Na prvom obrázku je zobrazená klasická kuchynská spodná skrinka so zásuvkami, kedy je pri jej konštrukcii plné horné dno nahrádzané dvoma tenkými lištami, čím veľká väčšina výrobcov ušetrí iba na tomto dielci aj 4/5 materiálových nákladov. Aby sa zabezpečila požadovaná tuhosť takéhoto korpusu, spodné dno skrinky je vyrobené z jedného kusu drevotriesky.

Ak si vyberiete do kuchyne podobné 3-zásuvkové skrinky, vrchný najnižší výsuv (na obrázku plnovýsuv Blum Tandembox s tlmením) bude iste určený ako odkladací priestor na príbor, dosky na krájanie, varešky, naberačky, otvaráky a rôzne ďalšie menšie pomôcky, doplnky a iné drobnosti potrebné pri varení. A práve obyčajná kuchynská buková vareška bola príčinou toho, že od istého času sme začali konštruovať zásuvkové kuchynské skrinky trošku inak.

Neskoro večer volajúca zákazníčka žiadala okamžitý príchod niekoho z firmy, kto jej “opraví hornú zásuvku, ktorá je zaseknutá a nedá sa vôbec otvoriť”. Keďže v spomínanej kuchyni boli použité plnovýsuvy s celoživotnou zárukou Tandembox od rakúskeho výrobcu nábytkového kovania Blum – preto som viac menej poruchu výsuvného kovania vylučoval, nasadol som do auta a celú cestu mi vŕtalo v hlave, čo zaseknutie zásuvky spôsobilo. A na vine bola spomínaná vareška! V zaplnenej hornej zásuvke sa vareška vzpriečila o zadný chrbát zásuvky a zadnú hranu lišty horného dna tak nešťastne, že plnovýsuv bol úplne paralyzovaný, nešťastná pani majiteľa kuchyne si s ním nevedela dať rady a v nevedomosti, že ide “iba” o zaseknutú varechu, kuchyňu (spodnú kuchynskú skrinku) reklamovala.

Vľavo stará a vpravo nová konštrukcia spodnej kuchynskej zásuvkovej skrinky

A keďže jednoduché riešenia sú tie najlepšie, od tohoto času sa vo firme vyrábajú zásuvkové skrinky z identických dielcov, avšak horné lišty sa montujú namiesto spodného dna a dno namiesto horných líšt. Výrobca nábytku nezaplatí za materiál ani cent navyše, a sebe a svojim zákazníkom ušetrí prípadné problémy v budúcnosti.

Drevotrieskové dosky sú pri výrobe štandardného nábytku hlavným konštrukčným prvkom, preto finálny výsledok po vizuálnej, ale hlavne po funkčnej stránke ovplyvňujú najviac – hneď za nábytkovým kovaním. Zaužívaným štandardom pri súčasnej výrobe nábytku je hrúbka laminovaných drevotrieskových dosiek 18 milimetrov – vo svojej ponuke ju má každý významnejší európsky výrobca (Egger, Wodego, Kaindl, Bučina, DDL…) a taktiež z nej vyrába nábytok skoro každá významnejšia ale tiež globálne takmer bezvýznamná nábytkárska firma či stolárska dielňa. Vo zvyšných prípadoch je výrobcami používaná na konštrukciu nábytku drevotrieska hrúbky 16 milimetrov (a napríklad na zásuvky dokonca mnoho krát iba 12 či extrémnych 10 milimetrov). Takýto nábytok  môžeme bez rozpakov označiť minimálne za priemerný a mnoho krát si zaslúži aj označenie ako “nábytok podpriemernej kvality” alebo aj “nekvalitný nábytok”. Prečo je podľa nášho názoru nábytok vyrábaný z drevotriesky hrúbky 16 mm menej kvalitný?

Statika konštrukcie nábytku

Menšia hrúbka vodorovných nábytkových dielcov (police, dná, vodorovné priečky…) zvyšuje pravdepodobnosť vyššej deformácie prehybom už pri nižšom zaťažení. Pravdepodobnosť takejto deformácie sa zvyšuje hlavne pri širších skrinkách.

