná sú vyrobené z dosiek hrubých 36 milimetrov.

Pozrime sa však na túto skriňu z výšky a zistíme, že vyššie spomínanú metódu zdvojovania drevotriesky použil výrobca nábytku de facto iba pri pravom boku. Prečo? Je to totiž jediný dielec tohoto atypického nábytku, ktorý bude viditeľný z oboch strán t.j. aj z vnútra skrine aj pri pohľade z vonka. Zvyšné dielce sú skonštruované tak, aby druhú vrstvu, ktorá bude “neviditeľná” (zakrývať ju bude stena, podlaha, strop…) nahradil iba úzky pás drevotriesky. Tento pás môže byť dokonca z úplne iného dekoru ako zvyšok “viditeľných” častí. Výrobcovia nábytku môžu na tento pás použiť ľubovolný odpadový materiál, ktorý sa doteraz iba povaľoval po dielni a jeho jediným údelom mohol byť už iba pobyt v kotli na tuhé palivo :) .

Na výrobu pravého boku skrine o rozmere 2600 x 600 x 36 milimetrov použili v stolárskej dielni 3,12 metra štvorcového drevotriesky. Na ľavý bok (tretí obrázok) však už iba 1,56 metra štvorcového (k nim treba pripočítať – možno už dávno odpísaný – odpadový materiál na výrobu pásov), čo je úspora materiálu 30 – 40 percent! Rovnako môže stolár postupovať aj pri konštrukcii spodného a horného dna skrine, alebo trebárs aj pri výrobe stolovej dosky. Ostáva už iba na vás, či mu za vzniknutú vzduchovú medzeru zaplatíte, alebo vám znížené materiálové nároky na výrobu takéhoto výrobku premietne do nižšej ceny za nábytok.

Posuvné dvere – minimálnou zmenou k maximálnej úspore

Pre príklad (a ilustráciu, že jednoduché riešenia sú mnoho krát najúčinnejšie) si posvieťme na vstavanú skriňu širokú približne 2 metre, ktorej vnútorné vybavenie je členené na 4 samostatné zvislé časti. Každá časť vstavanej skrine je široká približne 500 milimetrov a každú túto časť “zakrývajú” posuvné dvere pre vstavané skrine (ktoré majú šírku niečo viac ako 500 mm). Ak budú tieto posuvné dvere vyrobené z hliníkového profilu a s výplňou DTD 10 mm imitácie orech, môžete za jeden kus zaplatiť približne 90 € a teda v súčte za všetky 4 posuvné dvere pre vašu vstavanú skriňu by ste našli sumu okolo 360 €. Ak by interiér tejto vstavanej skrine neobsahoval nadštandardnú výbavu, posuvné dvere by mohli tvoriť z celkovej faktúrovanej sumy skrine minimálne polovicu.

Čo sa však stane, keď namiesto 4 úzkych posuvných dverí použijete na vaše vstavané skrine iba 2, ale dva krát širšie? Horná a spodná koľaj bude rovnako dlhá, vnútorné vybavenie vstavanej skrine bude členený rovnako, montáž skrine bude trvať tiež takmer na vlas rovnako… avšak za posuvné dvere zaplatíte podstatne menej – za jedny dvere široké približne 1000 milimetrov a v rovnakej materiálovej špecifikácií ako predchádzajúce zaplatíte približne 110 €. V súčte je to 220 € a úspora až 140 €!

Ešte extrémnejšie plytvanie pri posuvných dverách dochádza, ak sú vstavané skrine naprojektované, vyrobené a namontované podobne, ako je to na ďalšej fotografii – s nadstavcom. Pri rovnakej šírke 2 metre ako v predchádzajúcich prípadoch a pri počte 4x spodné dvere vysoké približne 2000 milimetrov a 4x horné dvere vysoké približne 500 milimetrov by cena za posuvé dvere činila ohromujúcich 600 €. Taktiež by sme museli pripočítať ďalšiu hornú a spodnú koľaj.

Na ilustračnej fotografii je vstavaná skriňa s nadstavcom od hary-s.sk

Horný obrázok ilustruje predstavy mnohých zákazníkov výrobcov vstavaných skríň. Konštruktérovi vraví asi toto – vyrobte mi vstavanú skriňu širokú 1800 milimetrov a vysokú 2600 milimetrov. Po šírke ju rozdeľte na dve rovnaké časti, pričom v ľavej časti si želám priestor na vešanie vysoký 1300 milimetrov a police, a v pravej časti potrebujem mať 4 zásuvky vysoké 200 milimetrov (aby sa mi do nich zmestili moje šperkovnice), priestor pre vešiakovú tyč vysoký 1100 milimetrov (aby sa mi ani náhodou nekrčili moje zánovné tesilové nohavice), policu vysokú 300 milimetrov (aby som si mal kam odložiť papierové krabice z rodinnými fotografiami) a nad ním ďalších 400 milimetrov (aby som mal kde ukladať kufre).

