nábytok, kuchyne, interiér, interiérové doplnky

Slovné spojenie “taliansky nábytok” vo väčšine z nás evokuje pojmy ako nadčasový interiérový design, kvalitne vypracovaný nábytok či zmysel pre detail. Či už je to nábytok kancelársky, kúpeľňový, kuchynský, jedálenský alebo detský, ak počujeme zaklínadlo “taliansky nábytok”, automaticky očakávame v každom smere špičkovú kvalitu. Sú naše očakávania prehnané? Podľa mojich skúseností (a z nich budem čerpať pri písaní nasledujúcich riadkov) mnoho krát áno.

Dodacie lehoty talianskeho nábytku

Ak si objednáte nábytok od talianskeho výrobcu ktorý nemá slovenský predajca na sklade, vždy môžete očakávať dodaciu lehotu niekoľko týždňov. Ale čo ak kupujete nábytok napríklad v júli alebo auguste? Máte smolu - ako je známe, v auguste má dovolenku väčšina Talianov a preto ak príde po váš nábytok kamión práve v tomto čase, nenaložia mu ho, ani keď sa šofér rozkrája. Dodacia lehota sa tak predĺži o niekoľko týždňov. Zdržanie v dodacej lehote (aj keď v tomto prípade už nie také výrazné) nastane aj vtedy, ak kamión z rôznych dôvodov dorazí na nakládku nábytku pár minút pred koncom pracovnej doby - bude musieť počkať na druhý deň.

Naozaj sme si objednali takýto nábytok?

Z 30 objednaných kovových podnoží pod kaviarenský stolík bolo dodaných 28. 5 podnoží je pokrytých hrdzou, ako by ich práve vylovili z vraku Titaniku. 2 stolové pláty sú poškriabané, na jednom pláte je odlepená ABS hrana. Zo 120 stoličiek sa muselo do mesiaca 15 reklamovať - dimenzované boli (asi) na 35 kilogramového Vietnamca… toto je iba časť jedinej objednávky, ktorá dorazila s plnou slávou z Talianska. Takmer nikdy sa nestane, že objednaný nábytok je v úplnom poriadku - buď nesedia počty, namiesto objednaného nábytku napríklad z bukovej dýhy pošlú dubovú alebo časť dodávky je v dezolátnom stave. Niekedy sa nemožno ubrániť dojmu, že taliansky nábytok je drahý preto, aby sa vykryli finančné straty vznikajúce vo vyššie popísaných prípadoch.

Detaily na nábytku

Je zarážajúce, že mnoho talianskych výrobcov nábytku zanedbáva detaily nielen pri jeho výrobe, ale mnoho krát aj pri jeho prezentácií na výstavách. “Zaťapkané” a zaprášené vystavené kuchyne v Miláne nie sú ničím výnimočným.

S podobnými prípadmi som sa stretával často, avšak stále dúfam, že som bol vždy v nesprávny čas na nesprávnom mieste a talianskych výrobcov nábytku s takýmito praktikami a odvedenou prácou je absolútne minimum. Čo si myslíte vy?

Nie bezpodmienečne, ale občas je predsa potrebné (alebo možné a vhodné) umiestniť zdroj tepla pre vykurovanie a prípravu teplej vody do miestnosti kúpeľne, chodby a pod., alebo dokonca do kuchyne. Niektoré z dôvodov:

• v byte, či menšom rodinnom dome, nie vždy je k dispozícii vhodná samostatná miestnosť pre osadenie kotla alebo ohrievača vody,
• z iného priestoru nie je vhodnejšia možnosť vyviesť spaliny do vonkajšieho prostredia pre zložitosť vedenia potrubia pre odvod spalín alebo pre nutnú ohľaduplnosť voči užívateľom susedných bytov, domov…,
• potreba minimalizovať dĺžku rozvodu teplej vody medzi miestom jej prípravy a jednotlivými odbermi (sprchy, umývadlá, kuchynský drez, práčka) a tým aj tepelné straty z teplej vody, resp. eliminovať potrebu recirkulácie teplej vody,
• rozmery a dispozičné riešenie občas (napr. v starších rekonštruovaných objektoch) architekta interiéru priamo „vyzývajú“ k takému umiestneniu zdroja tepla.

