Ak si idete namontovať rohovú kuchynskú pracovnú dosku svojpomocne, alebo vám bude kuchynský nábytok montovať firma, dodržujte (skontrolujte dodržiavanie) tieto základné požiadavky:
A. rohové kuchynské pracovné dosky osádzajte až po úplnom a precíznom vyrovnaní všetkých spodných kuchynských skriniek, na ktorých budú pracovné dosky “ležať” – v prípade nedodržania tejto zásady sa po čase začne rohový spoj “otvárať” alebo “zatvárať” (pákový efekt) a do vzniknutej špáry začne vnikať vlhkosť a mastnota
B. zabezpečte, aby mali obidve dosky v rohovom spoji výfrez určený nielen na samotné spojovacie kovanie, ale taktiež v mieste spojenia v hranách drážku pre vloženie spojovacích lameliek – rohový spoj pracovnej dosky sa tak zabezpečí proti výškovému posunu jednotlivých častí pracovnej dosky

C. presvedčite sa, že pred spájaním rohového spoja z jednotlivých častí pracovnej dosky boli hrany v mieste styku ošetrené proti vlhkosti – zvýšenému riziku vnikania vlhkosti zabránite ošetrením “surových” odfrézovaných hrán hmotou proti vlhkosti – lepidlom chemoprén, silikónom…
D. pred utiahnutím skrutiek spojovacieho kovania lamelky vložené v drážke natrite vhodným stolárskym montážnym lepidlom
E. spojovacie kovanie pevne utiahnite ešte pred priskrutkovaním jednotlivých dielov rohovej kuchynskej pracovnej dosky do horného dna spodných kuchynských skriniek
F. rohové kuchynské pracovné dosky je nutné upevniť do každej kuchynskej spodnej skrinky, ktorej súčasťou je aj horné dno

Na prvom obrázku je zobrazená klasická kuchynská spodná skrinka so zásuvkami, kedy je pri jej konštrukcii plné horné dno nahrádzané dvoma tenkými lištami, čím veľká väčšina výrobcov ušetrí iba na tomto dielci aj 4/5 materiálových nákladov. Aby sa zabezpečila požadovaná tuhosť takéhoto korpusu, spodné dno skrinky je vyrobené z jedného kusu drevotriesky.

Ak si vyberiete do kuchyne podobné 3-zásuvkové skrinky, vrchný najnižší výsuv (na obrázku plnovýsuv Blum Tandembox s tlmením) bude iste určený ako odkladací priestor na príbor, dosky na krájanie, varešky, naberačky, otvaráky a rôzne ďalšie menšie pomôcky, doplnky a iné drobnosti potrebné pri varení. A práve obyčajná kuchynská buková vareška bola príčinou toho, že od istého času sme začali konštruovať zásuvkové kuchynské skrinky trošku inak.

Neskoro večer volajúca zákazníčka žiadala okamžitý príchod niekoho z firmy, kto jej “opraví hornú zásuvku, ktorá je zaseknutá a nedá sa vôbec otvoriť”. Keďže v spomínanej kuchyni boli použité plnovýsuvy s celoživotnou zárukou Tandembox od rakúskeho výrobcu nábytkového kovania Blum – preto som viac menej poruchu výsuvného kovania vylučoval, nasadol som do auta a celú cestu mi vŕtalo v hlave, čo zaseknutie zásuvky spôsobilo. A na vine bola spomínaná vareška! V zaplnenej hornej zásuvke sa vareška vzpriečila o zadný chrbát zásuvky a zadnú hranu lišty horného dna tak nešťastne, že plnovýsuv bol úplne paralyzovaný, nešťastná pani majiteľa kuchyne si s ním nevedela dať rady a v nevedomosti, že ide “iba” o zaseknutú varechu, kuchyňu (spodnú kuchynskú skrinku) reklamovala.

Vľavo stará a vpravo nová konštrukcia spodnej kuchynskej zásuvkovej skrinky

A keďže jednoduché riešenia sú tie najlepšie, od tohoto času sa vo firme vyrábajú zásuvkové skrinky z identických dielcov, avšak horné lišty sa montujú namiesto spodného dna a dno namiesto horných líšt. Výrobca nábytku nezaplatí za materiál ani cent navyše, a sebe a svojim zákazníkom ušetrí prípadné problémy v budúcnosti.