Vodorovné dielce sa so zvislými dielcami spájajú mnoho krát drevenými kolíkmi (tzv. “kolíkovanie”) dĺžky približne 35 milimetrov a priemeru 8 milimetrov, alebo sa skrutkujú špeciálnymi skrutkami – konfirmátmi. Tieto súčiastky v hrane drevotriesky výrazne oslabujú materiál (pri kolíku ostávajú po jeho bokoch iba 4 milimetre drevotriesky…) a prenosom váhy dielca samotného alebo predmetov na ňom položených môže dochádzať k vytrhnutiu vodorovného dielca (napríklad dna skrinky) z dielca zvislého (napríklad z boku skrinky).

Zadná stena (chrbát) nábytkových skriniek sa zvyčajne na zadné hrany korpusu upevňuje klinčekmi alebo nastreľovacími sponkami – pri menšej hrúbke materiálu hrozí vo zvýšenej miere jeho rozštiepenie.

Do užšej drevotriesky je možné naskrutkovať kratšie vruty – a kratšie vruty nedokážu spoľahlivo udržať nábytkový záves (pánt) čo spôsobuje “ovýsanie” dvierok alebo ich kompletné vytrhnutie z bokov skriniek. Rovnaký problém nastáva pri výsuvoch – systémy zásuviek môžu prestať už po určitom čase pracovať spoľahlivo, aj to keď sú jedny z najkvalitnejších (výsuvy Blum, výsuvy Hettich…).

Estetika a rôznorodosť nábytku

Drevotrieskové dosky hrúbky 16 mm sú dostupné v omnoho menšej škále dekorov a väčšina špeciálneho nábytkového kovania akým sú napríklad zapustené úchytky či rôzne hliníkové profily a lišty je taktiež dimenzovaná na hrúbku 18 a viac milimetrov. Nábytok sa tak môže stať príliš uniformným.

Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie “dzindziky” namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na “ódu na nábytok Decodom“, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.

Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že “zožeriem cirokovú kefu” okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom “hompáľanie” police na podperkách…).

Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú “surovina” a tvrdím, že drevotrieska je “polotovar”, môžeme toto moje “šťuchnutie” kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.

Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.

Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.

Spomínané závesy (nábytkové pánty) “s priemerom 35 milimetrov” neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.

V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho “vykývanie” – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.

Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva “vodiaca lišta”, tak ja pred radami takéhoto “odborníka” – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.

A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše “… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.“. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)

V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.

Pod pojmom “správne navrhnuté zásuvky” v tomto prípade nemám na mysli iba voľbu medzi čiastočným výsuvom alebo plnovýsuvom, ani premýšľanie nad vhodným umiestnením zásuvkového kontajnera do interiéru vstavanej skrine. Dnes sa chcem bližšie pozrieť na konštrukciu samotného korpusu zásuvky v závislosti na tom, aké sa do nej budú odkladať predmety, a hlavne v spojitosti s tým, či sa jedná o zásuvku (šuflík, výsuv…) do kuchyne alebo do vstavanej skrine.

Do kuchynských zásuviek sa logicky odkladajú omnoho ťažšie predmety (kuchynský riad, hrnce, príbor, sklo, porcelán…), ako do zásuviek vo vstavaných skriniach (kravaty, ponožky, šperky, spodné prádlo…). Práve preto by sme sa pri návrhu a konštrukcii šuflíkov mali hneď na začiatku sústrediť na predpokladanú nosnosť, ktorú ovplyvňuje predovšetkým dno šuflíka, nábytkové kovanie (kolajničky) a tuhosť samotného korpusu šuflíka.

Vstavané skrine so zásuvkami pre ľahšie predmety

Keďže už vieme, že zásuvky vstavaných skríň zväčša nebudú celú svoju životnosť  odolávať príliš vysokému zaťaženiu, môžeme sa pri ich návrhu a konštrukcii sústrediť viac na šetrenie finančných prostriedkov a na dizajn či usporiadanie prvkov vnútorného vybavenia vstavanej skrine. Preto korpus zásuvky skonštruujeme z čo najlacnejšieho materiálu, spĺňajúceho však všetky kvalitatívne a estetické hodnoty.

