Aby som pred samotnou návštevou kuchynského štúdia v obchodnom dome s nábytkom Galan zistil, čo si o kvalite svojich kuchýň a nábytku všeobecne myslí sám Decodom, klikol som na ich internetovú stránku Decodom.sk. Nedopátral som sa k žiadnym dôležitým informáciám (možno okrem vety “DecoPlan sú kuchyne, ktoré dokážu naplniť predstavy a požiadavky aj toho najnáročnejšieho zákazníka.” – pomyslel som si, že tie kuchyne budú asi fakt bomba…), avšak v sekcii “Médiá o nás” som spozornel pri PR článku z časopisu Dom a byt č. 3/2010, ktorý sa takmer celý “točil” okolo nepodstatných detailov, a podstatné akoby zámerne opomínal (k tomuto článku sa niekedy v blízkej budúcnosti vyjadrím v samostatnom “protičlánku” :) ).

Prvý dojem z kuchynského štúdia Galan a z vystavených kuchýň Decodom nepatril ani z ďaleka medzi tie horšie. Vystavených je tam vcelku prehľadne odhadom približne 12 – 15 kuchýň, ktoré prezentujú väčšinu typových rád výrobcu. Tak isto sú vo vystavených kuchyniach zakomponované mnohé doplnky, takže zákazník si dokáže utvoriť slušný názor na ponuku kuchynského nábytku tohoto výrobcu. Už na druhý pohľad mi však bolo jasné, že kuchyne Docodom nie sú ani zďaleka určené aj pre “…toho najnáročnejšieho zákazníka.”. Vo vystavenej ponuke chýbali luxusnejšie materiály (napr. lakované dvierka, dyhované dvierka či napríklad dizajnérske úchytky, odsávače pár alebo nekonvenčné konštrukčné riešenia, čo si však nábytok Galan kompenzuje vo vedľajšom oddelení Design house s kuchyňami Veneta Cucine – avšak toto je článok o kuchyniach Decodom) a po precíznejšom skúmaní konštrukčných detailov a použitých materiálov sa začali vynárať ďalšie a ďalšie väčšie či menšie defekty.

Keďže som bol upozornený, že v cenovej ponuke na rohovú kuchyňu priateľov boli zakalkulované kvalitné pánty (nábytkové závesy) Blum, otvoril som hneď prvé dvierka na prvej kuchyni – závesy Blum tam namontované neboli, avšak bol som ubezpečený, že ak sú v cenovej ponuke, tak budú do objednávanej kuchyne namontované. Avizované tlmiče dvierok namontované boli, čím sa pán predajca nezabudol pohotovo pochváliť :) . Rozčarovanie sa naopak dostavilo pri pohľade na špáry medzi jednotlivými dvierkami – čo svedčí buď o použití nekvalitných materiálov (vyššie spomínané pánty, samotné dvierka, alebo drevotrieskové dosky na korpusoch skriniek), alebo o nekvalitne odvedenej práci montážnika. Nasledujúca (a ako cez kopirák “opajcovaná”) výhovorka o množstve zákazníkov, ktorí dvierka skúšajú a tým nábytok zničia bola už riadne trápna. Absolútnu (slušne povedané) nedbanlivosť montážnika, ktorý montoval vystavenú kuchyňu (a možno bude montovať aj rohovú kuchyňu priateľov) dokazovalo aj niekoľko skriniek plných pilín a prachu – ako bude vyzerať zmontovaná kuchynská linka, ktorú montážnikovi skontroluje “len” zákazník, ak kuchynská linka, ktorú kontroluje montážnikovi ten, kto mu určuje výšku platu je celkom slušne odfláknutá?

Všetky korpusy skriniek (a dokonca aj dvierka z drevotriesky – avšak tu to nie je až taký problém) vystavených kuchýň Decodom boli vyrobené z drevotrieskovej dosky hrubej iba 16 milimetrov(!), čo v dnešnej dobe nepredstavuje ani základný štandard (ten predstavuje hrúbka 18 milimetrov, a za nadštandard môžeme považovať napríklad dosky z masívneho dreva, vrstvené drevo, preglejky, laťovku, MDF dosky…) ale naopak tento materiál nápadne približuje kuchyne Decodom ku kuchyniam toľko diskutovanej poľskej produkcie (lacné poľské kuchyne, lacné kuchyne z Poľska…). Zlý dojem zaklincovali použité hrany – klasická tenká hranovacia páska by mala byť navždy vymazaná z hláv konštruktérov a výrobcov aj toho najlacnejšieho nábytku. Jasnejší dôkaz, že by sa hranovacia páska nemala už nikdy používať, nakoniec poskytla samotná vystavená kuchyňa radu Vanila – odštiepené hrany na rohovej policovej skrinke svietili na 5 metrov.