Drevotrieskové dosky sú pri výrobe štandardného nábytku hlavným konštrukčným prvkom, preto finálny výsledok po vizuálnej, ale hlavne po funkčnej stránke ovplyvňujú najviac – hneď za nábytkovým kovaním. Zaužívaným štandardom pri súčasnej výrobe nábytku je hrúbka laminovaných drevotrieskových dosiek 18 milimetrov – vo svojej ponuke ju má každý významnejší európsky výrobca (Egger, Wodego, Kaindl, Bučina, DDL…) a taktiež z nej vyrába nábytok skoro každá významnejšia ale tiež globálne takmer bezvýznamná nábytkárska firma či stolárska dielňa. Vo zvyšných prípadoch je výrobcami používaná na konštrukciu nábytku drevotrieska hrúbky 16 milimetrov (a napríklad na zásuvky dokonca mnoho krát iba 12 či extrémnych 10 milimetrov). Takýto nábytok  môžeme bez rozpakov označiť minimálne za priemerný a mnoho krát si zaslúži aj označenie ako “nábytok podpriemernej kvality” alebo aj “nekvalitný nábytok”. Prečo je podľa nášho názoru nábytok vyrábaný z drevotriesky hrúbky 16 mm menej kvalitný?

Statika konštrukcie nábytku

Menšia hrúbka vodorovných nábytkových dielcov (police, dná, vodorovné priečky…) zvyšuje pravdepodobnosť vyššej deformácie prehybom už pri nižšom zaťažení. Pravdepodobnosť takejto deformácie sa zvyšuje hlavne pri širších skrinkách.

Vodorovné dielce sa so zvislými dielcami spájajú mnoho krát drevenými kolíkmi (tzv. “kolíkovanie”) dĺžky približne 35 milimetrov a priemeru 8 milimetrov, alebo sa skrutkujú špeciálnymi skrutkami – konfirmátmi. Tieto súčiastky v hrane drevotriesky výrazne oslabujú materiál (pri kolíku ostávajú po jeho bokoch iba 4 milimetre drevotriesky…) a prenosom váhy dielca samotného alebo predmetov na ňom položených môže dochádzať k vytrhnutiu vodorovného dielca (napríklad dna skrinky) z dielca zvislého (napríklad z boku skrinky).

Zadná stena (chrbát) nábytkových skriniek sa zvyčajne na zadné hrany korpusu upevňuje klinčekmi alebo nastreľovacími sponkami – pri menšej hrúbke materiálu hrozí vo zvýšenej miere jeho rozštiepenie.

Do užšej drevotriesky je možné naskrutkovať kratšie vruty – a kratšie vruty nedokážu spoľahlivo udržať nábytkový záves (pánt) čo spôsobuje “ovýsanie” dvierok alebo ich kompletné vytrhnutie z bokov skriniek. Rovnaký problém nastáva pri výsuvoch – systémy zásuviek môžu prestať už po určitom čase pracovať spoľahlivo, aj to keď sú jedny z najkvalitnejších (výsuvy Blum, výsuvy Hettich…).

Estetika a rôznorodosť nábytku

Drevotrieskové dosky hrúbky 16 mm sú dostupné v omnoho menšej škále dekorov a väčšina špeciálneho nábytkového kovania akým sú napríklad zapustené úchytky či rôzne hliníkové profily a lišty je taktiež dimenzovaná na hrúbku 18 a viac milimetrov. Nábytok sa tak môže stať príliš uniformným.

- plocha lesklých fóliovaných dvierok je pri ich výrobe, výrobe samotného nábytku a pri montáži pokrytá transparentnou ochrannou fóliou
- pre dosiahnutie požadovaného lesku  je potrebné ochrannú fóliu z fóliovaných dvierok po ukončení montáže veľmi opatrne odstrániť
- po odstránení ochrannej fólie odporúčajú výrobcovia 4 dni vlastný lesklý povrch fólie nečistiť – je to potrebné z dôvodu, aby povrch vlastnej fólie po odstránení ochrannej fólie počas týchto dní vyzrel a nadobudol tak odolnejší povrch
- až po uvedenom čase sa odporúča plochy lesklých fóliovaných dvierok umyť a očistiť tak prípadné nečistoty