Takýmito materiálmi sú drevotriesková doska a sololit – t.j. presne ten istý materiál, z ktorého sú vyrobené všetky vstavané skrine. Nábytkové dielce narezané z drevotriesky budú tvoriť boky (A), predné (B) a zadné (C) čelo zásuvky, zo sololitu sa vyrobí dno (D). Dno sa na spodné hrany bočníc a čiel pripevní prostredníctvom klinčekov či sponiek, prípadne sa iba zasunie do pripravenej drážky. Takto skonštruovaná zásuvka sa do skrine primontuje prostredníctvom koľajničiek rôznej konštrukcie a kvality. Poznať presný typ koľajničiek, ktoré chcete použiť na výrobu nábytku, však musíte hneď v úvode pri fáze plánovania, aby ste dokázali vypočítať rozmery (hlavne šírku) korpusu zásuviek a jeho jednotlivé dielce.

Kuchyne so zásuvkami pre ťažšie predmety

Ako už vieme, oproti kuchynským šuflíkom, musia kuchynské šuflíky niesť podstatne väčšiu váhu svojho obsahu. S toho vyplýva, že na konštrukciu musia byť použité pevnejšie materiály. Začať musíte od dna zásuvky – sololitové dno (sololit je veľkoplošná doska hrubá zvyčajne iba 3 mm) musíte nahradiť dnom z pevnej drevotriesky (E). Pre najlacnejšie kuchyne nie je potrebné ďalej konštrukciu zásuvky inak upravovať, avšak pre kuchyne strednej a vyššej kategórie budete musieť zásuvku skonštruovať úplne inak. Drevotrieskové boky musíte nahradiť kovovými bočnicami (napríklad Tandembox alebo Metabox od Blum) a predné čelo z konštrukcie úplne vypadne (bude ho tvoriť priamo čielko z dvierkoviny). Aby ste si vedeli vypočítať presnú hĺbku a šírku zásuvky a následne potrebné nábytkové dielce z drevotriesky na jej výrobu, musíte poznať vopred presný typ kovania ktoré chcete použiť.

Aby som pred samotnou návštevou kuchynského štúdia v obchodnom dome s nábytkom Galan zistil, čo si o kvalite svojich kuchýň a nábytku všeobecne myslí sám Decodom, klikol som na ich internetovú stránku Decodom.sk. Nedopátral som sa k žiadnym dôležitým informáciám (možno okrem vety “DecoPlan sú kuchyne, ktoré dokážu naplniť predstavy a požiadavky aj toho najnáročnejšieho zákazníka.” – pomyslel som si, že tie kuchyne budú asi fakt bomba…), avšak v sekcii “Médiá o nás” som spozornel pri PR článku z časopisu Dom a byt č. 3/2010, ktorý sa takmer celý “točil” okolo nepodstatných detailov, a podstatné akoby zámerne opomínal (k tomuto článku sa niekedy v blízkej budúcnosti vyjadrím v samostatnom “protičlánku” :) ).

Prvý dojem z kuchynského štúdia Galan a z vystavených kuchýň Decodom nepatril ani z ďaleka medzi tie horšie. Vystavených je tam vcelku prehľadne odhadom približne 12 – 15 kuchýň, ktoré prezentujú väčšinu typových rád výrobcu. Tak isto sú vo vystavených kuchyniach zakomponované mnohé doplnky, takže zákazník si dokáže utvoriť slušný názor na ponuku kuchynského nábytku tohoto výrobcu. Už na druhý pohľad mi však bolo jasné, že kuchyne Docodom nie sú ani zďaleka určené aj pre “…toho najnáročnejšieho zákazníka.”. Vo vystavenej ponuke chýbali luxusnejšie materiály (napr. lakované dvierka, dyhované dvierka či napríklad dizajnérske úchytky, odsávače pár alebo nekonvenčné konštrukčné riešenia, čo si však nábytok Galan kompenzuje vo vedľajšom oddelení Design house s kuchyňami Veneta Cucine – avšak toto je článok o kuchyniach Decodom) a po precíznejšom skúmaní konštrukčných detailov a použitých materiálov sa začali vynárať ďalšie a ďalšie väčšie či menšie defekty.

