Korpus vstavanej skrine

Výrobcovia vstavaných skríň majú mnoho krát zazmluvnené montážne partie – živnostníkov, ktorí sa špecializujú iba na montáž – výrobca vstavanú skriňu vyrobí na základe predchádzajúceho zamerania a následne vyšle montážnu partiu na samotnú montáž. Aj keď majú takéto výrobné firmy svoje procesy, ktorými kvalitu odvedenej montáže kontrolujú, nie je v ich silách každý prehrešok montážnikov odhaliť. Montážna partia zväčša príde do výrobných priestorov ráno v deň montáže a podľa špecifikácie naloží do svojho dodávkového automobilu jednotlivé dielce na korpus skrine, posuvné dvere s koľajnicami a ďalšími doplnkami. Aj keď sa zamestnanci výrobcu snažili jednotlivé dielce vstavanej skrine vyrobiť precízne a s pocitom, akoby vyrábali vlastnú skriňu, jemnosť v manipulovaní s nimi pri prevzatí montážnou partiou mnoho krát pominie. Laminovaná drevotrieska s krehkým povrchom sa často krát poškriabe na ploche alebo vyštrbí na hranách práve pri doprave a pri vynášaní do zariaďovaného priestoru – pokladanie dielcov priamo na asfaltové alebo betónové chodníky (mnoho krát som videl dielce vstavanej skrine na chodníku dokonca v daždi… chudák zákazník, ktorý neskôr reklamoval “napučanie” drevotriesky a výrobca skrine reklamáciu neuznal z dôvodu vysokej vlhkosti v interiéry…), otĺkanie nezabalených dielcov o steny schodiska či vo výťahu, nedbanlivé pokladanie ostrých predmetov na plochu dielcov … to sú iba niektoré prehrešky montážnikov, pri ktorých súčasti vstavanej skrine mohli utrpieť mnoho šrámov ešte predtým, ako sú bezpečne namontované na svojom mieste.

Netvrdím, aby ste každý jednotlivý dielec vstavanej skrine z drevotrieskovej dosky obracali nekonečne dlho v rukách a skúmali každý jej centimeter. Montážnici majú k dispozícií množstvo kvalitných korekčných tmelov, ceruziek a fixiek, ktoré drobné nedostatky na povrchu a hranách vzniknuté pri manipulácii bezpečne opravia. Avšak v žiadnom prípade nie je dobrý anij opačný extrém, kedy necháte montážnikov bez absolútneho dozoru – nebojte sa aspoň s povzdialia sledovať ich prácu a ak si všimnete poškodenie dosky, požiadajte o zatmelenie resp. pri prílišnom poškodení o výmenu celého dielca (keď montážnika na toto upozorníte, stavím sa že aj tak dostanete odpoveď ako napríklad “áno pán domáci, vieme o tom, hneď ako namontujeme korpus skrine, tieto drobnosti vyspravíme…”).

K nepeknému vyštiepaniu (alebo hovorovo “vykúsaniu”) hrán drevotrieskových dielcov dochádza mnoho krát aj vtedy, keď je tieto nutné z rôznych dôvodov na montáži skracovať alebo zužovať. Aj keď je montážna partia vybavená kvalitným elektrickým náradím, ručné píly nedisponujú napríklad. predrezom (druhým menším pílovým kotúčom), ktorý zabezpečí úplne čistý rez drevotriesky.

Drevotrieskové dielce na vstavanú skriňu sa na montáži skracujú alebo hobľujú napríklad z dôvodu nedôslednej práce zameriavacieho technika, alebo z dôvodu krivosti stien a stropov. Ak však zameriavací technik odovzdal do výroby údaje, na základe ktorých sa vyrobil dielec krátky, predĺžiť sa už bohužiaľ nedá. Namontovaním takéhoto dielca (ako príklad si vezmime bočnicu) vzniká nepekná medzera medzi stropom a drevotrieskou. V prípade medzery do 5-7 milimetrov ju je možné s veľkým úspechom zatmeliť napríklad akrylátovým tmelom rovnakej farby akú má strop, stena alebo drevotrieska, pri medzerách väčších vám ostáva sa zmieriť s nepekným detailom alebo žiadať od výrobcu výmenu dielca.

Po správnej dĺžke dielcov je nutné dodržať ich čo najdokonalejšiu vodorovnosť  (respektíve kolmosť na vodorovnosť pri zvislých priečkach, bočniciach či bočných lištách), čo sa taktiež nie vždy podarí. Dielce by mali taktiež zvierať so zadnou stenou čo najpresnejší pravý uhol, pri zakrivenej stene by sa k pravému uhlu mali čo najviac priblížiť. V opačnom prípade vznikajú v napojení medzi vodorovnými dielcami (police, vodorovné priečky…) a zvislými dielcami (boky, zvislé priečky) špáry, ktoré sa musia v tom lepšiom prípade tmeliť napríklad akrylátovým tmelom či silikónom rovnakej alebo podobnej farby, ako majú dielce. Ak sa montážnikom nepodarí osadiť bočnice a bočné lišty do absolútnej roviny, respektíve ak sa im ich podarí “zvlniť” (kedy bočnica kopíruje zakrivenie steny na ktorej je namontovaná), posuvné dvere nebudú na ne správne doliehať po celej svojej výške. Jedinou výhodou takéhoto nepekného riešenia je vyššia vetrateľnosť skrine :) , nevýhodou je napríklad vyššia prašnosť vo vnútri vstavanej skrine. Taktiež by malo platiť pravidlo, že bočnice vstavanej skrine by mali byť pevne upevnené aj do stropu aj do podlahy.