- na čistenie lesklých fóliovaných dvierok použite mydlový roztok, čistú jemnú handričku – následne povrch dvierok opláchnite vlažnou vodou a jemne (bez výraznejšieho tlaku na plochu fólie) utrite do sucha
- na čistenie je možné použiť aj bežné saponátové prostriedky bez obsahu piesku, prášku a iných drobných čiastočiek, ktoré by mohli plochu lesklých fóliovaných dvierok poškodiť – poškriabať
- na čistenie lesklých fóliovaných dvierok nie je možné použiť prípravky na báze alkoholu, ani prípravky bieliace, oxidačné prípravky a ani chemické prostriedky (riedidlá …), ktoré reagujú s PVC a narušujú jeho štruktúru

- na čistenie lesklých dvierok nepoužívame ani leštiace emulzie, čistiace prostriedky s ošetrujúcimi voskmi, prostriedky určené na ošetrovanie dreva či parné čističe
- lesklé fóliované dvierka nikdy nečistíme na sucho ani sa ich nesnažíme doleštiť
- pri čistení dvierok dbajte na to, aby sa čistiace prostriedky nedostali na miesta, ktoré nie sú chránené fóliou – napríklad otvory na závesy, úchytky alebo otvory na sklo
- tepelná odolnosť lepidla fóliovaných dvierok je do 80 stupňov Celzia. Vzhľadom k uvedenej hranici sa odporúča inštalovať pri vstavaných spotrebičoch (teplovzdušných rúrach, griloch…) ochranné lišty zabraňujúce pôsobeniu tepla priamo na dvierka v ich blízkosti
- pri používaní sa vyvarujte kontaktu fóliovaných dvierok s tvrdými, ostrými a horúcimi predmetmi.

Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie “dzindziky” namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na “ódu na nábytok Decodom“, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.

Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že “zožeriem cirokovú kefu” okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom “hompáľanie” police na podperkách…).

Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú “surovina” a tvrdím, že drevotrieska je “polotovar”, môžeme toto moje “šťuchnutie” kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.

Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.

Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.

Spomínané závesy (nábytkové pánty) “s priemerom 35 milimetrov” neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.

V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho “vykývanie” – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.

Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva “vodiaca lišta”, tak ja pred radami takéhoto “odborníka” – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.

A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše “… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.“. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)

V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.

Korpus vstavanej skrine

Výrobcovia vstavaných skríň majú mnoho krát zazmluvnené montážne partie – živnostníkov, ktorí sa špecializujú iba na montáž – výrobca vstavanú skriňu vyrobí na základe predchádzajúceho zamerania a následne vyšle montážnu partiu na samotnú montáž. Aj keď majú takéto výrobné firmy svoje procesy, ktorými kvalitu odvedenej montáže kontrolujú, nie je v ich silách každý prehrešok montážnikov odhaliť. Montážna partia zväčša príde do výrobných priestorov ráno v deň montáže a podľa špecifikácie naloží do svojho dodávkového automobilu jednotlivé dielce na korpus skrine, posuvné dvere s koľajnicami a ďalšími doplnkami. Aj keď sa zamestnanci výrobcu snažili jednotlivé dielce vstavanej skrine vyrobiť precízne a s pocitom, akoby vyrábali vlastnú skriňu, jemnosť v manipulovaní s nimi pri prevzatí montážnou partiou mnoho krát pominie. Laminovaná drevotrieska s krehkým povrchom sa často krát poškriabe na ploche alebo vyštrbí na hranách práve pri doprave a pri vynášaní do zariaďovaného priestoru – pokladanie dielcov priamo na asfaltové alebo betónové chodníky (mnoho krát som videl dielce vstavanej skrine na chodníku dokonca v daždi… chudák zákazník, ktorý neskôr reklamoval “napučanie” drevotriesky a výrobca skrine reklamáciu neuznal z dôvodu vysokej vlhkosti v interiéry…), otĺkanie nezabalených dielcov o steny schodiska či vo výťahu, nedbanlivé pokladanie ostrých predmetov na plochu dielcov … to sú iba niektoré prehrešky montážnikov, pri ktorých súčasti vstavanej skrine mohli utrpieť mnoho šrámov ešte predtým, ako sú bezpečne namontované na svojom mieste.