Keďže som bol upozornený, že v cenovej ponuke na rohovú kuchyňu priateľov boli zakalkulované kvalitné pánty (nábytkové závesy) Blum, otvoril som hneď prvé dvierka na prvej kuchyni – závesy Blum tam namontované neboli, avšak bol som ubezpečený, že ak sú v cenovej ponuke, tak budú do objednávanej kuchyne namontované. Avizované tlmiče dvierok namontované boli, čím sa pán predajca nezabudol pohotovo pochváliť :) . Rozčarovanie sa naopak dostavilo pri pohľade na špáry medzi jednotlivými dvierkami – čo svedčí buď o použití nekvalitných materiálov (vyššie spomínané pánty, samotné dvierka, alebo drevotrieskové dosky na korpusoch skriniek), alebo o nekvalitne odvedenej práci montážnika. Nasledujúca (a ako cez kopirák “opajcovaná”) výhovorka o množstve zákazníkov, ktorí dvierka skúšajú a tým nábytok zničia bola už riadne trápna. Absolútnu (slušne povedané) nedbanlivosť montážnika, ktorý montoval vystavenú kuchyňu (a možno bude montovať aj rohovú kuchyňu priateľov) dokazovalo aj niekoľko skriniek plných pilín a prachu – ako bude vyzerať zmontovaná kuchynská linka, ktorú montážnikovi skontroluje “len” zákazník, ak kuchynská linka, ktorú kontroluje montážnikovi ten, kto mu určuje výšku platu je celkom slušne odfláknutá?

Všetky korpusy skriniek (a dokonca aj dvierka z drevotriesky – avšak tu to nie je až taký problém) vystavených kuchýň Decodom boli vyrobené z drevotrieskovej dosky hrubej iba 16 milimetrov(!), čo v dnešnej dobe nepredstavuje ani základný štandard (ten predstavuje hrúbka 18 milimetrov, a za nadštandard môžeme považovať napríklad dosky z masívneho dreva, vrstvené drevo, preglejky, laťovku, MDF dosky…) ale naopak tento materiál nápadne približuje kuchyne Decodom ku kuchyniam toľko diskutovanej poľskej produkcie (lacné poľské kuchyne, lacné kuchyne z Poľska…). Zlý dojem zaklincovali použité hrany – klasická tenká hranovacia páska by mala byť navždy vymazaná z hláv konštruktérov a výrobcov aj toho najlacnejšieho nábytku. Jasnejší dôkaz, že by sa hranovacia páska nemala už nikdy používať, nakoniec poskytla samotná vystavená kuchyňa radu Vanila – odštiepené hrany na rohovej policovej skrinke svietili na 5 metrov.

Ďalším znakom, ktorý radí kuchyne Decodom do nižšej kvalitatívnej kategórie je napríklad absencia dvierok v blokoch pri kuchynských dvierkach v drevodekore, vyduté plochy na dvierkach v mieste pántov (toto je podľa mňa taktiež riadny prúser, týkalo sa to vystavenej kuchyne s lesklými hornými výklopnými dvierkami kávovej farby…), alebo nedokonalé kopírovanie už takmer prežitého (v minulosti úspešného) dizajnu z pred pár rokov. Kuchyne Decodom nie sú správnou voľbou pre “najnáročnejšieho zákazníka”, ale naopak pre zákazníka, ktorý dokáže tolerovať mnoho nedostatkov ako v kvalite použitého materiálu, v konštrukčných detailoch či v prílišnej uniformite a “okukanosti” dizajnu. Kuchyne Decodom by som po svojom rýchloteste z pohľadu ceny i kvality zaradil do nižšej strednej kategórie. Určite sa nájde mnoho výrobcov kuchýň na mieru (jeden sa už našiel :) ), ktorí dokážu porovnateľnú kuchyňu vyrobiť s použitím kvalitnejších materiálov (DTD hrúbky 18 mm, ABS hrany…) za nižšiu cenu.

A aké máte skúsenosti s kuchyňami Decodom vy?

Horné kuchynské skrinky (resp. všetky nábytkové skrinky, zavesené na stene) sú skonštruované tak, aby horné a spodné dno a vodorovné priečky boli vložené medzi boky a pevne spojené (najčastejšie) kolíkmi, konfirmátmi či lamelkami alebo excentrami. Zabezpečená je tak maximálna pevnosť spojov korpusu zavesenej skrinky, fungujúca na podobnom princípe ako kabát zavesený “uškom”na vešiačiku – pokiaľ sa uško (kolík, lamelka, konfirmát…) na kabáte (bok kuchynskej skrinky) neodtrhne, kabát sa od vešiačika (horné a spodné dno, vodorovná priečka…) neodpojí. Práve preto sa dá do horných skriniek ukladať naozaj ťažký náklad.