Nie je zriedkavosťou, keď sa z dôvodu šetrenia námahy, času a spojovacieho kovania (a tým finančných nákladov na montáž) svojvoľne rozhodnú montážnici príliš veľký počet poličiek osadiť na nastaviteľné podperky – dohliadnite, aby v celopolicovej sekcii (zvislá časť vstavanej skrine, v ktorej sú osadené iba poličky) bola pevne namontovaná okrej vodorovnej hornej priečky aspoň 1 ďalšia polica.

Aj keď to nie je priamo montážna chyba, skúsený montážnik by mal odhaliť konštrukčnú chybu vzniknutú pri návrhu, kedy sa zásuvky vo vstavaných skriniach navrhnú a vyrobia príliš široké, kedy ani pri maximálnom odsunutí posuvných dverí sa zásuvky nedajú vysunúť, alebo pri vysúvaní šúchajú o hranu posuvných dverí.

Posuvné dvere pre vstavané skrine

Naozaj zásadným montážnym nedostatkom bývajú nesprávne namontované horné a spodné vodiace koľajnice posuvných dverí. Namontované musia byť absolútne vodorovne, čo platí hlavne o koľajnici spodnej, po ktorej rolujú vo väčšine prípadov klasických posuvných systémov spodné kolieska dverí. Taktiež je nutné hornú koľajnicu do stropu pripevniť skrutkami pevne (avšak nie príliš, aby nedošlo k prehýbaniu mäkkého hliníka alebo ocele) a to striedavo do oboch častí dovkoľajnice. Nedôsledne upevnená koľajnica môže po čase klesnúť, alebo sa môže prehnúť, čím bude brániť plynulému chodu posuvných dverí. Pri extrémne zakrivených stropoch dochádza chybou nezapustenia hlavičiek skrutiek do hornej koľajnice k rovnakému efektu vtedy, keď kolieska alebo aj samotná hliníková alebo oceľová konštrukcia posuvných dverí naráža do nezapustených hlavičiek – v lepšom prípade dochádza pri odsúvaní posuvných dverí k nepríjemným “škrípavým”  a “šúchavým” zvukom.

Tak ako pri zvislých dielcoch korpusu vstavanej skrine, aj posuvné dvere by mali byť absolútne kolmé na vodorovnosť. Chybou prílišného zasunutia (vysunutia) spodnej koľajnice do (od) korpusu vstavanej skrine dochádza k neželanému efektu, kedy je spodná časť posuvných dverí taktiež príliš zasunutá (vysunutá) a preto pôsobia, akoby ich práve priniesli zo šikmej veže v Pise.

Najjednoduchšie opraviteľné sú chyby vznikajúce pri nastavovaní spodných koliesok posuvných dverí. Pri prílišnom uvoľnení nastavovacej skrutky šúchajú dvere o spodnú koľajnicu, naopak pri prílišnom dotiahnutí sa môže ten istý problém prejaviť na hornej koľajnici. Nedoliehanie posuvných dverí po celej výške bočnice alebo dorazovej bočnej lišty je spôsobené zväčša taktiež nedôsledným nastavením spodných koliesok.

Posuvné dvere – minimálnou zmenou k maximálnej úspore

Pre príklad (a ilustráciu, že jednoduché riešenia sú mnoho krát najúčinnejšie) si posvieťme na vstavanú skriňu širokú približne 2 metre, ktorej vnútorné vybavenie je členené na 4 samostatné zvislé časti. Každá časť vstavanej skrine je široká približne 500 milimetrov a každú túto časť “zakrývajú” posuvné dvere pre vstavané skrine (ktoré majú šírku niečo viac ako 500 mm). Ak budú tieto posuvné dvere vyrobené z hliníkového profilu a s výplňou DTD 10 mm imitácie orech, môžete za jeden kus zaplatiť približne 90 € a teda v súčte za všetky 4 posuvné dvere pre vašu vstavanú skriňu by ste našli sumu okolo 360 €. Ak by interiér tejto vstavanej skrine neobsahoval nadštandardnú výbavu, posuvné dvere by mohli tvoriť z celkovej faktúrovanej sumy skrine minimálne polovicu.