Uvedenej varianty – umiestneniu kotla a ohrievača vody v niektorej z vyššie uvedených miestností – sa netreba obávať. Prečo?

• Výrobcovia kotlov a ich príslušenstva vychádzajú konštrukciami a vlastnosťami svojich produktov projektantom, investorom a vlastníkom v ústrety.
• Tvar a rozmery plynových (aj relatívne menej používaných elektrických) kotlov, prietokových a zásobníkových ohrievačov vody i zásobníkov priamo prispôsobujú možnostiam zabudovať ich do korpusov kuchynského, kúpeľňového alebo predsieňového nábytku. Toto riešenie je bežné a zdroje tepla a teplej vody sa stávajú absolútne integrovanou súčasťou moderného zariadenia a interiéru kuchyne, kúpeľne alebo haly a pod. Uvádzaná výhoda sa týka tak závesných, ako aj stacionárnych kotlov a k nim priradeným ohrievačom a zásobníkom teplej vody.
• Dizajn týchto zdrojov tepla a teplej vody však umožňuje ich v miestnosti priznať, samozrejme v prípade špecifického záujmu vlastníka či investora, ako iné výrobky bielej techniky.
• Nasávanie vzduchu pre spaľovanie plynu v kotloch typu TURBO je z vonkajšieho prostredia špeciálnym koaxiálnym alebo samostatným potrubím (je vždy súčasťou dodávky kotla) a nie z miestnosti, nenastáva teda deficit vzduchu pre prítomné osoby.
• Súčasné moderné kotly a ohrievače vody sú tiché, ich prevádzku nie je možné sluchom registrovať na bežnom akustickom pozadí bytu, domácnosti, kuchyne…

Dizajnérsky a konštrukčne výborne zvládnutý a remeselne bezchybne zhotovený nábytok dokáže prijať aj špičkovú a bežne dostupnú a potrebnú tepelnú techniku – zdroje tepla pre vykurovanie a prípravu teplej vody.

V predchádzajúcom článku o nábytkových úchytkách ste sa dozvedeli, že úchytky môžu byť kovové, drevené, plastové ale aj kožené, dvojskrutkové, jednoskrutkové, lepené či zafrézované. Výber je takmer neobmedzený a limitom sú iba financie, ktoré máte vyčlenené na nový nábytok.

Čo však vtedy, keď sa vám páčia jednoduché nábytkové línie bez zbytočného členenia a rozbíjania celku akýmikoľvek úchytkami? Alebo ak navrhnuté technické riešenie nábytku nedovoľuje použiť úchytky? A v neposlednom rade čo robiť, ak v malom interiéri rozhoduje každý milimeter a úchytky sa na dvierka jednoducho nezmestia bez toho, aby ste do nich neprestajne nevrážali nejakou časťou svojho tela? Dobrý konštruktér nábytku vám aj v takomto prípade navrhne množstvo riešení.

Nábytkové dvierka a push systém

Ak je na dvierkach alebo čielkach zásuviek použitý “push systém”, po jemnom zatlačení na dvierka v mieste, kde by ste inokedy hľadali úchytku (pri dvierkach v hornej časti na protiľahlej strane od pántov, pri zásuvkách v hornej časti v strede) sa tie mierne vysunú, čo ich umožní pohodlne uchopiť a otvoriť.