Čo sa stane v prípade, ak skrinku otočíte o 90 stupňou? Boky skrinky budú slúžiť ako horné a dolné dno a naopak bývalé dná budú v tomto prípade pre zmenu boky. Bohužiaľ však nebudú nové dná skrinky vložené medzi boky, ale naopak boky budú vložené medzi dná (uff ťažká veta). Stratia tým dokonalú oporu v podobe spojovacieho kovania (nebudú akoby zavesené na háčikoch) a svojou vlastnou tiažou jednotlivých dielcov, záťažou uložených kuchynských predmetov a v dôsledku zemskej gravitácie sa začne skrinka postupne v spojoch rozpájať.

Vo vašom prípade by bolo asi ideálnym riešením, ak by ste pôvodné nastaviteľné poličky nahradili novou vodorovnou priečkou, ktorú pevne primontujete k novým bokom. Následne závesné kovanie osaďte nie len klasicky pod horné dno skrinky (ako je to asi pri súčasnej kuchynskej skrinke), ale aj pod túto novú vodorovnú priečku! V prípade aj je váš kuchynský nábytok spájaný kolíkami, spevnite všetky spoje pridaním konfirmátov alebo bežných vrutov do dreva. Hlavičky vrutov zakryte plastovými alebo samolepiacimi krytkami rovnakého dekoru, z akého je vyrobený korpus. Rovnakými krytkami zamaskujte pôvodné otvory, v ktorých boli osadené policové podperky.

Ak neplánujete do skriniek ukladať ťažké predmety, alebo ste presvedčený, že spoje sú dostatočne pevné, namiesto pevnej priečky vyrobte nastaviteľnú policu na podperkách. Oproti vodorovnej priečke bude polica o 1-2 milimetre užšia, aby sa s ňou dalo pri zmene výškovej pozície ľahšie manipulovať a aby ostrá hrana police nepoškodzovala vnútornú plochu bokov.

Všetky korpusy kuchynských skriniek IKEA sú vyrábané z bielej laminovanej drevotrieskovej dosky hrubej 18 milimetrov, ktorá je v porovnaní s ostatnými dekormi najlacnejšia a jej hrany sú ohranované plastovou ABS hranou hrúbky 0,5 milimetra. Do porovnávacieho prepočtu som vybral spodnú drezovú skrinku FAKTUM širokú 600 milimetrov s dvierkami z rovnakého najlacnejšieho bieleho drevotrieskového materiálu, ktorých hrany sú olepené ABS hranou 2 milimetre. Cena tejto kuchynskej skrinky IKEA je 33 €, pričom krabica obsahuje všetky dosky na korpus, zadnú sololitovú stenu, dvierka, pánty a spojovacie kovanie (…áno, a ešte montážny návod a imbusový kľúč :) ). Zobrazené nožičky na obrázku sú však iba ilustračné – ku skrinke si ich potrebujete dokúpiť za 3.5 €, čím celková cena za kompletnú spodnú kuchynskú skrinku pre drez narastie na 36.5 €.

Pri svojpomocnej výrobe kuchynského nábytku je najvyššou finančnou položkou práve devotrieska. Za narezanie a ohranovanie drevotriesky potrebnej na výrobu rovnakej kuchynskej skrinky zaplatíte 25.46 €, pričom všetky hrany dosiek budú ošetrené hrubšou (odolnejšou) ABS hranou. Zo sololitovým chrbátom (2.25 €), pántami (3.9 €), nožičkami (3 €) a spojovacím kovaním (1 €) bude takáto skrinka stáť 35.61 €.

V tomto prípade predstavuje rozdiel na prvý pohľad zanedbateľných 0,89 € – ten však narastá napríklad použitím iných, lacnejších, aj keď porovnateľne kvalitných pántov. Ak zoberiete do úvahy fakt, že si v porovnateľných cenách dokážete svojpomocne vyrobiť kuchynské skrinky aj v množstve iných dekoroch ako len v bielej farbe, dokážete si vyrobiť kuchynské skrinky aj iných rozmerov či atypických tvarov rešpektujúcich danosti zariaďovaného priestoru (čím sa zjednoduší montáž kuchyne), a radíte sa medzi šikovnejších domácich majstrov, začnite uvažovať o svojpomocnej výrobe kuchyne.

