Z hľadiska vplyvu rozvodov vykurovania na zariadenie kuchyne (ale aj ostatných miestností) a naopak je možné rozdeliť byty podľa objektov a stavu zariaďovania na byty v starších bytových domoch, byty v nových bytových domoch, byty v rekonštruovaných rodinných domoch a byty v nových rodinných domoch.

Byty v starších bytových domoch

Dlhodobo bolo v minulosti ústredné vykurovanie koncipované s horizontálnymi rozvodom a zvislými stúpačkami prechádzajúcimi všetkými podlažiami a dodávkou tepla z domovej kotolne alebo z iného centrálneho zdroja. S takto riešeným vykurovaním sú na Slovensku tisíce bytových domov, bytov desaťtisíce. V praxi to dnes znamená, že v prípade rekonštrukcie alebo len výmeny zariadenia bytu musia byť jestvujúce stúpačky rešpektované (najmenej to trápi vlastníkov bytov na najvyšších podlažiach – stúpačky u nich končia…). Kuchynská linka, jedálenské sedenie, alebo chladnička, ak majú zasahovať až ku stene, pri ktorej je vedená stúpačka, musia byť riešené alebo umiestnené s určitým odstupom od potrubí (prúdi v nich voda o teplote cca 50-80 °C). Ak vlastník bytu nemá záujem na priznaní týchto potrubí, je možné ich skryť do sadrokartonového „piliera“ alebo kryt riešiť štýlom a materiálom príbuzným či totožným so samotnou kuchynskou linkou. Tu však treba vo viacposchodových domoch zohľadniť výskyt osových kompenzátorov v potrubiach, ktoré musia byť prístupné pre revízie a prípadné opravy. Zakrytím stúpačiek však akceptuje vlastník bytu nedodávku tepla, ktoré by inak dodali práve potrubia stúpačiek. Pri týchto bytoch možno pozitívne zasiahnuť do interiéru voľbou nových vykurovacích telies napr. s menšou hĺbkou alebo stavebnou výškou alebo tvarom a podobne, samozrejme pri zachovaní potrebného tepelného výkonu.

(Uvedené faktory neplatia pre niektoré domy, napr. v bratislavskej Petržalke postavené v 70. a 80. rokoch, v ktorých má každý byt prívod vykurovacej vody v podlahe, samostatne z centrálnej stúpačky na chodbe a neplatia ani pre niektoré staršie tehlové domy, v ktorých sú potrubia stúpačiek a prípojok k radiátorom zabudované v stenách.)

Byty v nových bytových domoch

Tu sa v blízkej dobe nedá očakávať vlna, ak vôbec, rekonštrukcií bytov. Jednotlivé byty majú vlastný prívod vykurovacieho média s možnosťou samostatného merania, čo súvisí s novými ekonomickými podmienkami a presným členením vlastníckych vzťahov v súčasnosti. Spôsob vedenia potrubí vykurovacích rozvodov v rámci dispozície bytu v drvivej väčšine nijakým spôsobom nezasahuje do možností zariadiť danú miestnosť. Developeri pritom často umožňovali budúcemu vlastníkovi ovplyvňovať i dispozíciu bytu pred či počas výstavby, opäť bez negatívneho vplyvu rozvodov na zariaďovanie.

Staršie rodinné domy

Podľa veku a aj lokality sú po Slovensku roztrúsené rodinné domy buď „s“ alebo „bez“ ústredného teplovodného vykurovania. V prípade významnejšej rekonštrukcie domu, ktorej súčasťou bude aj rekonštrukcia pôvodného alebo inštalácia nového vykurovacieho systému je možné odporučiť riešiť vykurovacie rozvody v kanálikoch podlahách, resp. v drážkach v stenách. Výsledkom je „čistota“ interiéru a absencia rizika, že rozvodné potrubia môžu prekážať zariadeniu miestnosti či naopak, zariadenia rozvodom. Potrubie „vystúpi“ na povrch steny tesne pod alebo vedľa vykurovacieho telesa. Prirodzené tepelné straty (aj kvalitne izolovaného) potrubia priaznivo vplývajú na stavebné konštrukcie a interiér. Výrobcovia a dodávatelia systémov dokonca ponúkajú sortiment potrubí, ktorý v prípade potreby predpokladá plánovité vedenie vratných potrubí od radiátorov nie najkratšou trasou ku kotlu ale meandrovito pokryť vybrané plochy podlahy. V špecifických prípadoch, aj je iné riešenie v časti dispozície nerealizovateľné, je možné viesť rozvodné potrubia tesne nad podlahou, tesne popri stene a následne ich prekryť soklovými lištami, ktoré sú súčasťou ponuky výrobcov plastových rozvodov tak, ako aj potrebné upevňovacie prvky.