Netvrdím, aby ste každý jednotlivý dielec vstavanej skrine z drevotrieskovej dosky obracali nekonečne dlho v rukách a skúmali každý jej centimeter. Montážnici majú k dispozícií množstvo kvalitných korekčných tmelov, ceruziek a fixiek, ktoré drobné nedostatky na povrchu a hranách vzniknuté pri manipulácii bezpečne opravia. Avšak v žiadnom prípade nie je dobrý anij opačný extrém, kedy necháte montážnikov bez absolútneho dozoru – nebojte sa aspoň s povzdialia sledovať ich prácu a ak si všimnete poškodenie dosky, požiadajte o zatmelenie resp. pri prílišnom poškodení o výmenu celého dielca (keď montážnika na toto upozorníte, stavím sa že aj tak dostanete odpoveď ako napríklad “áno pán domáci, vieme o tom, hneď ako namontujeme korpus skrine, tieto drobnosti vyspravíme…”).

K nepeknému vyštiepaniu (alebo hovorovo “vykúsaniu”) hrán drevotrieskových dielcov dochádza mnoho krát aj vtedy, keď je tieto nutné z rôznych dôvodov na montáži skracovať alebo zužovať. Aj keď je montážna partia vybavená kvalitným elektrickým náradím, ručné píly nedisponujú napríklad. predrezom (druhým menším pílovým kotúčom), ktorý zabezpečí úplne čistý rez drevotriesky.

Drevotrieskové dielce na vstavanú skriňu sa na montáži skracujú alebo hobľujú napríklad z dôvodu nedôslednej práce zameriavacieho technika, alebo z dôvodu krivosti stien a stropov. Ak však zameriavací technik odovzdal do výroby údaje, na základe ktorých sa vyrobil dielec krátky, predĺžiť sa už bohužiaľ nedá. Namontovaním takéhoto dielca (ako príklad si vezmime bočnicu) vzniká nepekná medzera medzi stropom a drevotrieskou. V prípade medzery do 5-7 milimetrov ju je možné s veľkým úspechom zatmeliť napríklad akrylátovým tmelom rovnakej farby akú má strop, stena alebo drevotrieska, pri medzerách väčších vám ostáva sa zmieriť s nepekným detailom alebo žiadať od výrobcu výmenu dielca.

Po správnej dĺžke dielcov je nutné dodržať ich čo najdokonalejšiu vodorovnosť  (respektíve kolmosť na vodorovnosť pri zvislých priečkach, bočniciach či bočných lištách), čo sa taktiež nie vždy podarí. Dielce by mali taktiež zvierať so zadnou stenou čo najpresnejší pravý uhol, pri zakrivenej stene by sa k pravému uhlu mali čo najviac priblížiť. V opačnom prípade vznikajú v napojení medzi vodorovnými dielcami (police, vodorovné priečky…) a zvislými dielcami (boky, zvislé priečky) špáry, ktoré sa musia v tom lepšiom prípade tmeliť napríklad akrylátovým tmelom či silikónom rovnakej alebo podobnej farby, ako majú dielce. Ak sa montážnikom nepodarí osadiť bočnice a bočné lišty do absolútnej roviny, respektíve ak sa im ich podarí “zvlniť” (kedy bočnica kopíruje zakrivenie steny na ktorej je namontovaná), posuvné dvere nebudú na ne správne doliehať po celej svojej výške. Jedinou výhodou takéhoto nepekného riešenia je vyššia vetrateľnosť skrine :) , nevýhodou je napríklad vyššia prašnosť vo vnútri vstavanej skrine. Taktiež by malo platiť pravidlo, že bočnice vstavanej skrine by mali byť pevne upevnené aj do stropu aj do podlahy.

Nie je zriedkavosťou, keď sa z dôvodu šetrenia námahy, času a spojovacieho kovania (a tým finančných nákladov na montáž) svojvoľne rozhodnú montážnici príliš veľký počet poličiek osadiť na nastaviteľné podperky – dohliadnite, aby v celopolicovej sekcii (zvislá časť vstavanej skrine, v ktorej sú osadené iba poličky) bola pevne namontovaná okrej vodorovnej hornej priečky aspoň 1 ďalšia polica.

Aj keď to nie je priamo montážna chyba, skúsený montážnik by mal odhaliť konštrukčnú chybu vzniknutú pri návrhu, kedy sa zásuvky vo vstavaných skriniach navrhnú a vyrobia príliš široké, kedy ani pri maximálnom odsunutí posuvných dverí sa zásuvky nedajú vysunúť, alebo pri vysúvaní šúchajú o hranu posuvných dverí.