Kuchynský nábytok Toncelli s moderným digestorom jednoduchých tvarov umiestneným nad kuchynským ostrovčekom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym bielym digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so závesným recirkulačným digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so zošikmeným stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym (komínovým) stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Toncelli s digestorom osadeným na stene.

Naproti tomu, u nás stále vo velkej miere vedie riešenie, kedy je komínový digestor (s výpredajovym dizajnom…) umiestňovaný priamo medzi kuchynské skrinky a v tom horšom prípade sú takéto digestory maximálne “nalepené” priamo na horné kuchynské skrinky. Brrrrr. Okrem faktu, že kuchyňa s takto riešeným digestorom upadá svojim vzhľadom do šedivého (česko)slovenského podpriemeru, vznikajúce nepraktické detaily zvyšujú prácnosť pri údržbe kuchyne a “gazdinkám” vytvárajú nové a nové vrásky ,)

Relatívne slušná kuchynská linka (na česko-slovenské pomery) IKEA, totálne domrvená digestorom – rád by som videl, ako pani majiteľka čistí od mastného prachu špáry medzi šikmou hranou digestora a hornou skrinkou z oboch strán…..?

“Radi by sme oddelili naše kancelárske pracoviská od malého kuchynského kútika  (je to maličká kuchynka) predeľovacím paravánom. Nábytok v kancelárií aj táto malá kuchynka sú vyrobené zo svetlých lesklých materiálov, preto by sme chceli na predeľovaciu stenu použiť z jednej strany svetlé farebné sklo lacobel a z druhej strany rovnakú dosku, z akej je vyrobený kancelársky nábytok (farebné sklo lacobel by bol zo strany kancelárskeho nábytku). Je nutné sklo lacobel a dosku osadiť do hliníkového rámu? Aké iné možnosti máme?”

Paraván z farebného skla lacobel vloženého do hliníkového rámu by možno spĺňal vaše predstavy a vhodne by zapadal do interiéru so stávajúcim kancelárskym nábytkom, avšak jeho cena by bola výrazne vyššia, ako pri paraváne podľa priloženého nákresu, ilustrujúceho niekoľko vhodných i menej vhodných (na tie pozor!) riešení – všetky za oveľa menej peňazí ako pri skle v nosnom hliníkovom ráme.

Na drevotrieskovú dosku potrebných rozmerov rovnakého dekoru, z akého máte vyrobený kancelársky nábytok sa sklo lacobel iba nalepí, čím vznikne jednoduchý “sendvičový” paraván s vysokou bezpečnosťou (pri rozbití skla) a takmer akéhokoľvek tvaru a rozmerov. Jediným problémom sú hrany paravánu.

A. Najnevhodnejšie riešenie lepenia farebného skla lacobel na drevotrieskovú dosku – medzi ABS hranou (oranžová plocha) a sklom (zelenomodrá plocha) vznikne nepekná špára a skôr či neskôr sa sklo v týchto miestach poškodí. snáď jedinou výhodou je možnosť dodatočného lepenia skla.
B. Vhodné riešenie z konštrukčného hľadiska (hrana skla sa nebude užívaním nábytku príliš poškodzovať), avšak z hľadiska dizajnu nábytku nie príliš vhodná alternatíva – taktiež ako pri alternatíve A. je možné sklo na paraván lepiť aj dodatočne a v prípade paravánu na celú výšku interiéru sa dá takto dosiahnuť vhodná dilatačná špára (medzi stropom/stenou, ABS hranou a sklom), ktorá sa vyplní napríklad akrylovým tmelom.
C. Najvhodnejšie riešenie vtedy, keď požadujete, aby mal nábytok čo najjednoduchšie a najčistejšie línie. Pri výrobe podkladovej drevotrieskovej dosky pod farebné sklo lacobel sa zo strany skla (alebo aj z oboch strán) nezbrúsia (“nezrazia”, nezošikmia….) hrany na ABS plastovej hrane, čim vzniká súvislá rovná plocha na prilepenie skla.
D. Najvhodnejšie riešenie z pohľadu ochrany hrany skla pred poškodením pri užívaní nábytku – aplikovaním tenkej hliníkovej lišty (eloxovanej ale aj striekanej na akúkoľvek farbu) v tvare písmena U alebo L až po nalepení skla na drevotrieskový podklad sa dosiahne najvyšší stupeň ochrany skla a kancelársky nábytok bude mať zabezpečenú dlhšiu životnosť, ako pri iných alternatívach. Namiesto hliníkovej lišty sa dá použiť ešte lacnejšie riešenie – laminátová hranovacia páska, avšak životnosť takéhoto riešenia je  omnoho nižšia.