Nové rodinné domy

Tu je len na investorovi, vlastníkovi a budúcom užívateľovi domu a jeho dohode s architektom a projektantom vykurovania o dispozícii domu, interiéri a riešení vykurovania. Rozvody môžu byť plne neviditeľné a pritom spoľahlivé a funkčné. Súčasné stavebné materiály a technológie umožňujú prakticky všetko, dokonca i to, že takmer žiadne rozvody nemusia byť potrebné.

Zdanlivý paradox: na zvýšenie obľúbenosti podlahového vykurovania pre investorov a vlastníkov rodinných domov má vplyv zvyšovanie cien energií. Tento nárast cien (trend je trvalý) je dôvodom znižovania energetickej náročnosti objektov zlepšovaním tepelno-technických vlastností ich konštrukcií. To má za následok skutočnosť, že tepelný výkon okruhov podlahového vykurovania, ktorý je jednoducho obmedzený plochou podlahy, postačuje na pokrytie tepelných strát miestností či celých budov. Skúsme sa na uvedené aspekty pozrieť.

Výhody podlahového vykurovania

• Teplo je do priestoru dodávané z podlahy, t.j. z priestoru, kde sa nachádzajú dolné končatiny. Z blahodarného vplyvu „tepla na nohy“ vyplýva, že teplota v miestnosti vo výške cca 1,5 metra od podlahy nemusí byť technickou normou požadovaných, resp. bežných 20-24 °C, ale v priestore postačí teplota nižšia. Človek sa cíti príjemne pri nižšej teplote v miestnosti, pretože „nohy má v teple“. Tým klesajú nároky na dodávaný tepelný výkon a celkovú spotrebu tepla. A tým klesajú aj náklady na vykurovanie.

• Teplo je dodávané do miestnosti z veľkej plochy. Systémy podlahového vykurovania pracujú s nižšou teplotou vykurovacej vody, t.j. aj s nižšou povrchovou teplotou „vykurovacieho telesa“, ktorým je podlaha. To má za následok zníženie rýchlosti a intenzity prúdenia vzduchu v miestnosti a tým zníženiu prúdenia prachu. Dýchacie cesty človeka sú menej zaťažované pevnými čiastočkami nečistôt.

• V priestore sa nevyskytujú vykurovacie telesá, ktoré by prekážali alebo ináč negatívne vplývali na interiér. Použiteľnosť aj tam, kde nie je možné umiestniť bežné ani iné vykurovacie telesá (napr. historické priestory a pod.).

• Prakticky neobmedzená životnosť rozvodných rúrok (a tým aj „vykurovacích telies“).

Nevýhody podlahového vykurovania

• Vyššie investičné náklady na zriadenie vykurovacieho systému v porovnaní s klasickým systémom s bežnými vykurovacími telesami, radiátormi.

• Obmedzený tepelný výkon, daný veľkosťou plochy, ktorá je k dispozícii. Z tejto skutočnosti môže vyplynúť potreba kombinácie podlahového vykurovania s bežnými telesami, ak sú tepelné straty vyššie, než maximálny možný tepelný výkon vykurovacieho okruhu v podlahe v danej miestnosti.

• Sťažené podmienky pre prípadné dispozičné zmeny v interiéri, kvôli jasne daným tvarom a rozmerom vykurovacieho okruhu a riziku poškodenia rúrok okruhov pri akomkoľvek stavebnom zásahu do podlahy (nové priečky, vŕtanie do podlahy, zaťaženie dodatočne umiestneným ťažkým nábytkom alebo iným, napr. technologickým, zariadením).

• Pri projektovaní a realizácii je nutné pri navrhovaných výškach stavebných konštrukcií a požadovaných svetlostiach miestností uvažovať aj s potrenými hrúbkami pre systém podlahového vykurovania.

• v byte, či menšom rodinnom dome, nie vždy je k dispozícii vhodná samostatná miestnosť pre osadenie kotla alebo ohrievača vody,
• z iného priestoru nie je vhodnejšia možnosť vyviesť spaliny do vonkajšieho prostredia pre zložitosť vedenia potrubia pre odvod spalín alebo pre nutnú ohľaduplnosť voči užívateľom susedných bytov, domov…,
• potreba minimalizovať dĺžku rozvodu teplej vody medzi miestom jej prípravy a jednotlivými odbermi (sprchy, umývadlá, kuchynský drez, práčka) a tým aj tepelné straty z teplej vody, resp. eliminovať potrebu recirkulácie teplej vody,
• rozmery a dispozičné riešenie občas (napr. v starších rekonštruovaných objektoch) architekta interiéru priamo „vyzývajú“ k takému umiestneniu zdroja tepla.

Uvedenej varianty – umiestneniu kotla a ohrievača vody v niektorej z vyššie uvedených miestností – sa netreba obávať. Prečo?