Ďalším znakom, ktorý radí kuchyne Decodom do nižšej kvalitatívnej kategórie je napríklad absencia dvierok v blokoch pri kuchynských dvierkach v drevodekore, vyduté plochy na dvierkach v mieste pántov (toto je podľa mňa taktiež riadny prúser, týkalo sa to vystavenej kuchyne s lesklými hornými výklopnými dvierkami kávovej farby…), alebo nedokonalé kopírovanie už takmer prežitého (v minulosti úspešného) dizajnu z pred pár rokov. Kuchyne Decodom nie sú správnou voľbou pre “najnáročnejšieho zákazníka”, ale naopak pre zákazníka, ktorý dokáže tolerovať mnoho nedostatkov ako v kvalite použitého materiálu, v konštrukčných detailoch či v prílišnej uniformite a “okukanosti” dizajnu. Kuchyne Decodom by som po svojom rýchloteste z pohľadu ceny i kvality zaradil do nižšej strednej kategórie. Určite sa nájde mnoho výrobcov kuchýň na mieru (jeden sa už našiel :) ), ktorí dokážu porovnateľnú kuchyňu vyrobiť s použitím kvalitnejších materiálov (DTD hrúbky 18 mm, ABS hrany…) za nižšiu cenu.

A aké máte skúsenosti s kuchyňami Decodom vy?

“Velmi me zaujal vas clanek o kuchynskych dvirkach. Chtel bych se zeptat, zda mate zkusenosti konkretne s dvirky s lesklou folii. Da se tento typ dvirek napr. seriznout na pozadovanou delku aniz by se poskodil lak? Da se to zvladnou s beznym vybavenim nebo je k tomu potreba nejaky specialni kotouc na pilu? konkretne jde o kuchynska dvirka z IKEA, model Abstrakt.”

Povrch kuchynských dvierok s lesklou fóliou nie je upravovaný lakom. Lesklý efekt takýchto nábytkových dvierok tvorí samotná lesklá fólia ( t.j. plast), lisovaná na jadro z drevovláknitej dosky (MDF dosky). Po technickej stránke je preto pri dodržaní jednoduchých zásad úprava (zmenšenie) rozmerov fóliovaných kuchynských dvierok bezproblémová.

Prvou zásadou pri zrezávaní fóliovaných kuchynských dvierok je použitie ostrého pílového kotúču s “jemným zubom” – to znamená, že pílový kotúč má viac rezných zubov menšej veľkosti, ktoré povrch dvierok v mieste rezu nevytrhávajú. Druhé dôležité pravidlo, na ktoré musíte pri úprave rozmerov kuchynských dvierok (a vlastne je jedno, či ide o fóliované dvierka, lakované dvierka, alebo dyhované dvierka…) myslieť, je nutnosť otočiť každý upravovaný dielec prednou plochou (pohladovou časťou) nahor – pílový kotúč reže vždy zhora-dole, preto týmto jednoduchým opatrením opäť dosiahneme čistejší a precíznejší rez bez poškodenia povrchu. Posledným mojim odporúčaním je prelepenie každého rezu lepiacou páskou – spevní sa tak povrch a opäť sa takýmto jednoduchým spôsobom dosiahne čistejší rez.

Inou kapitolou pri úprave kuchynských fóliovaných dvierok (a to platí aj pri striekaných dvierkach) je hľadisko estetické a funkčné. Keďže fóliované kuchynské dvierka majú predné hrany upravované postformingom (t.j. majú rôzne zaoblenia, zošikmenia, výfrezy …), zmenšením rozmeru dvierok sa takto upravená hrana odstráni, čím vznikne hrana ostrá, “rozbíjajúca” celkový dizajn dvierok. Toto sa však za určitých okolností do úvahy brať nemusí – pri zmenšovaní iba výšky dvierok a ich nainštalovaní tak, aby zrezaná hrana nebola vidieť vôbec, alebo len minimálne (napr. pri spodných kuchynských dvierkach bude zrezaná hrana dole pri podlahe, pri horných kuchynských dvierkach hore pri strope).