V prvom rade – zákazník pri svojich plánoch a výpočtoch nemyslel na hrúbku drevotrieskovej dosky, z ktorej sa vstavané skrine konštruujú. Pravá strana vstavanej skrine by pri jeho požiadavkách musela byť vyššia o minimálne 72 milimetrov, čo však pri pevne danej výške stropu zariaďovaného interiéru nie je možné. V druhom rade – zákazník nemyslel na konštrukciu zásuvkového kontajnera, samotných zásuviek a na ich otváranie.

Preto prichádza na rad vyššie spomínaný realizmus a z neho odvodený kompromis – zákazník si musí určiť, či sú pre neho prvoradé nepokrčené nohavice (výška 1100 milimetrov), alebo či ich obetuje a namiesto nich bude vstavaná skriňa obsahovať 4 zásuvky s ním požadovanou výškou 200 milimetrov. V tomto prípade treba z výšky skrine na kontajner vyčleniť viac, ako len 800 milimetrov – ak bude ako úchytka slúžiť o cca 30 milimetrov znížené čelo zásuvky, dosiahneme jej výšku maximálne okolo 150 milimetrov.

Ďalším nezanedbateľným detailom je odsadenie zásuvkového kontajnera od stredovej priečky vstavanej skrine – v tomto prípade bola použitá lišta široká 30 až 50 milimetrov – v opačnom prípade by čelá zásuviek narážali do ľavých posuvných dverí t.j. zásuvky by sa nedali vôbec otvárať.

Posuvné dvere pre vstavané skrine

Aj keď vzorec na výpočet šírky posuvných dverí pre vstavané skrine je naozaj jednoduchý, výrobca nábytku si výpočty ešte viac zjednodušuje a zároveň tým celkom slušne umelo znižuje výslednú sumu na prvotnej cenovej ponuke. Ako? Celkovú šírku vstavanej skrine vydelia počtom dverí, a výslednú šírku zahrnú do výpočtov. Keďže nekalkulujú s prekrytím dverí, posuvné dvere sú (na oko) užšie, čím sa v kalkulačnej tabuľke posunú o kategóriu nižšie a ich cena klesne o cca 2.5-3 %. Po objednaní vstavanej skrine a presnom zameraní priestoru sa samozrejme cena týchto dverí zvýši. Preto už pri prvej cenovej ponuke si všímajte šírku posuvných dverí, ktoré sú nacenené a príliš veľké rozdiely v cenovej kalkulácií a vo vašom osobnom výpočte reklamujte (alebo hľadajte ďalej firmu, ktorá vám vyráta cenu presne hneď na “prvý šup”). Naopak presná výška posuvných dverí v cenovej kalkulácií nemá na cenu vstavanej skrine takmer žiadny vplyv – za dvere vysoké povedzme 265 centimetrov alebo 245 centimetrov pri rovnakej šírke zaplatíte úplne rovnako.

Koľajnice pre posuvné dvere

Je veľkou záhadou prečo, avšak hliníkové či oceľové koľajnice pre posuvné dvere sú v cenových ponukách mnoho krát taktiež kalkulované nepresne – a ako naschvál sa ráta s kratším rozmerom, čím sa opäť cena za vstavané skrine opticky znižuje. Skontrolujte si, či nacenená koľajnica má dĺžku, rovnajúcu sa šírke vašej vstavanej skrine s ktorej bolo odrátané 36 milimetrov (napríklad pri šírke vstavanej skrine 2 metre je dĺžka koľajnice 1964 milimetrov).

Šírky a výšky dielcov vnútorného vybavenia vstavanej skrine

Rovnako ako pri posuvných dverách, aj cena priečok či políc býva mnoho krát kalkulovaná zjednodušene (šírka vstavanej skrine vydelená počtom častí vnútorného vybavenia), čím však dochádza k presne opačnému efektu – zvyšuje sa spotreba materiálu a tým pádom aj cena za vstavané skrine. Preto si skontrolujte nie len nacenené rozmery jednotlivých dielcov (hĺbku a dĺžku) ale hlavne či ich počet súhlasí s tým, koľko ich chcete mať v skrini namontovaných (často sa takto v prvotnej cenovej ponuke “zabúda” na police, čím sa zase cena skrine zmenšuje).

