nábytok, kuchyne, interiér, interiérové doplnky

Každý, kto sa už niekedy venoval návrhu svojej novej kuchyne (či už sám alebo v spolupráci s kuchynským štúdiom) určite potvrdí, že optimálne navrhnutie kuchyne (s ohľadom na rozvrhnutie kuchynských zón, funkčnosti jednotlivých prvkov či dizajnu kuchyne…) vyžaduje mnoho úsilia a niekedy aj kompromisných riešení. V prípade, ak kuchyňa patrila medzi tie menšie, vyriešenie všetkých úskalí sa iste nezaobišlo bez štúdia niekoľkých semestrov kuchyňológie :).

Malá kuchyňa musí plniť rovnaké funkcie ako kuchyňa veľká (varenie, pečenie, chladenie, skladovanie…), ale keďže býva často súčasťou malého bytu, nároky na jej skladovacie kapacity (a to aj iných predmetov, ako len kuchynského náčinia a doplnkov) bývajú neraz výrazne vyššie. Takže ako čo najviac zväčšiť kapacitu odkladacích priestorov malej kuchyne? Ponúkam jedno z mnohých riešení, ktoré však určite nie je vhodné pre malé kuchyne v najlacnejších cenových kategóriách, pretože všetky úpravy skôr konečnú cenu kuchyne navyšujú.

A. štandardná konštrukcia kuchyne B. navrhované riešenie konštrukcie malých kuchýň (znázornená postava ma výšku 165 centimetrov)

Kuchynská soklová lišta

Pri pohľade na obrázok A je za soklovou kuchynskou lištou vidieť značný nevyužitý priestor. Pri výške sokla 100 milimetrov a šírke kuchyne (napr.) 2 metre tak strácame približne 0.1 metra kubického drahocenného priestoru. Pri zariaďovaní malej kuchyne preto navrhujem (ak je to čo len trochu možné s ohľadom na výšku budúceho užívateľa) soklovú lištu zvýšiť na 150 milimetrov (pri naozaj vysokom užívateľovi a ak sa do kuchyne nezabudováva umývačka riadu kľudne aj viac) a pod každú kuchynskú skrinku namontovať kuchynský plnovýsuv (zásuvku). Čelá zásuviek budú nahrádzať klasickú soklovú lištu.

Spodné kuchynské skrinky

Výška korpusu spodných kuchynských skriniek ostáva štandardná - 720 milimetrov, avšak hĺbku navrhujem radikálne zväčšiť - a to až o 200 milimetrov (táto zmena rozmeru spodných kuchynských skriniek je pre ďalšie šetrenie miesta v malej kuchyni kľúčová!). Použitie zafrézovaných úchytiek (resp. dvierok bez úchytiek s push systémom) a zalícovanie prednej plochy dvierok s prednou hranou kuchynskej pracovnej dosky nám taktiež ušetrí zopár centimetrov.

Týmito zmenami ušetríme pri kuchyni širokej 2 metre nezanedbateľného 0.32 metra kubického a to za námahu a vyššie finančné náklady pri maličkých kuchyniach naozaj stojí.

Kuchynská zástena medzi hornými a spodnými skrinkami

Ak niekomu 0.32 metra kubického ušetreného miesta za tú námahu nestojí (stále hovoríme o šetrení pri jednoduchej kuchyni širokej 2 metre), môže rátať ďalej. Zväčšením hĺbky spodných skriniek a zachovaním štandardnej (t.j. postačujúcej) hĺbky kuchynskej pracovnej dosky získame ďalších 200 milimetrov hĺbky v priestore medzi spodnými a hornými skrinkami. Preto v týchto miestach nahradíme klasickú kuchynskú zástenu za ďalšie skrinky, ktorých predné plochy môžu byť vyrobené napríklad zo skla či nerezu. Utierky, koreničky, dosky na krájanie, drobné elektrospotrebiče, skryté elektrické zásuvky a ďalšie kuchynské doplnky majú svoje nové miesto! Koľko sme získali priestoru? 0.16 metra kubického pri šírke kuchyne 2 metre a výške medziskriniek 400 milimetrov.