Zrezaním fóliovaných dvierok sa z hrany odstráni aj fólia, ktorá chráni dvierka pred poškodením vlhkosťou. Fóliu nie je možné, bohužiaľ, plnohodnotne nahradiť, ale núdzovým riešením môže byť prelakovanie zrezanej hrany vodu odolným lakom, alebo napr. ošetrenie tejto plochy hranovacou páskou.

Ako príklad môžem uviesť obľúbenú postel s jednoduchým dizajnom Malm. Už po krátkom používaní – spaní na nej :) – postel začne pri každom drobnom pohybe vŕzgať a v niektorých prípadoch sa jej užívatelia “prepadnú” aj s matracom a roštom do jej útrob. Postel vyzerá naozaj masívne, avšak jej achylovou pätou sú dva plechy (L profily), montované z vnútornej strany bokov postele, slúžiace ako podpery roštov. Nielenže sú tieto plechy tenké a tým pádom sa ľahko ohnú, ale sú tiež uchytené naozaj maličkými skrutkami do dreva. A výsledok? Uvoľnenie skrutiek, ohnutie plechu, vŕzganie a neskôr vytrhnutie celého kovania z boku postele.

Riešenie naozaj za pár korún

Riešenie tohoto problému je naozaj jednoduché, časové a finančné investície budú minimálne. V obchodoch so stolárskymi polotovarmi (Rosnička, Baumax, Hornbach…) kúpite 2 smrekové stolárske hranoly s prierezom 40×40 milimetrov (pre objemnejších partneroch 50×50 milimetrov) a dĺžkou 2000 milimetrov za približne 160 – 200 Sk. Do každého hranolu vyvŕtate 4 diery na nové skrutky so zapustenou hlavou (priemeru 5-6 milimetrov, dĺžky 70-80 milimetrov). Potom už len hranoly priskrutkujete na vnútorné boky namiesto pôvodných plechových podpier a stredovú oceľovú podperu výškovo prispôsobíte novým dreveným hranolom (v prípade potreby ju presuniete vyššie alebo nižšie). Za približne 200 – 250 Sk a hodinky práce získate pevnú, užnikdynevŕzgajúcu postel.

Ak vás zaujíma, akými rôznymi spôsobmi sa dá nábytok z IKEA upravovať, pozrite si blog IKEA HACKER.

Mnoho krát som sa stretol so situáciou, keď zákazník pri pohľade na cenovú ponuku za nábytok vyrábaný na mieru žiadal zníženie hrúbky použitej drevotrieskovej dosky v mylnej predstave, že aspoň trošku ušetrí. Aj keď by táto zmena nebola z konštrukčného hľadiska problém, výrobca nábytku mnohokrát toto riešenie odmietol.

Mnoho dekorov drevotrieskovej dosky (a iných veľkoplošných materiálov, používaných na výrobu nábytku) sa naozaj vyrába vo viacerých hrúbkach. Bežným štandardom a najviac používanou hrúbkou je pri laminátovej drevotrieskovej doske 18 milimetrov a pri dyhovanej drevotrieskovej doske 19 milimetrov. Je preto logické (pre milovníkov slobodného trhu bez zásahov socialistických regulácií), že výrobca veľkoplošných nábytkárskych materiálov dokáže niekoľkonásobne žiadanejší a používanejší tovar vyrábať a dodávať v nižších cenách, ako materiál, používaný zriedkavejšie. A tu sa kruh uzavrel. 18 milimetrová hrúbka laminátovej drevotrieskovej dosky je naozaj omnoho viac používaná (ak nerátam nekvalitný nábytok, ktorému by ste sa mali otočiť chrbtom) ako napríklad 16 milimetrová, preto je takýto materiál lacnejší (výnimkou je v tomto prípade biela drevotriesková doska ale možno sa nájde pár ďalších často používaných dekorov).

Pri zásuvkových koľajničkách dochádza k podobnej situácií. Zákazník neraz žiada skrátenie dĺžky nábytkových zásuviek. Argument – “kratšie koľajničky musia mať predsa nižšiu cenu a ušetrí sa aj na množstve ďalšieho materiálu, použitého na dno a chrbát zásuvky” – je tiež často mylný. Ako príklad môžem uviesť kuchynský zásuvkový výsuv tandembox od firmy Blum. Štandardná dĺžka kuchynských zásuvkových výsuvov (a tým pádom niekoľkonásobne častejšie používaných) je 500 milimetrov a tandembox dlhý 450 milimetrov sa preto predáva za vyššiu cenu. Z toho plynie, že skrátením zásuvky neušetríte, prípadne si za takú zásuvku ešte viac priplatíte.