Boky vstavanej skrine

V predloženej cenovej ponuke si všímajte, či máte nacenené iba bočné lišty, alebo celé boky. Ak nebude vaša vstavaná skrina umiestnená medzi dvoma priečkami, po zameraní sa pridanie celého boku do cenovej ponuke prejavý ďalším výrazným navýšením ceny. Pri bočných lištách si skontrolujte, či je počítané s ohranovaním nielen prednej hrany, ale aj vnútornej (toto nie je podmienkou, avšak kvalitné vstavané skrine by tieto hrany mali mať ošetrené).

Materiál použitý na výrobu vstavanej skrine

Nielen oceľ či hliník na posuvných dverách majú rozdielnu cenu, ale aj drevotriesková doska používaná na výrobu výplne posuvných dverí a vnútorného vybavenia vstavanej skrine. Rôzne dekory laminovanej drevotrieskovej dosky sa delia do viacerých cenových hladín, preto je vhodné v predloženej cenovej ponuke skontrolovať, aký materiál bol nacenený. Platí, že najpoužívanejšie dekory sú najlacnejšie (napr. biela hladká, borovica hrčatá, javor, buk bavaria, dub horský, čerešňa, calvados…), zatiaľ čo najmenej používaný materiál je najdrahší (napr. dub čierny, zebrano, fino bronce, aluminium, hruška svetlá…).

Dovoz a montáž vstavanej skrine

Táto položka býva už v prvotnej cenovej ponuke takmer vždy zahrnutá. Horšie to býva pri rôznych reklamných letákoch či internetových prezentáciách, kde na prilákanie čo najvyššieho počtu zákazníkov býva prezentovaná cena za vstavané skrine bez týchto nutných sprievodných služieb. V prípade, ak to je v prezentácií aspoň zbežne spomenuté (napr Flexiskriňa od Komandor), dá sa to “prehltnúť”, v prípade, ak sa túto skutočnosť dozviete až pri podpise objednávky či samotnej montáži, je to už zaujímavý podnet pre zodpovedný orgán :)

Lacné vstavané skrine šírky 150 centimetrov

Ako príklad poslúžia dve relatívne lacné vstavané skrine široké 150 centimetrov, vysoké 260 centimetrov a hlboké 60 centimetrov. Sú to identické vstavané skrine, avšak prvá (A) je umiestnená v priestore (má obidva boky), zatiaľ čo druhá (B) je nainštalovaná medzi dve priečky (boky tvoria iba 10 centimetrov široké “dorazové” lišty pre posuvné dvere). Interiér vstavaných skríň sa v pravej časti delí na tzv. dlhé vešanie (priestor pre vešanie kabátov, šiat…), spodnú poličku (napríklad na topánky)  a hornú poličku, ľavá časť je vyhradená pre krátke vešanie a 4 poličky. Nad oboma časťami je polica cez celú šírku skrine, určená na odkladanie väčších predmetov (kufre, paplóny, lyže…).

Nižšie uvádzané ceny (obsahujúce aj zameranie, dopravu a montáž!) vstavaných skríň sú z kategórie nižších na trhu a sú kalkulované alternatívne – s najlacnejším oceľovým profilom pre posuvné dvere, so štandardným oceľovým profilom pre posuvné dvere, so štandardným hliníkovým profilom pre posuvné šatníkové dvere, s drevotrieskovou výplňou posuvných dverí, so zrkadlovou výplňou a nakoniec s výplňou z farebného skla lacobel (vyslovuj lakobel).

Lacná vstavaná skriňa medzi dvoma priečkami

B1. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 433,36 €
B2. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 440,54 €
B3. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 478,12 €
B4. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a so zrkadlovou výplňou: 465,13 €
B5. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a so zrkadlovou výplňou: 472,07 €
B6. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a so zrkadlovou výplňou: 526,07 €
B7. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 527,11 €
B8. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 534,25 €
B9. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 583,79 €

Lacná vstavaná skriňa v priestore

A1. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 463,67 €
A2. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 470,85 €
A3. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a s výplňou z drevotrieskovej dosky: 508,43 €
A4. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a so zrkadlovou výplňou: 495,44 €
A5. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a so zrkadlovou výplňou: 502,38 €
A6. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a so zrkadlovou výplňou: 556,38 €
A7. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami z najlacnejšieho oceľového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 557,42 €
A8. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného oceľového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 564,56 €
A9. Vstavaná skriňa s posuvnými dverami zo štandardného hliníkového profilu a s výplňou zo skla lacobel: 614,10 €

Tak aká je cena za vstavané skrine šírky 150 centimetrov?