Horné kuchynské skrinky

Vzdialenosť medzi hornými skrinkami a kuchynskou pracovnou doskou iba 400 milimetrov?! Áno a nie len to. Zväčšením hĺbky spodnej skrinky sa nám otvára priestor (bez ergonomických defektov) nielen na zníženie montážnej výšky horných dvierok, ale môžu byť taktiež o dobrých 100 milimetrov hlbšie! Máme úsporu ďalšieho 0.14 metra kubického, pohodlnejšia manipulácia s uloženými predmetmi aj nižším užívateľom a jeho lepší prehľad o uloženom kuchynskom riade a ďalších kuchynských doplnkoch.

O koľko sme “nafúkli” kuchyňu, širokú 2 metre?

Mám rád neštandardné riešenia interiéru a ak sa mi pri tom podarí ušetriť približne 0.72 metra kubického (t.j. úspora vyše 3 štandardných kuchynských spodných skriniek šírky 600 milimetrov!), zvýšim úžitkovú hodnotu, kvalitu ergonómie, funkčnosť a pohodlie užívateľa nábytku, rád odporučím investovať spomínané zvýšené finančné náklady na výrobu.

V spolupráci s internetovými obchodmi Mall.sk vyhlasujeme Májovú súťaž o nábytok a interiérové doplnky od internetového obchodu interiérové doplnky - Joy.sk. Získať môžete poukážky v celkovej hodnote 1.000 Sk na nákup ľubovolného tovaru.

A pravidla súťaže? Zapojte sa pod týmto článkom do diskusie a vo svojom príspevku uveďte výrobok (názov a link) zo stránok internetového obchodu Joy.sk do maximálnej hodnoty 1.000 Sk, ktorý by ste si želali - snažte sa však sústrediť na nábytok, interiérové doplnky či hračky. Jeden z vás bude po uzatvorení súťaže vylosovaný a poukážky mu budú zaslané na jeho adresu.

Májová súťaž o nábytok a interiérové doplnky od internetového obchodu Joy.sk bude uzatvorená 15.6.2007 o 20.00. Výhru zašleme iba na slovenskú alebo českú adresu.

Predchádzajúce súťaže:
Marcová súťaž: aký bol veľtrh Nábytok a bývanie 2008?
Februárová súťaž o nábytok a interiérové doplnky IKEA
Januárová súťaž o nábytok a interiérové doplnky IKEA

Z reakcií vás, čitateľov webu nábytok - dobremag.net usudzujem, že je medzi vami množstvo šikovných domácich majstrov, schopných s trochou pomoci vyrobiť aj v domácich podmienkach (tzv. na kolene) relatívne kvalitný nábytok.

Nábytok vyrobený domácim majstrom spĺňa maximum predstáv a požiadaviek budúceho užívateľa a je aj výrazne lacnejší, ako nábytok kupovaný v predajni s nábytkom či v interiérovom štúdiu. Takémuto nábytku však musí jeho tvorca mnohokrát odpustiť menšie či väčšie nedostatky, vznikajúce v dôsledku provizória domácej dielne.

Medzi najčastejšie vyhľadávané patria návody, tipy a triky na svojpomocnú výrobu vstavanej šatníkovej skrine. Preto sa pokúsim v sérií článkov popísať, ako takýto projekt začať, ale hlavne ako ho aj úspešne dokončiť s minimalizáciou spomínaných nedostatkov.

Precízne zameranie interiéru (v prípade zabudovaného šatníka ide najčastejšie o niku v stene, či roh tvorený dvoma stenami…) je nutné vykonať ešte pred samotným započatím navrhovania vonkajšieho dizajnu a vnútorného vybavenia zabudovanej skrine. Kvalita meračskej práce bude mať zásadný vplyv na funkčnosť posuvných šatníkových dverí, vnútorného vybavenia - nábytkového kovania (vešiaková tyč, vnútorné nábytkové zásuvky…), rýchlosť výroby a montáže a v neposlednom rade na cenu tohoto nábytku.