Ak chceme hodnotiť nábytok a jeho (ne)kvalitu, mali by sme hodnotenie rozdeliť do niekoľkých samostatných balíkov, ktoré sa však viac či menej navzájom prelínajú a tým dávajú potencionálnemu kupcovi reálnejší obraz a dobrú pomôcku pri výbere pre neho najvhodnejšieho nábytku. Nábytok a dizajn, nábytok a funkcionalita, nábytok a použité materiály, nábytok a remeselná spracovanie a nábytok a s ním spojené služby je 5 základných hodnotiteľských balíkov, na ktoré by som sa rád bližšie pozrel v tomto článku.

Nábytok a kvalita dizajnu

Objektívne najsubjektívnejšou :) časťou hodnotenia kvality nábytku je jeho dizajn.  Stopercentne odvedená práca stolára, do detailu vypracovaná konštrukcia a výber tých najkvalitnejších a najdrahších materiálov nikdy automaticky nedáva záruku, že nábytok bude na prvý aj na stý pohľad pôsobiť elegantne a luxusne. Naopak, citlivým prístupom interiérového dizajnéra či bytového architekta môže vzniknúť za nie príliš veľa peňazí naozaj obdivuhodné dielo. Tak isto ani zvučná značka výrobcu, meno návrhára či (taliansky) pôvod nábytku zárukou kvality v mnohých prípadoch nie je a platí rovnako ako pri iných produktoch, že sláva a “cveng” značky predbehli jej kvalitu (prípade polovica ceny je za značku a zvyšok za samotný výrobok). Samostatnou kapitolou je investovanie horibilných súm za akože-rustikálny nábytok vyrobený z drahých materiálov – nemusím byť ani estétom, aby sa mi pri pohľade na takýto nábytok otváral vo vrecku nožík a pri pohľade na jeho majiteľa na tvári zjavoval súcitný úsmev.

Nábytok a jeho funkcionalita

Kvalitný nábytok z hľadiska jeho funkčnosti spoznáme nielen podľa jednotlivých jeho častí, ale musíme naňho pozerať ako na celok – načo nám výrobca nábytku namontuje na horné kuchynské skrinky drahé kvalitné výklopné kovanie s dotlmením, ak nám naša výška nedovoľuje na úchytku otvorených dvierok takejto skrinky dosiahnuť? Načo nám budú inak výborne vyriešené kuchynské rohové skrinky, ak výrobca kuchyne na dvierka namontuje síce kvalitné pánty, ale tie sa dajú otvoriť iba na 90°, čím je prístup do skrinky obmedzený? Načo sú nám kvalitné plnovýsuvné zásuvky na odkladanie menších predmetov vo vnútri vstavanej skrine, ak tie nedokážeme pre nevhodne navrhnuté posuvné dvere pohodlne otvárať?

Na ilustračnom obrázku je kuchynská linka KicheConcept, ktorá kombinuje funkciu kuchyne a akéhosi pohodlného zápecia.

Preto ak kupujete sektorový nábytok ale aj nábytok, ktorý vám vyrobia na mieru, pokúste sa hľadať jeho ďalšie bonusové funkcie, alebo skúste identifikovať také funkcie, za ktoré si priplatíte, ale v konečnom dôsledku ich vôbec nebudete môcť (či už pre konštrukčnú chybu, alebo danosti zariaďovaného interiéru) využívať.