Jedna vstavaná skriňa s minimálnymi zmenami a 18 rôznych cien. Ako by sa cena skrine menila pri inom vnútornom vybavení? Naozaj sa dá vypočítať reálna cena vstavanej skrine iba na základe jej šírky, hĺbky a výšky? :)

“Radi by sme oddelili naše kancelárske pracoviská od malého kuchynského kútika  (je to maličká kuchynka) predeľovacím paravánom. Nábytok v kancelárií aj táto malá kuchynka sú vyrobené zo svetlých lesklých materiálov, preto by sme chceli na predeľovaciu stenu použiť z jednej strany svetlé farebné sklo lacobel a z druhej strany rovnakú dosku, z akej je vyrobený kancelársky nábytok (farebné sklo lacobel by bol zo strany kancelárskeho nábytku). Je nutné sklo lacobel a dosku osadiť do hliníkového rámu? Aké iné možnosti máme?”

Paraván z farebného skla lacobel vloženého do hliníkového rámu by možno spĺňal vaše predstavy a vhodne by zapadal do interiéru so stávajúcim kancelárskym nábytkom, avšak jeho cena by bola výrazne vyššia, ako pri paraváne podľa priloženého nákresu, ilustrujúceho niekoľko vhodných i menej vhodných (na tie pozor!) riešení – všetky za oveľa menej peňazí ako pri skle v nosnom hliníkovom ráme.

Na drevotrieskovú dosku potrebných rozmerov rovnakého dekoru, z akého máte vyrobený kancelársky nábytok sa sklo lacobel iba nalepí, čím vznikne jednoduchý “sendvičový” paraván s vysokou bezpečnosťou (pri rozbití skla) a takmer akéhokoľvek tvaru a rozmerov. Jediným problémom sú hrany paravánu.

A. Najnevhodnejšie riešenie lepenia farebného skla lacobel na drevotrieskovú dosku – medzi ABS hranou (oranžová plocha) a sklom (zelenomodrá plocha) vznikne nepekná špára a skôr či neskôr sa sklo v týchto miestach poškodí. snáď jedinou výhodou je možnosť dodatočného lepenia skla.
B. Vhodné riešenie z konštrukčného hľadiska (hrana skla sa nebude užívaním nábytku príliš poškodzovať), avšak z hľadiska dizajnu nábytku nie príliš vhodná alternatíva – taktiež ako pri alternatíve A. je možné sklo na paraván lepiť aj dodatočne a v prípade paravánu na celú výšku interiéru sa dá takto dosiahnuť vhodná dilatačná špára (medzi stropom/stenou, ABS hranou a sklom), ktorá sa vyplní napríklad akrylovým tmelom.
C. Najvhodnejšie riešenie vtedy, keď požadujete, aby mal nábytok čo najjednoduchšie a najčistejšie línie. Pri výrobe podkladovej drevotrieskovej dosky pod farebné sklo lacobel sa zo strany skla (alebo aj z oboch strán) nezbrúsia (“nezrazia”, nezošikmia….) hrany na ABS plastovej hrane, čim vzniká súvislá rovná plocha na prilepenie skla.
D. Najvhodnejšie riešenie z pohľadu ochrany hrany skla pred poškodením pri užívaní nábytku – aplikovaním tenkej hliníkovej lišty (eloxovanej ale aj striekanej na akúkoľvek farbu) v tvare písmena U alebo L až po nalepení skla na drevotrieskový podklad sa dosiahne najvyšší stupeň ochrany skla a kancelársky nábytok bude mať zabezpečenú dlhšiu životnosť, ako pri iných alternatívach. Namiesto hliníkovej lišty sa dá použiť ešte lacnejšie riešenie – laminátová hranovacia páska, avšak životnosť takéhoto riešenia je  omnoho nižšia.