Posuvné dvere pre vstavané skrine

Naozaj zásadným montážnym nedostatkom bývajú nesprávne namontované horné a spodné vodiace koľajnice posuvných dverí. Namontované musia byť absolútne vodorovne, čo platí hlavne o koľajnici spodnej, po ktorej rolujú vo väčšine prípadov klasických posuvných systémov spodné kolieska dverí. Taktiež je nutné hornú koľajnicu do stropu pripevniť skrutkami pevne (avšak nie príliš, aby nedošlo k prehýbaniu mäkkého hliníka alebo ocele) a to striedavo do oboch častí dovkoľajnice. Nedôsledne upevnená koľajnica môže po čase klesnúť, alebo sa môže prehnúť, čím bude brániť plynulému chodu posuvných dverí. Pri extrémne zakrivených stropoch dochádza chybou nezapustenia hlavičiek skrutiek do hornej koľajnice k rovnakému efektu vtedy, keď kolieska alebo aj samotná hliníková alebo oceľová konštrukcia posuvných dverí naráža do nezapustených hlavičiek – v lepšom prípade dochádza pri odsúvaní posuvných dverí k nepríjemným “škrípavým”  a “šúchavým” zvukom.

Tak ako pri zvislých dielcoch korpusu vstavanej skrine, aj posuvné dvere by mali byť absolútne kolmé na vodorovnosť. Chybou prílišného zasunutia (vysunutia) spodnej koľajnice do (od) korpusu vstavanej skrine dochádza k neželanému efektu, kedy je spodná časť posuvných dverí taktiež príliš zasunutá (vysunutá) a preto pôsobia, akoby ich práve priniesli zo šikmej veže v Pise.

Najjednoduchšie opraviteľné sú chyby vznikajúce pri nastavovaní spodných koliesok posuvných dverí. Pri prílišnom uvoľnení nastavovacej skrutky šúchajú dvere o spodnú koľajnicu, naopak pri prílišnom dotiahnutí sa môže ten istý problém prejaviť na hornej koľajnici. Nedoliehanie posuvných dverí po celej výške bočnice alebo dorazovej bočnej lišty je spôsobené zväčša taktiež nedôsledným nastavením spodných koliesok.

Jednou z činností, s ktorou sa stretne domáci stolár nespočetne krát je spájanie drevotriesky konfirmátmi. Týmto lacným spojom sa dajú (ako si neskôr určite ukážeme) vyrábať svojpomocne celé kuchyne, pri použití správnych pomôcok to zvládne jeden človek a ani mu to nemusí trvať týždne či mesiace :) . Tou správnou pomôckou je v tomto prípade zoskrutkovaný korpus kvádrového tvaru z najlacnejšej bielej drevotriesky.

Pomocný prípravok z drevotriesky sa upevní na pracovný stôl a pomocou stolárskych svoriek sa k jednemu z jeho rohou upevnia taktiež navzájom spájané nábytkové dielce. Stolárske svorky a prípravok spolu zabezpečia pevnosť a pravouhlosť roju, čím sa domácemu majstrovi uvoľnia obe ruky na vymeranie a vŕtanie otvorov pre konfirmáty a ich následne zoskrutkovanie.

Po zoskrutkovaní rohu sa drevotrieskový prípravok uvoľní a spolu so svorkami presunie ku ďalšiemu zo 4 rohov kuchynskej skrinky (na obrázku sa spájajú ako druhé v poradí lišty horného dna kuchynskej skrinky s bočnicou). Ako posledný v poradí sa rovnako primontuje posledný dielec kuchynskej skrinky – druhá bočnica.

Na ilustračnej fotografii je voštinová doska (použitá na výrobu interiérových dverí) od RM Strojex

Keďže výrobný program drevotrieskových/drevovláknitých veľkoplošných materiálov z ktorých sa nábytok vyrába, zahŕňa iba niekoľko štandardných hrúbok , musia si interiérový dizajnéri pri návrhu a výrobcovia nábytku pri jeho realizácii pomáhať lepením viacerých vrstiev materiálu.