Nábytok a kvalita použitých materiálov

Do kategórie materiálov používaných na výrobu nábytku nepatria iba veľkoplošné materiály akými sú drevotrieskové dosky dyhované a laminované, či drevovláknité dosky lakované alebo fóliované, ale taktiež lepidlá, moridlá, laky, úchytky, pánty, nožičky, spojovacie a ďalšie nábytkové kovanie.Všímajte si celé plochy nábytkových korpusov a dvierok aj pod iným uhlom, pod akým sa na ne budete bežne pozerať doma – nie sú badateľné už pri novom nábytku rôzne vyblednuté miesta, jemné škrabance alebo odtieňové nezrovnalosti (a ubezpečenie, že to iba z dôvodu nešetrného zaobchádzania s nábytkom zákazníkmi by vás nemalo upokojiť…)? Všímajte si hrany dosiek – ak je čo len na maličkom mieste odštiepený materiál, môže to signalizovať nie len horšie remeselné spracovanie (napr. tupé pílové kotúče alebo zle nastavenú hranovaciu linku) ale aj horšiu kvalitu materiálu, s ktorou si neporadí naozaj ani najlepší výrobca nábytku z najlepších. Všímajte si, ako sú jednotlivé dosky spájané (o spojovacom nábytkovom kovaní napíšem v inom článku) – nábytok, ktorého dielce sú spájané iba skrutkami (a hlavičky skrutiek sú buď viditeľné, alebo sú maskované plastovými či papierovými krytkami), bol navrhovaný s ohľadom na čo najvyššiu rýchlosť výroby a montáže a v kombinácií s menej kvalitnými drevotrieskovými doskami a bez použitia lepidla (IKEA, IKEA!) sa skôr či neskôr začne rozpadať.

Taktiež si všímajte hrúbky materiálov – korpusy skriniek ale aj konštrukcie zásuviek z materiálov hrubých 10 a menej milimetrov sú tiež predzvesťou budúcich problémov. Nezabúdajte sa pozrieť na chrbát skriniek – nekvalitné kartónové chrbáty bývajú zvlnené – pozrite si ich nielen zvnútra skrinky ale aj zo zadnej vonkajšej strany a nezabudnite jemne prstami poťukať :). Na nábytku by ste sa mali v čo možno najvyššej miere vyhýbať plastom – plastové úchytky, vešiačiky alebo nožičky by ste na kvalitnom nábytku akceptovať v žiadnom prípade nemali o to viac, že plasty sú často nastriekané a prezentované pod honosnými názvami ako “hliník” alebo “nerez” :). Avšak (a to sa môže mnohým zdať paradox), visačky na nábytkových materiáloch a kovaniach “Made in Poland” nie sú mnoho krát až taký problém! Svoje by o tom vedeli povedať v spoločnosti Oradata, ktorá vyrába vstavané skrine Roldor a na výrobu posuvných dverí využíva aj niekoľko profilov dovážaných z Poľska.

Nábytok a kvalita remeselného spracovania

Veľké poškriabané pochy zavinené zlou manipuláciou a skladovaním (pri dyhovanom nábytku napríklad “maly” spôsobené prebrúsením dyhy až ku drevotrieskovému jadru, nerovnomerné fľaky po neodbornom morení…), nedoliehajúce spoje dielcov so špárami, nepresne namotované alebo nastavené čielka zásuviek a dvierok, olúpané hrany dosiek či dierok po rezaní a vŕtaní a hlavne nekvalitné hranovanie nábytkových dielcov (nekvalitné ohranovanie zistíte  napr. jemným “poťukávaním” ukazováka a prostredníka po hrane dielca – pri zle nalepenej alebo natavenej hrane sa ozýva jemné duté “šušťavé” ťukanie, pri kvalitnej urobenej hrane nebude počuť takmer nič …) sú najčastejšími a najľahšie identifikovateľnými chybami nábytku. Nábytok sa takto (ale samozrejme aj mnohými inými spôsobmi)znehodnotí nielen pri výrobe, ale často aj pri doprave a pri montáži.

Nábytok a služby

Kúpiť kvalitný nábytok v spojitosti s výbornými predajnými a popredajnými službami je u nás stále ešte raritná udalosť zaslúžiaca si samostatný článok. Keďže už v najbližšej dobe zverejním dávnejšie avizované prvé hodnotenie jedného z predajcov nábytku, téma kvality služieb bude slúžiť ako vhodný predslov.