Vyfrézovaný otvor a znížené dvierka

Na hornej fotografii je komoda talianskeho výrobcu nábytku Jesse. Dvierka sú na tomto minimalistickom kuse nábytku znížené (ale aj zúžené - môžu sa otvárať uchytením zhora ale aj na zboku) o približne 25 až 30 milimetrov a z vnútornej strany je vyfrézovaná drážka na vsunutie prstov, umožňujúca ich relatívne pohodlné otváranie. Vyfrézovaná drážka môže mať rôzny tvar, umiestnenie, šírku a hĺbku, minimálna výška je však limitovaná - odporúča sa aspoň 25 milimetrov, aby sa do nej dali pohodlne vsunúť prsty. Ideálny materiál pri použití vyfrézovaných úchytiek je masívne drevo a striekaná MDF (drevovláknitá) doska, pri menej komplikovaných tvaroch výfrezu (ako na hornej fotografii) sa používajú odýhované dosky. Do laminátových drevotrieskových dosiek sa frézujú iba najjednoduchšie tvary a to iba na celú hrúbku dosky (toto riešenie sa často využíva napríklad pri zásuvkách zabudovaných do šatníkov s posuvnými šatníkovými dverami).

Šatníkové dvere

Samostatnou kapitolou vo výrobe nábytku sú vstavané šatníkové skrine a posuvné šatníkové dvere. Hliníkové a oceľové profily používané na ich výrobu sú tvarované tak, aby sa dali posuvné dvere otvárať ich uchopením bez nutnosti montovania dodatočného kovania.

Na ilustračnej fotografii je šatník od talianskeho výrobcu nábytku Jesse.

Jedeným z dôležitých detailov dotvárajúcich konečný vzhľad nábytku sú úchytky slúžiace ako madlá na otváranie nábytkových dvierok a zásuviek. Správny výber veľkosti, tvaru či materiálu (povrchovej úpravy) úchytiek vo veľkej miere ovplyvnia design ale aj funkčnosť nábytku (napríklad niektoré úchytky nie sú vhodné na výklopné dvierka, ďalšie nie je vhodné použiť pri posuvných dvierkach). Aj na česko-slovenskom trhu je množstvo výrobcov a predajcov ponúkajúcich obrovský výber tohoto nábytkového kovania, pričom sú zastúpené všetky kategórie od najlacnejších plieškov za pár korún až po niekoľkotisícové luxusné kúsky s vyrobené kryštálov Swarovski.

Materiály na výrobu úchytiek

Najčastejšie sa pri výrobe nábytku používajú kovové úchytky. Ich výhodou je variabilita povrchovej úpravy (matný a lesklý chróm, hliník, nerez, mosadz…), neobmedzené možnosti tvarov a veľkostí, vysoká pevnosť, tvarová stálosť materiálu a v neposlednom rade ľahká údržba a čistenie.
Menej pevné a tvarovo stále (je dôležité iba pri väčších úchytkách) sú úchytky z dreva. Sériovo sa najčastejšie vyrábajú z buku, dubu, smreku či borovice a ak nie sú už z výroby nalakované, môže ich výrobca namoriť na rovnaký odtieň, aký bude mať váš nábytok. Drevené úchytky môžu byť vyrobené aj na mieru - v tomto prípade si môžete vybrať aj z iných exotickejších drevín (samozrejme ak také dreviny má výrobca nábytku k dispozícii). Častejšie používané drevené úchytky bude treba po nejakom čase prelakovať, pretože aj kvalitné laky sa skôr či neskôr ošúchajú.
Plastové úchytky sú na prvý pohľad nerozoznateľné od kovových, ich použitie na nábytku z dôvodu slabej pevnosti nemôžem pri viac používaných dvierkach doporučiť.
Nábytkové úchytky sa vyrábajú aj z iných materiálov a ich kombinácií - sklo a koža sú len niektoré z nich.