Čo sa však stane, keď namiesto 4 úzkych posuvných dverí použijete na vaše vstavané skrine iba 2, ale dva krát širšie? Horná a spodná koľaj bude rovnako dlhá, vnútorné vybavenie vstavanej skrine bude členený rovnako, montáž skrine bude trvať tiež takmer na vlas rovnako… avšak za posuvné dvere zaplatíte podstatne menej – za jedny dvere široké približne 1000 milimetrov a v rovnakej materiálovej špecifikácií ako predchádzajúce zaplatíte približne 110 €. V súčte je to 220 € a úspora až 140 €!

Ešte extrémnejšie plytvanie pri posuvných dverách dochádza, ak sú vstavané skrine naprojektované, vyrobené a namontované podobne, ako je to na ďalšej fotografii – s nadstavcom. Pri rovnakej šírke 2 metre ako v predchádzajúcich prípadoch a pri počte 4x spodné dvere vysoké približne 2000 milimetrov a 4x horné dvere vysoké približne 500 milimetrov by cena za posuvé dvere činila ohromujúcich 600 €. Taktiež by sme museli pripočítať ďalšiu hornú a spodnú koľaj.

Na ilustračnej fotografii je vstavaná skriňa s nadstavcom od hary-s.sk

Nábytok vyrobený domácim majstrom spĺňa maximum predstáv a požiadaviek budúceho užívateľa a je aj výrazne lacnejší, ako nábytok kupovaný v predajni s nábytkom či v interiérovom štúdiu. Takémuto nábytku však musí jeho tvorca mnohokrát odpustiť menšie či väčšie nedostatky, vznikajúce v dôsledku provizória domácej dielne.

Medzi najčastejšie vyhľadávané patria návody, tipy a triky na svojpomocnú výrobu vstavanej šatníkovej skrine. Preto sa pokúsim v sérií článkov popísať, ako takýto projekt začať, ale hlavne ako ho aj úspešne dokončiť s minimalizáciou spomínaných nedostatkov.

Precízne zameranie interiéru (v prípade zabudovaného šatníka ide najčastejšie o niku v stene, či roh tvorený dvoma stenami…) je nutné vykonať ešte pred samotným započatím navrhovania vonkajšieho dizajnu a vnútorného vybavenia zabudovanej skrine. Kvalita meračskej práce bude mať zásadný vplyv na funkčnosť posuvných šatníkových dverí, vnútorného vybavenia – nábytkového kovania (vešiaková tyč, vnútorné nábytkové zásuvky…), rýchlosť výroby a montáže a v neposlednom rade na cenu tohoto nábytku.

1. Na papier si prekreslite zjednodušenú perspektívu stien tej časti miestnosti, do ktorej budete vstavanú šatníkovú skriňu vyrábať. Dôležité je do nákresu nahrubo zakresliť nie len steny, ale všetky ďalšie prvky, ktoré majú vplyv na konštrukciu skrine – elektrické zásuvky, vypínače, zárubne, nástenné ale aj stropné svietidlá, elektrické rozvádzače, dvierka v stenách či pri podlahe s dlažby soklové lišty.
2. Šírku a výšku priestoru merajte vždy na troch miestach – šírku merajte pri podlahe (ŠPA, ŠZA), pri strope (ŠPC, ŠZC) a v približnej polovici výšky (ŠPB, ŠZB), výšku merajte na oboch stranách (VPA, VZA, VPC, VZC) a v približnej polovici šírky (VPB, VZB) – výšku je ideálne merať aj v prednej časti – v mieste, kde budú posuvné dvere ale aj v zadnej časti. Hĺbku priestoru zamerajte taktiež na 3 miestach – pri podlahe(HPA, HLA), pri strope (HPC, HZC) a v približnej polovici výšky (HPB, HZB), avšak vždy na každej strane zvlášť. Každú zameranú kótu si zaznačte do náčrtku v milimetroch.
3. Všetky prvky zasahujúce do priestoru budúcej skrine (resp. ktoré sú v blízkosti tohoto priestoru) zamerajte tak, aby ste poznali rozmer prvku (výšku, šírku, hĺbku), vzdialenosť od podlahy ku spodnej hrane a hornej hrane prvku a vzdialenosť k bočným hranám prvku od bočných stien. Nezabudnite na prvky na strope!
4. Posledným krokom pri meraní je identifikovanie veľkosti uhlov v rohoch, ktoré navzájom steny zvierajú – t.j. zistenie (ne)pravouhlosti rohov miestnosti. Na toto meranie existujú dva jednoduché spôsoby. Prvá – priloženie dosky (napríklad z DTD akejkoľvek hrúbky) rozmeru 600 x 600 milimetrov k meranému rohu a zmeranie odchýlky stien oproti doske (pri pravom uhle je odchýlka 0, pretože doska sama o sebe ma rohy pravouhlé). Druhá – naznačenie 600 mm na obe steny zvierajúce meraný uhol a následné zmeranie vzdialenosti od oboch bodov.

Príklad výkresu “meračky” interiéru pre vstavanú skriňu na mieru.

Súvisiace články:
a. Ako vyrobiť vstavanú skrinu svojpomocne 2
b. Ako vyrobiť vstavané skrine svojpomocne: materiál a montáž korpusu