A, B - Laminovaná drevotriesková doska (DTD alebo aj LDTD) hrúbky 36 a 28 milimetrov sa vyrába plošným lepením dvoch vrstiev drevotriesky hrúbok 18 a 10 milimetrov. Zlepením dvoch vrstiev drevotriesky vzniká polotovar, ktorý má o 2 až 5 centimetrov väčšie rozmery (tzv. hrubý rozmer dielca), ako ich bude mať finálny výrobok. Konečným zrezaním na požadovaný rozmer a ohranovaním potrebných hrán ABS hranami alebo hranovacou páskou vznikne ucelený dielec potrebnej hrúbky. Rovnako sa postupuje pri výrobe dyhovaného nábytku.

C, D – V podstate na rovnakom princípe, akým sa vyrábajú voštinové dosky, funguje aj atipycká výroba nábytku, pri ktorom sú požadované ešte väčšie hrúbky konštrukčných dosiek. Hrúbka finálnej dosky vzniká vlepením líšt potrebnej šírky (C) po obvode dosiek, alebo ich ďalšie vrstvenie (D). Toto konštrukčné riešenie však nie je príliš vhodné pri malosériovom nábytku z laminovanej drevotriesky, nakoľko ABS hrany a hranovacie pásky sú v štandardnej ponuke výrobcami dodávané iba v maximálnej šírke približne 40 – 42 milimetrov. V určitých prípadoch však môže slúžiť ako náhrada ABS hrany alebo hranovacej pásky pás vysokotlakého laminátu (HPL) akými sú napríklad Rezopar, Duropal atd. Takýto konštrukčný detail je priam ideálny, ak ide o dielce pre dyhovaný nábytok resp. nábytok striekaný (lakovaná MDF na mat, lesk alebo vysoký lesk).

18 milimetrov je štandardná hrúbka drevotriesky, ktorá sa používa pri výrobe nábytku. Vo väčšine prípadov takto hrubá drevotrieska vyhovuje tak po pevnostnej ako aj po estetickej stránke. Pri realizáciách ucelených interiérových riešení, ich jednotlivých súčastí alebo taktiež aj pri solitérnych nábytkových prvkoch však často zo strany interiérového dizajnéra alebo architekta vyvstane práve z hľadiska estetiky požiadavka na nábytok z drevotrieskových dielcov väčšej hrúbky. Výrobcovia nábytku v týchto prípadoch použijú metódu tzv. “zdvojenia”, pri ktorej sa plošným zlepenín dvoch vrstiev drevotriesky v štandardnej hrúbke 18 milimetrov dosiahne požadovaný efekt – drevotrieska hrúbky 36 milimetrov (touto metódou sa dajú samozrejme spojovať aj hrúbky 10 a 18 milimetrov, alebo vzájomne zlepiť aj tri či dokonca ešte viacej vrstiev…). Takouto metódou boli vyrobené aj jednotlivé nábytkové dielce na výrobu korpusu skrine v prvom obrázku. Tento jednoduchý korpus skrine pozostáva z pravého a ľavého boku, horného a spodného dna a chrbáta (zadnej steny), a na prvý pohľad (a po namontovaní skrine už aj na všetky ďalšie pohľady :) ) by sa mohlo zdať, že boky a dná sú vyrobené z dosiek hrubých 36 milimetrov.

Pozrime sa však na túto skriňu z výšky a zistíme, že vyššie spomínanú metódu zdvojovania drevotriesky použil výrobca nábytku de facto iba pri pravom boku. Prečo? Je to totiž jediný dielec tohoto atypického nábytku, ktorý bude viditeľný z oboch strán t.j. aj z vnútra skrine aj pri pohľade z vonka. Zvyšné dielce sú skonštruované tak, aby druhú vrstvu, ktorá bude “neviditeľná” (zakrývať ju bude stena, podlaha, strop…) nahradil iba úzky pás drevotriesky. Tento pás môže byť dokonca z úplne iného dekoru ako zvyšok “viditeľných” častí. Výrobcovia nábytku môžu na tento pás použiť ľubovolný odpadový materiál, ktorý sa doteraz iba povaľoval po dielni a jeho jediným údelom mohol byť už iba pobyt v kotli na tuhé palivo :) .