Spomenul som tu iba dva časté príklady, avšak v nábytkovom priemysle existuje množstvo ďalších podobných výrobkov. Preto ak sa snažíte udržať cenu za atypický nábytok v rozumnej výške a nemáte ani korunu na rozhadzovanie, snažte sa aj pri atypických rozmeroch nábytku využívať čo najväčšie množstvo štandardného a najviac používaného materiálu a nábytkového kovania. Váš nábytok vyrobený na mieru sa vám potom odvďačí cenou, ktorá nebude až o toľko vyššia ako sú ceny za sektorový nábytok (aj keď, prirodzene, cena atypického nábytku nebude nikdy rovnaká alebo nižšia, ako sektorový nábytok).

Laminátová hranovacia páska

Laminátová hranovacia páska je vlastne iba papier potlačený dekorom (drevodekor, UNI farba…) a impregnovaný špeciálnymi živicami. Z tejto výrobnej technológie vychádzajú všetky jej dobré ale aj zlé vlastnosti.

Tým, že podklad tvorí papier, kvalitnou tlačou sa zabezpečí maximálna vernosť napodobenia prírodných drevodekorov (a ich identickosť s veľkoplošnými nábytkovými materiálmi takmer všetkých popredných európskych výrobcov (Kronospan, DDL, Bučina, Egger, Wodego, Interiér Říčany, Interspan…) a keďže papier patrí medzi lacné materiály, výrobná cena laminátovej hranovacej pásky patrí naozaj medzi najlacnejšie. Laminátová hranovacia páska sa vyrába v širokých kotúčoch, preto nie je problém oproti štandardným šírkam cca 22 a 40 (42) milimetrov vyrobiť (samozrejme za príplatok) akékoľvek iné do šírky cca 200 milimetrov.

Hlavnou nevýhodou laminátovej hranovacej pásky je jej krehkosť, s čím priamo súvisia jej horšie mechanické vlastnosti (pevnosť, odolnosť životnosť, opracovateľnosť…), prejavujúce sa nie len pri výrobe nábytku ale aj pri jeho užívaní. A výsledok, ako to môže dopadnúť, si môžete pozrieť na ilustračnej fotografii :)

Fotografia ilustruje, ako to môže dopadnúť, ak je nábytok ohranovaný laminátovou hranovacou páskou.

V dnešnej dobe odporúčam používať laminátovú hranovaciu pásku iba na najlacnejší nábytok. Vždy, keď sa nájde aspoň pár korún navyše, odporúčam radšej priplatiť a kúpiť (dať si vyrobiť) nábytok s ABS hranami. Kompromisom môže byť kombinácia týchto dvoch materiálov, kedy sa ABS hrana použije na viditeľných a najviac namáhaných nábytkových dielcoch (dvierka, stolové dosky, horné dno skrinky…) a laminátová hranovacia páska sa použije napríklad pri vnútorné vybaveni nábytku (vnútorné poličky a priečky…).

ABS hrana

ABS hrany sú z hľadiska výrobnej ceny a mierne náročnejšej aplikovateľnosti na hrany nábytkových dielcov asi o 100% drahšie, ako laminátové hranovacie pásky. Je to však jediná, mne známa nevýhoda tohoto moderného materiálu používaného na výrobu nábytku.

Obrovské množstvo sortimentu (UNI farby, drevodekory, kovové efekty …), pevnejšie a odolnejšie s dlhšou životnosťou pri používaní nábytku, ľahká opracovateľnosť (napríklad hranovanie menších polomerov vytvorených na nábytkových dielcoch) pri výrobe nábytkových dielcov a ekologická výroba sú silné argumenty pre použitie ABS hrán vždy, keď je nábytok vyrábaný z laminátovej DTD.

ABS hrana je de facto termoplast vyrábaný v rôznych dekoroch, šírkach a hrúbkach. Najtenšie (okolo 0.5 milimetra) stále častejšie nahrádzajú už spomínané lacné laminátové hranovacie pásky, alternatívou sú 1, 2, 3 a viac milimetrové hrúbky. Štandardné šírky ABS hrán sú rovnako ako pri hranovacích páskach okolo 22 a 42 milimetrov, taktiež sa za príplatok dajú vyrobiť väčšie šírky (čo je dôležité pri väčších hrúbkach nábytkových dosiek).