1. Na papier si prekreslite zjednodušenú perspektívu stien tej časti miestnosti, do ktorej budete vstavanú šatníkovú skriňu vyrábať. Dôležité je do nákresu nahrubo zakresliť nie len steny, ale všetky ďalšie prvky, ktoré majú vplyv na konštrukciu skrine - elektrické zásuvky, vypínače, zárubne, nástenné ale aj stropné svietidlá, elektrické rozvádzače, dvierka v stenách či pri podlahe s dlažby soklové lišty.
2. Šírku a výšku priestoru merajte vždy na troch miestach - šírku merajte pri podlahe (ŠPA, ŠZA), pri strope (ŠPC, ŠZC) a v približnej polovici výšky (ŠPB, ŠZB), výšku merajte na oboch stranách (VPA, VZA, VPC, VZC) a v približnej polovici šírky (VPB, VZB) - výšku je ideálne merať aj v prednej časti - v mieste, kde budú posuvné dvere ale aj v zadnej časti. Hĺbku priestoru zamerajte taktiež na 3 miestach - pri podlahe(HPA, HLA), pri strope (HPC, HZC) a v približnej polovici výšky (HPB, HZB), avšak vždy na každej strane zvlášť. Každú zameranú kótu si zaznačte do náčrtku v milimetroch.
3. Všetky prvky zasahujúce do priestoru budúcej skrine (resp. ktoré sú v blízkosti tohoto priestoru) zamerajte tak, aby ste poznali rozmer prvku (výšku, šírku, hĺbku), vzdialenosť od podlahy ku spodnej hrane a hornej hrane prvku a vzdialenosť k bočným hranám prvku od bočných stien. Nezabudnite na prvky na strope!
4. Posledným krokom pri meraní je identifikovanie veľkosti uhlov v rohoch, ktoré navzájom steny zvierajú - t.j. zistenie (ne)pravouhlosti rohov miestnosti. Na toto meranie existujú dva jednoduché spôsoby. Prvá - priloženie dosky (napríklad z DTD akejkoľvek hrúbky) rozmeru 600 x 600 milimetrov k meranému rohu a zmeranie odchýlky stien oproti doske (pri pravom uhle je odchýlka 0, pretože doska sama o sebe ma rohy pravouhlé). Druhá - naznačenie 600 mm na obe steny zvierajúce meraný uhol a následné zmeranie vzdialenosti od oboch bodov.

Príklad výkresu “meračky” interiéru pre vstavanú skriňu na mieru.

Ak je vašim snom súčasný moderný minimalistický nábytok (a pri tom všetkom vyrobený na mieru), môžete pri jeho návrhu (vy, alebo váš architekt) rýchlo skĺznuť do hladiny v ktorej každé ďalšie odoberanie “zbytočného” prvku (napr. nábytkového kovania) bude znamenať zníženie jeho kvality alebo oklieštenie funkčnosti. Rovnaká situácia môže nastať, ak sa zaujímate o lacný nábytok a jednotlivé “zbytočné” nábytkové prvky v návrhu škrtáte v snahe čo najviac znížiť cenu. Typickým príkladom “šetrenia na nesprávnom mieste” sú mnoho krát aj nábytkové nožičky.

Pri návrhu typu použitých nábytkových nožičiek, ale aj ich počtu a umiestnenia platí niekoľko jednoduchých zásad, ktorých dodržaním sa vyhnete mnohým dodatočným problémom s kvalitou a prípadným reklamáciám u výrobcu. Dôležitým faktorom, ktorý treba brať pri návrhu do úvahy, sú použité materiály (napr. hrúbka nábytkových dosiek - DTD, MDF…) a konštrukčné rozmery nábytku (primárne šírka korpusu, rozmer medzi bokmi korpusu či zvislými priečkami a sekundárne hĺbka korpusu nábytkovej skrinky). Ďalším faktorom je spôsob využitia nábytku - je rozdiel, či bude skrinka využitá na uloženie ťažkých kníh (knižnica), alebo v nej budú vystavené ľahké papierové modely lietadielok.

Pri nesprávne volenom počte nábytkových nožičiek má korpus skrinky v strede svojej šírky tendenciu prehýbať sa smerom nadol - pri úzkych skrinkách sa toto deje až pri vložení predmetov, pri širších skrinkách sa skôr či neskôr korpus ohne aj pôsobením váhy samotného materiálu, z ktorého sú vyrobené (a to aj pri použití zadného chrbátu!). Riešením nie je ani použitie strednej zvislej priečky, ale naopak, uložené predmety v skrinke pôsobia spolu s priečkou ešte intenzívnejším tlakom na stred skrinky a ohyb je výraznejší. Pod zvislú priečku je preto nutné namontovať 1 alebo viac nožičiek, v závislosti na hĺbke korpusu (jedna nožička sa môže pod zvislú priečku primontovať na stred hĺbky korpusu v prípade, ak si zákazník želá čo možno najviac nožičiek “skovať”).

Nábytkové nožičky je preto vhodné umiestniť nie len pod boky korpusu, ale aj pod všetky (pevné) zvislé priečky, ktoré sú od seba osovo vzdialené viac okolo 900 - 1000 milimetrov.