• Výrobcovia kotlov a ich príslušenstva vychádzajú konštrukciami a vlastnosťami svojich produktov projektantom, investorom a vlastníkom v ústrety.
• Tvar a rozmery plynových (aj relatívne menej používaných elektrických) kotlov, prietokových a zásobníkových ohrievačov vody i zásobníkov priamo prispôsobujú možnostiam zabudovať ich do korpusov kuchynského, kúpeľňového alebo predsieňového nábytku. Toto riešenie je bežné a zdroje tepla a teplej vody sa stávajú absolútne integrovanou súčasťou moderného zariadenia a interiéru kuchyne, kúpeľne alebo haly a pod. Uvádzaná výhoda sa týka tak závesných, ako aj stacionárnych kotlov a k nim priradeným ohrievačom a zásobníkom teplej vody.
• Dizajn týchto zdrojov tepla a teplej vody však umožňuje ich v miestnosti priznať, samozrejme v prípade špecifického záujmu vlastníka či investora, ako iné výrobky bielej techniky.
• Nasávanie vzduchu pre spaľovanie plynu v kotloch typu TURBO je z vonkajšieho prostredia špeciálnym koaxiálnym alebo samostatným potrubím (je vždy súčasťou dodávky kotla) a nie z miestnosti, nenastáva teda deficit vzduchu pre prítomné osoby.
• Súčasné moderné kotly a ohrievače vody sú tiché, ich prevádzku nie je možné sluchom registrovať na bežnom akustickom pozadí bytu, domácnosti, kuchyne…

Dizajnérsky a konštrukčne výborne zvládnutý a remeselne bezchybne zhotovený nábytok dokáže prijať aj špičkovú a bežne dostupnú a potrebnú tepelnú techniku – zdroje tepla pre vykurovanie a prípravu teplej vody.

Preto je potrebné v jednotlivých priestoroch (okrem niektorých špecifických miestností) umiestniť vykurovacie telesá alebo použiť iný vykurovací systém. Tepelný výkon vykurovacích telies by mal byť minimálne rovnaký alebo mierne vyšší, než sú tepelné straty miestností. Túto problematiku rieši projektant vykurovania, pri nových pripravovaných a budovaných domoch vždy bezpodmienečne v spolupráci s architektom.

V prípade kuchyne je táto úloha náročnejšia z viacerých dôvodov:

• priame priestorové prepojenie kuchyne s inými miestnosťami (jedáleň, obývacia izba, komunikačné priestory),
• rozmiestnenie zariadenia kuchyne po obvode miestnosti, vrátane ochladzovaných vonkajších obvodových stien a často aj pod oknom (oknami),
• zvýšená tvorba a výskyt vlhkosti v miestnosti a zvýšené riziko tvorby plesní na stenách.

Preto už pri úvahách o zariadení kuchyne a navrhovaní jednotlivých častí je dôležité a vhodné okolnosti týkajúce sa vykurovania brať do úvahy a súčasne byť v úzkom kontakte s projektantom stavby a projektantom vykurovania.

Spôsob vykurovania

Najčastejšie sa pre vykurovanie používa niektorý z bežných typov vykurovacích telies – radiátorov. Sú oceľové doskové, liatinové článkové, hliníkové článkové radiátory, rebríkové registre (najmä pre kúpeľne) alebo aj atypické telesá, špeciálne navrhnuté a vyrobené pre danú miestnosť. Používané sú aj lavicové a podlahové konvektory, systémy podlahového vykurovania, stenové vykurovanie alebo teplovzdušné vykurovanie (často s využitím tepla z krbu), alebo kombinácia viacerých možností.

Radiátory

Ideálna poloha pre umiestnenie radiátora je pri vonkajšej stene, pod oknom. Vtedy odovzdávaniu tepla do vykurovaného priestoru účinne napomáha prúdenie vzduchu – chladný vzduch od zasklenej plochy klesá k radiátoru. Parapetná doska by mala čo najmenej (najlepšie vôbec) presahovať nad pôdorys hĺbky radiátora. Tepelný výkon radiátora je vtedy najvyšší, najlepšie odovzdáva teplo do miestnosti vplyvom jeho obtekania chladným vzduchom od zasklenia a ohrevom tohto vzduchu. Súčasne je vhodné, aby pred radiátorom neboli (pokiaľ možno) umiestnené žiadne pevné prekážky, nábytok a pod. V takom prípade tepelný výkon radiátora klesá a môže nastať deficit tepla dodávaného do miestnosti voči aktuálnym tepelným stratám. To je občas v priamom rozpore so zámerom zariadiť kuchyňu nábytkom, ak má byť ten umiestnený pri vonkajšej obvodovej stene a dokonca najlepšie pod oknom.