ABS hrany odporúčam použiť v prípade viac namáhaného (požívaného) nábytku (napríklad kancelársky nábytok s ABS hranami je podľa môjho názoru absolútna nutnosť) a všade tam, kde sa očakáva nie len jeho funkčnosť ale aj modernejší dizajn.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Kvalita nábytku: nábytkové pánty

Ako každé nábytkové kovanie, aj pánty sa vyrábajú v rôznych kvalitatívnych a tým aj cenových kategóriach. Na najlacnejší nábytok sa montujú nábytkové pánty čínskej výroby s takmer žiadnou garanciou kvality (aj keď samotná výroba lacného nábytku je jedno z mála odvetví, kde sa v Európe s pochopiteľných dôvodov nepresadzuje Čína – v tomto prípade ju supluje poľský nábytok), kvalitnejší a luxusnejší nábytok býva vybavený napríklad výbornými pántami Blum s doživotnou zárukou. Pri nábytku vyrobenom na mieru sa samozrejme môže výberom vhodných nábytkových pántov korigovať jeho konečná cena – záleží na zákazníkových prioritách.

Kvalitne vyrobené nábytkové pánty však sami osebe nezaručujú dlhodobé bezchybné a pohodlné otváranie dvierok. Ďalšou dôležitou podmienkou ich bezproblémového fungovania je správna montáž. Aby pánty dobre slúžili, musia byť namontované do približne 100 milimetrov od hornej (horný pánt) a spodnej (spodný pánt) hrany dvierok. Ak budú pánty namontované od hrán dvierok vo väčšej vzdialenosti, postupným pôsobením gravitácie dvierka zmenia polohu (skrútia sa) a v lepšom prípade začnú narážať do susedných dvierok (čím sa nebudú dať zavrieť), v horšom prípade sa pánty tiažou dvierok úplne vytrhnú z korpusu skrinky. Podobná situácia môže nastať, ak výrobca nábytku šetrí na nábytkových pántoch nielen čo sa týka ich kvality, ale aj množstva. Zaužívaným pravidlom je, že pánty majú byť od seba vzdialené približne 500 milimetrov – preto na skrinkách s vyššími dvierkami musia byť namontované 3 alebo viac pántov (pri určovaní počtu použitých pántov sa vychádza nielen z výšky ale aj zo šírky dvierok).

Z týchto dôvodov odporúčam do každej kupovanej skrinky (resp. vystavenej vzorky pri sektorovom nábytku) nahliadnuť, skontrolovať umiestnenie a počet pántov a jemným ťahom (zhora – dole) vyskúšať pevnosť zavesenia dvierok na pántoch a na korpuse skrinky. Ak má predajca nábytku na vystavených skrinkách umiestnenú tabuľku ” Prosím, nechytajte vystavený nábytok!”, bude vhodnejšie urobiť čelom vzad a hľadať váš vysnívaný nábytok inde.

Na obrázku je pomôcka na výpočet množstva potrebných nábytkových pántov od výrobcu nábytkového kovania Blum.

Tlmiace kovanie na lacnejšom nábytku

Najjednoduchší, najlacnejší a preto aj najpoužívanejší spôsob tlmenia hluku pri zatváraní nábytkových dvierok a zásuviek na (lacnom) nábytku je tlmiaca gumička s priemerom cca 6 až 8 milimetrov a hrúbkou približne 2 milimetre, lepená na vnútornú stranu dvierok v mieste namontovanej úchytky resp. v mieste styku dvierok s hranou korpusu skrinky. Zatvárané dvierka preto nebuchnú s takou hlučnosťou do tvrdej hrany, ale zvuk sa nárazom do mäkšej gumičky utlmí. Takýmto jednoduchým spôsobom si dokážete upraviť bez špeciálneho náradie aj svoj starší nábytok.

Tlmiace kovanie na luxusnom nábytku

Luxusný nábytok by sa mal okrem iných vlastností vyznačovať vyššou kvalitou prevedenia, väčšou funkcionalitou a jej jednoduchšou a pohodlnejšou ovládateľnosťou. Preto si myslím, že nepostačuje takýto nábytok v prípade tlmenia hlasného zatvárania dvierok a zásuviek vybaviť iba lacnou tlmiacou gumičkou, pracujúcou na princípe pasívneho tlmenia, ale je potrebné doňho inštalovať inteligentnejšie tlmiace kovanie.