Nábytkové úchytky

Aj keď klasické nábytkové úchytky sa dajú použiť aj pri zásuvkách namontovaných do vstavaných skríň, ich konštrukčná hĺbka dovoľuje vyrobiť a montovať iba menej hlboké zásuvky, čím užívateľ zbytočne stráca časť objemu odkladacieho priestoru. Aj preto je vhodnejšie využiť iné riešenia – medzi drahšie patria zafrézované úchytky, oveľa ekonomickejšiou alternatívou je jednoduché zníženie čielok zásuviek o 25-30 milimetrov, čím medzi nimi vznikne priestor na vloženie prstov. Rovnaký priestor na vloženie prstov a pohodlné otvorenie zásuvky vznikne napríklad aj rôznym tvarovým výfrezom v hornej hrane čielok (na obrázku v strede) alebo prevŕtaním čielok vrtákom väčšieho priemeru. Medzi luxusnejší (a pri výrobe finančne náročnejší) spôsob otvárania výsuvov vo vnútri vstavaných skríň možno považovať tzv. push systém – výsuv sa pootvorí stlačením čielka zásuvky.

Zásuvky a posuvné dvere

Keďže sa navzájom posuvné dvere na vstavaných skriniach prekrývajú šírkou použitého oceľového alebo hliníkového profilu, pri rovnomernom členení šírky vstavanej skrine vždy (po ich otvorení resp. odsunutí po kolajnici) presahujú aj cez zvislé boky korpusu, čím vlastne mierne zasahujú do “susedného”priestoru. Jednoduchým vmontovaním zásuviek s čielkami  na celú šírku tohoto s časti “okupovaného” priestoru je prto vážnou konštrukčnou a neskôr funkčnou chybou – pri snahe zásuvku otvoriť, už na začiatku svojej dráhy narazí čielko do posuvných dverí vstavanej skrine t.j. zásuvku sa otvoriť nepodarí. Takýmto kolíziam zabráni výrobca nábytku pridaním úzkej (cca 2-5 centimetrov širokej) lišty a prídavneho boku ku zvislej priečke vstavanej skrine a zúžením zásuviek o šírku tejto lišty – týmto odsunie zásuvky do bezbečnej vzdialenosti od posuvných dverí a tie sa budú pohodlne otvárať. Nezanedbateľnou výhodou takejto konštrukcie vstavanej skrine je možnosť predvyrobiť celý zásuvkový modul ešte v dielni výrobcu nábytku, čim sa ušetrí množstvo času pri montáži a predíde sa monžným nepresnostiam (celý korpus y8suvkov0ho kontajnera sa jednoducho vsunie na svoje miesto a prychytí skrutkami do zvislích priečok vstavanej skrine). Ak bude zásuvkový modul vmontovaný iba do strednej časti (stredových častí) vstavanej skrine, rozšírením bočných častí skrine a zúžením strednej časti skrine dosiahne výrobca nábytku na mieru rovnaký (za trošku menej peňazí) efekt aj bez použitia líšt a prídavných bokov.

Samozrejme, odchýlky v rohoch miestností nemusia byť vždy také výrazné, ako je z ilustračných dôvodov znázornené na predchádzajúcom príklade a pre lepšie pochopenie aj v tomto článku. Ak chcete zistiť rozdiel uhlov vo vašom interiéri, nájdite vo vašej domácnosti vhodný pravouhlý predmet, ktorý vám s meraním pomôže. Pýtate sa, kde nájdete takúto vhodnú pravouhlú pomôcku? Otvorte dvierka na skrinke v kuchyni, a máte ho! Alebo skôr ju. Poličku z vnútra (nielen) kuchynských skriniek je ideálna pomôcka – ak potrebujete uhol zmerať iba zbežne, stačí do meraného rohu poličku priložiť a vizuálne podľa hrán dosky zistiť približný uhol (otvorený uhol A – ak je medzera medzi stenou a bokom police ďalej o roho, zatvorený uhol B – ak je medzera medzi stenou a bokom police pri rohu).

V prípade, ak chcete rohy zamerať naozaj presne, urobíte presne to isté ako v prvom prípade, avšak predtým si zmeráte presnú šírku a hĺbku police (pomôcky). Po priložení zmeranej poličky ku jednej zo stien zameráte vzniknutú medzeru tam, kde je najširšia (vzdialenosť “uhol”). Vzniknuté 3 body na papiery alebo v počítači pospájate, a tým vlastne meraný roh presne nakreslíte.

Takýmto “primitívnym” spôsobom postupujú mnoho krát aj profesionálny zameriavači z firiem, ktoré nábytok na mieru vyrábaju – namiesto poličky si však so sebou často nosia drevotrieskovú alebo drevovláknitú dosku narezanú na rozmer 600 x 600 milimetrov. Jednoducho, rýchlo a pritom precízne takto zisťujú presné uhly či už merajú miestnosť pre nové kuchynské linky, alebo vstavané šatníkové skrine.