Každá drevina (buk, dub, jaseň, orech, javor, jelša, breza, lipa, brest, wenge, makassar, zebráno, čerešňa alebo aj oliva, moruša, slivka, mahagón, eben, bubingo a mnoho, mnoho iných) má svoju charakteristickú farbu a štruktúru, ktorá sa však vždy pri konkrétnom strome mierne odlišuje od ostatných. Túto odlišnosť je možné ešte zvýrazniť rôznym spôsobom rezanie kmeňov stromov – sú dreviny, pri ktorých sa odlišným spracovaním kmeňa stromu dosahuje mimoriadne rozdielna štruktúra dyhy, naopak, pri iných je rozdiel takmer nepostrehnuteľný (pri drevinách s nevýraznou štruktúrou).

A. nábytkový dielec – radiál B. nábytkový dielec – fláder

Tangencionálnym rezom mimo stredu kmeňa stromu sa dosahuje kresba fláder (B). Vzniká tak štruktúra s tzv. mapami, kedy sa na jednej alebo oboch stranách letokruhy zbiehajú. V dnešnej dobre však nie je takáto kresba dreva príliš “in” (hlavne pri klasickejších drevinách ako buk alebo dub), využíva sa skôr pri výrobe rustikálneho nábytku. Záleží však iba na vkuse zákazníka – cenovo je takáto dyha na takmer rovnakej úrovni s dyhou radiál(A), využívanej na výrobu súčasného moderného štýlového nábytku častejšie. Štruktúra radiál je rozoznateľná podľa nezbiehajúcich sa, rovnobežne orientovaných vlákien dreviny.

A. dyha dreviny Brest – radiál B. dyha dreviny Brest – fláder