Medzi takéto kovania patria aj plynové piestové tlmiče, pracujúce na aktívnom princípe utlmovania dvierok. Piest sa pri otvorení dvierok vysunie a pri ich zatváraní sa v obale tlmiča pôsobením spätného tlaku v pružinách pántov (závesov) stláča vzduch (resp. plyn), čím sa piest zasúva späť – takto sa zabezpečuje maximálny komfort postupného a jemného zatvárania dvierok. Na podobnom princípe pracujú aj kompaktné pánty (závesy) s modernou konštrukciou, do ktorej sú piestiky priamo zabudované a nie sú preto viditeľné.

Na princípe stláčaného vzduchu (plynu) a natiahnutej pružiny pracujú aj výsuvné kovania montované na kuchynské zásuvkové skrinky (napr. tandembox blumotion) či iné nábytkové zásuvky (napr. tandem blumotion). Vysunutím zásuvky sa zabudovaná pružina natiahne a pri jej zasúvaní tlakom pôsobí na piest, ktorý pribrzďuje rýchle a hlučné zatváranie. Výrobcov takýchto systémov je mnoho – tandembox blumotion od firmy Blum alebo quadro silent system od firmy Hettich sú len niektoré z tých kvalitnejších. Ceny výsuvného kovania s tlmiacim systémom zodpovedajú jeho kvalite – až niekoľkonásobne prevyšujú obyčajné kuchynské zásuvkové koľajnička.

Úspora drevotrieskovej dosky

Už dávnejšie som písal, že každá kuchynská skrinka sa skladá z niekoľkých dielcov. Na spodné skrinky sa pri montáži kuchyne upevňuje pracovná doska, ktorá de facto nahrádza jej horné dno. Preto sa výrobca kuchyne snaží pri výrobe spodných skriniek ušetriť čo najviac materiálu a namiesto plnohodnotného horného dna používa na ich konštrukciu dve lišty široké cca 100 milimetrov (pri skrinke širokej 600 milimetrov je to úspora materiálu na hornom dne okolo 60%). Keďže takéto horné dno nie je viditeľné ani pri otvorených dvierkach, často sa z dôvodu ďalšej úspory používa na jeho výrobu materiál iného dezénu (tzv. odpad) ako ten, s ktorého je skonštruovaný korpus skriniek celej kuchyne (viditeľná hranovacia páska je však použitá rovnaká) – tento materiál pochádza z odrezkov z predchádzajúcich zákaziek a ak ho výrobca nespotrebuje na takéto “neviditeľne” dielce, v zimných mesiacoch ich použije už iba na vykurovanie svojej prevádzky.

Takéto úpravy skrinky nemajú žiadny vplyv na jej pevnosť a lišty plnohodnotne nahradia plnú dosku. Riešenie sa výborne hodí na otváravé skrinky avšak neodporúčam ho použiť pri zásuvkových skrinkách, v ktorých máte uložený príbor, varešky, naberačky alebo ďalšie podobné drobné kuchynské doplnky a pomôcky. Pri vysúvaní zásuvky sa môže vareška spriečiť o hranu lišty a zásuvku vám bude musieť prísť otvoriť výrobca (samozrejme technicky zdatnejší to zvládnu sami). Naopak, na zásuvkové skrinky sa často takýmto spôsobom nahrádza spodné dno – použité lišty majú približne 170 – 200 milimetrov.

Úspora pri montáži skriniek

Výrobca kuchyne môže skrátiť čas potrebný na zmontovanie (skompletizovanie) kuchynských skriniek a tým taktiež usporiť nemalé finančné prostriedky. Ak na zmontovanie skrinky použije drevené kolíky alebo lamely, strávi jej montážou oveľa viac času, ako keď skrinku iba “zošroubuje” pomocou tzv. konfirmátov. Preto skrinky ktoré nie sú na konci kuchynskej zostavy t.j. nie sú u nej viditeľné boky bývajú často zmontované touto rýchlejšou metódou. V extrémnych prípadoch bývajú takto zmontované skrinky na celej kuchyni a viditeľné kovové hlavičky použitých skrutiek sú zakryté plastovou krytkou rovnakej farby akú má korpus skrinky. Takouto montážou sa však podľa môjho názoru kuchyňa vyrobená na mieru zdegraduje na obyčajnú sektorovú kuchyňu, ktorú si doma zákazník poskladá svojpomocne.