Na výrobu pravého boku skrine o rozmere 2600 x 600 x 36 milimetrov použili v stolárskej dielni 3,12 metra štvorcového drevotriesky. Na ľavý bok (tretí obrázok) však už iba 1,56 metra štvorcového (k nim treba pripočítať – možno už dávno odpísaný – odpadový materiál na výrobu pásov), čo je úspora materiálu 30 – 40 percent! Rovnako môže stolár postupovať aj pri konštrukcii spodného a horného dna skrine, alebo trebárs aj pri výrobe stolovej dosky. Ostáva už iba na vás, či mu za vzniknutú vzduchovú medzeru zaplatíte, alebo vám znížené materiálové nároky na výrobu takéhoto výrobku premietne do nižšej ceny za nábytok.

Nie je preto prekvapujúce, že ak ide o nábytok a jeho svojpomocnú výrobu v domácich podmienkach, aj tu hrajú prím práve muži. Ženy v oblasti zariaďovania interiérov sústreďujú svoj záujem skôr na architektúru, nábytkový či (všeobecnejší) interiérový dizajn, estetiku ale aj riadenie t.j. na ten smer, pri ktorom nemusia až tak často vlastnoručne používať akumulátorový skrutkovač, kotúčovú pílu, alebo nedajbože kladivo a ručný hoblík :) Samozrejme, v dôležitej roli pomocníčky svojho manžela sa už ocitla asi každá žena a mnohokrát by sa bez jej pomoci novovyrobenú poličku v kúpeľni nepodarilo ani zavesiť, ale… dokážu ženy samé navrhnúť a vyrobiť do svojej domácnosti pekný a funkčný nábytok? Vedia ženy vlastnými rukami zhmotniť svoje predstavy do podoby konkrétneho konferenčného stolíka, poličky alebo aj manželskej postele? Presvedčivú odpoveď na túto otázku ponúka stránka ana-white.com ženy, Američanky z Aljašky – Any White.

Keď bola Ana tehotná, bývala s manželom iba v garáži a preto sa rozhodli postaviť si svoj vlastný rodinný dom z dreva svojpomocne. Ana nakreslila plány ručne ma milimetrový papier a potom sa pustili do svojpomocnej výstavby. Za pochodu sa Ana učila o problematike výstavby, spoznávala drevo, spôsoby jeho obrábania, učila sa používať vŕtačku a iné drevoobrábacie stroje a nástroje. Keď sa do nového domu bez nábytku a bez peňazí na jeho zadováženie s manželom a malou dcérkou nasťahovali, pozerajúc do katalógov snívala o krásnom nábytku, ktorý by sa hodil do ich malého domčeka. Vtedy opäť vzala ceruzku a štvorčekový papier a nakreslila svoj náčrtok – posteľ – a premýšľala. Fungovalo by to? Dokázala by som si vyrobiť svoj vlastný nábytok? Rozhodla sa to vyskúšať a sama bola prekvapená, ako sa jej podarila!

V nasledujúcich rokoch zistila, že výroba nábytku je pre ňu terapia a ak mohla byť vo svojej garáži a niečo vyrábať aspoň 15 minút, bol to pre Anu skvelý deň. Na jeseň 2009 začala prostredníctvom svojej stránky blogovať a tým približovať aj ďalším ženám svet svojpomocnej výroby nábytku. Za taký relatívne krátky čas vybudovala popri svojej hlavnej náplni práce (tou je ako sama píše starosť o dcérku, varenie, domáce zvieratá, cvičenie…) úctyhodný zdroj informácií pre stolárky – amatérky a zastrája sa, že ešte ani zďaleka neskončila :) Čo môžu dievčatá – šikulky na stránke ana-white.com nájsť?

• úplné začiatočníčky si prečítajú niečo o základných materiáloch, postupoch, nástrojoch a strojoch potrebných na výrobu nábytku v domácich podmienkach
• diskusné fórum stále sa rozšírujúcej komunity odvážnych (nielen) žien, ktoré sa chcú pustiť do svojho prvého projektu, ale aj tých, ktoré už nazbierali pri svojpomocnej výrobe nábytku viacero skúseností
• inšpirácia v podobe fotografií zrealizovaných menších či väčších kúskov nábytku od Any White a komunity
• podrobné návody a výkresy na výrobu nábytku – návody, konštrukčné výkresy a výpisy materiálu na poličky, stolíky, stoličky, manželské postele, komody, lavičky, poschodové postele, skrine a na rôzny ďalší nábytok

Dokážu si aj ženy na Slovensku vyrobiť pekný nábytok?