Druhy úchytiek

Úchytky sa delia nielen podľa druhu použitého materiálu ale aj podľa spôsobu upevnenia na dvierka a s tým súvisiacim spôsobom chytania úchytky. Najbežnejší spôsob je upevnenie úchytky na dvierka jednou alebo dvoma skrutkami. Rozteč medzi dvomi skrutkami sa pohybuje v 32 mm intervaloch, z čoho je odvodená aj samotná šírka úchytky (rozteč medzi dvoma skrutkami je dôležitý údaj, ak plánujete vymeniť úchytky na starom nábytku za nové).
V súčasnosti sa stále častejšie používajú tzv. zafrézované alebo lepené úchytky. V takomto prípade je iba na vás, aká široká úchytka bude - dodávajú sa v trojmetrových dĺžkach a výrobca nábytku ich skráti na akýkoľvek rozmer (napríklad na celú šírku dvierok).

Na ilustračnej fotografii vidieť použitie zafrézovaných úchytiek na celej šírke kuchynských dvierok v kuchyni talianského výrobcu Veneta Cucine.

Jedným z faktorov kvality bývania je mikroklíma vnútorného priestoru. Jej parametrami sú teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a intenzita vetrania. Kvalita vzduchu sa mení o.i. aj pobytom osôb, ich počtom a činnosťou. V kuchyni sú najmarkantnejšími faktormi, ktoré majú vplyv na kvalitu vzduchu, varenie a pečenie pokrmov (a niekedy priamo aj ich konzumácia) a umývanie kuchynského riadu. Teda to, na čo je vlastne kuchyňa určená.

Pri návrhu, objednávaní a výrobe kuchyne (ale už aj pri projektovaní domu či bytu) je bezpodmienečne nutné uvažovať s vetraním miestnosti a najmä s odsávaním vzduchu nasýteného vodnými parami a tukmi. Prirodzené vetranie je bežne zabezpečované oknami. Pri, v súčasnosti bežnom, pôdorysnom prepojení kuchyne s jedálňou, obývacou izbou, komunikačnými priestormi bez deliacich stien, priečok a dverí je potrebné, aby v priestore prípravy jedál bolo osadené odsávacie zariadenie – odsávač pár (digestor) o dostatočnom výkone. Dôležité je, aby v kuchyni vznikal podtlak a aby odsávaný vzduch bol nahradzovaný prisávaným vzduchom prúdiacim z okolitých miestností. Tým sa zabráni šíreniu pachov, vodných pár a usadzovaniu mastnôt na stenách a zariadení týchto okolitých priestorov. Správne dimenzovaný a umiestnený digestor túto požadovanú funkciu splní.

Najrozhodujúcejším parametrom digestora je vzduchový výkon, t.j. množstvo vzduchu odsávaného za jednotku času [m3/h]. Najbežnejšie digestory pre zabudovanie do kuchynskej linky sú k dispozícii v šírkach 600 a 900 mm (samozrejme vyrábajú sa aj zákazkové odsávače pár v atypických rozmeroch, tvaroch a konštrukciách, ktorými je možné prispôsobiť dizajn kuchyne.

Výtlak znehodnoteného vzduchu z digestora by mal byť nad strechu objektu prípade cez stenu von do exteriéru (v tomto prípade treba myslieť na vyspádovanie odsávacej rúry, aby sa vyzrážaný kondenz nevracal naspäť do digestora). Odsávaný vzduch je počas odsávania nahradzovaný čerstvým vzduchom z okolitých priestorov. V spolupráci s projektantom vzduchotechniky je možné uvažovať o aplikácii rekuperácie, t.j. so spätným využitím tepla obsiahnutého v teplom vzduchu odsávanom z vykurovaného priestoru.

Zjednodušeným využitím digestorov je cirkulácia znehodnoteného vzduchu kuchyne. Je to spôsob inštalačne menej náročný a efekt ochrany priestorov bytu či domu od pachov, tukov a vlhkosti je znížený. Tukové čiastočky obsiahnuté v nasávanom vzduchu sú zachytávané tukovými filtrami digestora a prečistený vzduch opäť prúdi do miestnosti. Tukové filtre je potrebné pravidelne vymienať alebo prať spôsobom určeným ich výrobcom.

Na ilustračnej fotografii je krásny atypický digestor Grace s diaľkovým ovládaním od firmy Elica.