Úspora hranovacej pásky

Viditeľné hrany na nábytkových dielcoch sa upravujú hranovacou páskou (fóliovou alebo dýhovou) alebo plastovou ABS hranou. Pri konštrukcii kuchynských skriniek s dvierkami sa častejšie používa hranovacia páska (je tenšia ako ABS hrana) a aj pri nej sa dá ušetriť. Horné hrany bokov (A) spodných skriniek sa nehranujú, pretože ich zakryje kuchynská pracovná doska, spodné hrany bokov (B) spodných skriniek však výrobca kuchyne neohranuje ak chce ušetriť – tieto hrany sú vo výške 100 až 150 milimetrov (podľa výšky sokla) t.j. nie sú viditeľné. Rizikom je však vyššia vlhkosť v kuchyni, ktorou sa môžu skrinky s neohranovanými spodnými hranami časom poškodiť (dosky vlhkosť do seba nasajú a zmení sa ich objem a tvar). Rovnako sa dá ušetriť pri horných hranách horných skriniek, ktoré nie sú viditeľné z toho dôvodu, že sú na stene zavesené vyššie ako je zorný uhol pohľadu ľudského oka.

Pri objednávaní kuchyne sa u výrobcu informujte na všetky spomenuté detaily – ak je vašou prioritou čo najnižšia cena a výrobca tieto “šetriace techniky” používa, určite sa vám ju podarí oproti pôvodnej ponuke znížiť. Naopak, ak je vašou prvoradou prioritou maximálna kvalita vyhotovenia kuchyne, ubezpečíte sa, že sa pri výrobe takto šetriť nebude (výnimkou je nahrádzanie horného a spodného dna lištami – toto je riešenie bez zníženia kvality korpusu kuchynskej skrinky).

Dodacie lehoty talianskeho nábytku

Ak si objednáte nábytok od talianskeho výrobcu ktorý nemá slovenský predajca na sklade, vždy môžete očakávať dodaciu lehotu niekoľko týždňov. Ale čo ak kupujete nábytok napríklad v júli alebo auguste? Máte smolu – ako je známe, v auguste má dovolenku väčšina Talianov a preto ak príde po váš nábytok kamión práve v tomto čase, nenaložia mu ho, ani keď sa šofér rozkrája. Dodacia lehota sa tak predĺži o niekoľko týždňov. Zdržanie v dodacej lehote (aj keď v tomto prípade už nie také výrazné) nastane aj vtedy, ak kamión z rôznych dôvodov dorazí na nakládku nábytku pár minút pred koncom pracovnej doby – bude musieť počkať na druhý deň.

Naozaj sme si objednali takýto nábytok?

Z 30 objednaných kovových podnoží pod kaviarenský stolík bolo dodaných 28. 5 podnoží je pokrytých hrdzou, ako by ich práve vylovili z vraku Titaniku. 2 stolové pláty sú poškriabané, na jednom pláte je odlepená ABS hrana. Zo 120 stoličiek sa muselo do mesiaca 15 reklamovať – dimenzované boli (asi) na 35 kilogramového Vietnamca… toto je iba časť jedinej objednávky, ktorá dorazila s plnou slávou z Talianska. Takmer nikdy sa nestane, že objednaný nábytok je v úplnom poriadku – buď nesedia počty, namiesto objednaného nábytku napríklad z bukovej dýhy pošlú dubovú alebo časť dodávky je v dezolátnom stave. Niekedy sa nemožno ubrániť dojmu, že taliansky nábytok je drahý preto, aby sa vykryli finančné straty vznikajúce vo vyššie popísaných prípadoch.

Detaily na nábytku

Je zarážajúce, že mnoho talianskych výrobcov nábytku zanedbáva detaily nielen pri jeho výrobe, ale mnoho krát aj pri jeho prezentácií na výstavách. “Zaťapkané” a zaprášené vystavené kuchyne v Miláne nie sú ničím výnimočným.

S podobnými prípadmi som sa stretával často, avšak stále dúfam, že som bol vždy v nesprávny čas na nesprávnom mieste a talianskych výrobcov nábytku s takýmito praktikami a odvedenou prácou je absolútne minimum. Čo si myslíte vy?