Pri nutnom takomto umiestnení (z dôvodu absencie nedostatku akéhokoľvek iného vhodného miesta v kuchyni) je potom vhodné:
• Pred radiátorom ponechať priestor bez skrinky (len s pracovnou doskou alebo s policami pre kuchynské pomôcky alebo suché potraviny a medzi parapetnou doskou a k nej priradenou pracovnou doskou osadiť mriežku, ktorou bude chladný vzduch k vykurovaciemu telesu klesať.
• V prípade nutnosti umiestnenia skrinky s dvierkami, zhotoviť túto s menšou hĺbkou a za skrinku umiestniť plochý oceľový radiátor minimálnej hĺbky.
• V každom prípade uvažovať s mriežkou v pracovnej doske a v soklovej lište – najlepšie po celej dĺžke radiátora.
• Najmä časti stien v rohoch miestnosti, ktoré sú ochladzované z vonkajšieho (alebo susedného nevykurovaného) priestoru sú najviac ohrozené vznikom plesní. Je nutné požadovať od projektanta vykurovania pre danú miestnosť posúdenie rizík tvorby plesní na vnútornej strane obvodového plášťa a stien susedného nevykurovaného priestoru a riešiť to dostatočným tepelným zaizolovaním, alebo dokonca umiestnením rúrkového registra za kuchynské skrinky k ohrozeným častiam stien.

Podlahové vykurovanie

V poslednom období sa stáva obľúbeným spôsobom vykurovania, najmä v rodinných domoch. O jeho nesporných výhodách (prevádzkových, ekonomických, hygienických…) je možné získať informácie u architektov, projektantov vykurovania, výrobcov a dodávateľov a aj na špecializovaných webových stránkach. Z hygienických dôvodov môže mať teplota vody prúdiaca do okruhov systému podlahového vykurovania, a teda aj povrchová teplota podlahy určitú najvyššiu limitovanú hodnotu. Tým aj tepelný výkon 1 m2 podlahy, ako „vykurovacieho telesa“, je obmedzený. Preto je voľnou plochou, ktorá je v miestnosti k dispozícii pre uloženie registrov (tzv. „hadov“) podlahového vykurovania daný aj celkový tepelný výkon podlahy miestnosti.

Pri návrhu a objednávaní interiéru a zariadenia kuchyne je preto potrebné spolupracovať s projektantom vykurovania.

Podlahové vykurovacie registre nemá zmysel umiestňovať pod kuchynské skrinky s pevnými soklami stojacimi priamo na podlahe. V takom prípade projektant vykurovania bude uvažovať iba s voľnou plochou kuchyne, mimo pôdorysu skriniek a ostatného zariadenia (chladnička, umývačka, a pod.). Uvedené skutočnosti platia v plnom rozsahu aj pre zariaďovanie a aplikáciu podlahového vykurovania aj v iných miestnostiach (izby, kúpeľne, …). Od projektanta vykurovania je možné požadovať, aby priestor pozdĺž vonkajšej steny, poza kuchynskými skrinkami využil na vedenie tepelných prípojok k jednotlivým vykurovacím okruhom kuchyne alebo aj ďalších miestností. Tieto prípojky svojou prirodzenou tepelnou stratou napomôžu temperovaniu priestoru bezprostredne medzi obvodovým plášťom objektu a zadnými stenami (chrbátami) kuchynských skriniek.

Ak je nevyhnutne potrebné dosiahnuť vyšší vykurovací výkon, potom je možné uvažovať s tepelným výkonom plochy podlahy aj pod skrinkami a tieto navrhovať a zhotovovať s nožičkami o výške 100 mm a viac. Vtedy k vykurovaniu svojim tepelným výkonom prispievajú aj plochy podlahy pod skrinkami.

Stenové vykurovanie

Je to systém rohoží zostavených z plastových rúrok malých svetlostí, ktoré sa zabudujú pod omietku vykurovaných miestností a tieto plochy stien pôsobia ako plošné nízkoteplotné vykurovanie. Je vhodné ich použiť tam, kde nie je možné osadiť bežné radiátory, na ochranu vonkajších stien pred vznikom rosného bodu alebo ich aplikovať v prípadoch špecifických architektonických riešení interiéru (kuchýň, kúpeľní, schodísk i iných priestorov).

Konvektory

Podlahové konvektory sa zásadne umiestňujú pred zasklené plochy siahajúce až k podlahe a ich poloha teda neznamená kolíziu so zariadením kuchyne. Zväčša ide i priestor pred zasklenými plochami, francúzskymi oknami a dverami vedúcimim na terasy, do záhrady alebo na loggie. Lavicové konvektory taktiež projektanti vykurovania navrhujú prevažne do špecifických priestorov, kde nehrozí vzájomné obmedzovanie ich funkcie s nábytkom a iným zariadením.

Z uvedených téz vyplýva, že zariaďovanie kuchyne by malo byť skoordinované s návrhom vykurovacieho systému a naopak.