Nábytok s nesprávnym počtom nožičiek. Biela šípka znázorňuje smer pôsobenia tlakov pri prázdnej ale aj pri plne naloženej skrinke. Pod túto priečku treba namontovať jednu alebo viac nožičiek (podľa hĺbky korpusu).

Nábytok so správnym počtom nožičiek.

Dyhovaný nábytok patrí v súčastnosti (v dobe, keď sa stále častejšie používajú umelé napodobeniny dreva - napr. melamínové drevotrieskové dosky s drevodekorom) do luxusnejšej kategórie. Výber dreviny má priamy vplyv na konečný dizajn, kvalitu a cenu nábytku, avšak aj pri použití identického dreva na identickom kuse nábytku sa môže dosiahnuť dizajn rozdielny.

Každá drevina (buk, dub, jaseň, orech, javor, jelša, breza, lipa, brest, wenge, makassar, zebráno, čerešňa alebo aj oliva, moruša, slivka, mahagón, eben, bubingo a mnoho, mnoho iných) má svoju charakteristickú farbu a štruktúru, ktorá sa však vždy pri konkrétnom strome mierne odlišuje od ostatných. Túto odlišnosť je možné ešte zvýrazniť rôznym spôsobom rezanie kmeňov stromov - sú dreviny, pri ktorých sa odlišným spracovaním kmeňa stromu dosahuje mimoriadne rozdielna štruktúra dyhy, naopak, pri iných je rozdiel takmer nepostrehnuteľný (pri drevinách s nevýraznou štruktúrou).

A. nábytkový dielec - radiál B. nábytkový dielec - fláder

Tangencionálnym rezom mimo stredu kmeňa stromu sa dosahuje kresba fláder(B). Vzniká tak štruktúra s tzv. mapami, kedy sa na jednej alebo oboch stranách letokruhy zbiehajú. V dnešnej dobre však nie je takáto kresba dreva príliš “in” (hlavne pri klasickejších drevinách ako buk alebo dub), využíva sa skôr pri výrobe rustikálneho nábytku. Záleží však iba na vkuse zákazníka - cenovo je takáto dyha na takmer rovnakej úrovni s dyhou radiál(A), využívanej na výrobu súčasného moderného štýlového nábytku častejšie. Štruktúra radiál je rozoznateľná podľa nezbiehajúcich sa, rovnobežne orientovaných vlákien dreviny.

A. dyha dreviny Brest - radiál B. dyha dreviny Brest - fláder

Kuchynský nábytok, kancelársky nábytok, detský nábytok, predsieňový nábytok - všade tam (ale samozrejme aj inde) sa vo veľkej miere využívajú rôzne druhy zásuviek (šuplíkov resp. nábytkových výsuvov) rozdelených do množstva kategórií podľa použitého materiálu, typu výsuvného kovania alebo podľa spôsobu otvárania zásuvky. Pri objednávaní nábytku sa tak môžete stretnúť napríklad s výrazmi: drevené zásuvky, zásuvky s kovovými bočnicami, vnútorné zásuvky, neviditeľné koľajničky, guličkové koľajničky, plnovýsuv, čiastočný výsuv, výsuv s relingom a mnoho iných.

Ak si objednávate nábytok, mnohými výrazmi sa nemusíte vôbec zaoberať a výrobca automaticky (resp. po konzultácii) použije typy zásuviek, ktoré sú najvhodnejšie z hľadiska navrhnutej konštrukcie objednaného nábytku či daností zariaďovaného interiéru. Naopak, niektoré výrazy (a skupiny zásuviek resp. nábytkových výsuvov) by ste mali ako zákazník aspoň čiastočne poznať, pretože priamo ovplyvňujú konečnú podobu, kvalitu a funkčnosť nábytku. Čo je to teda plnovýsuv, čiastočný výsuv alebo vnútorná zásuvka?

A. plne vysunutá nábytková zásuvka s čiastočným výsuvom B. plne zasunutá vnútorná nábytková zásuvka bez vonkajšieho čela a úchytky C. plne vysunutá nábytková zásuvka s plným výsuvom a so zvýšeným čielkom, prekrývajúcim vnútornú zásuvku

A. Čiastočný výsuv

Nábytkovú zásuvku s čiastočným výsuvom identifikujete jednoducho tak, že pri jej maximálnom otvorení ostane určitá časť jej hĺbky (často okolo 8-10 centimetrov) stále zasunutá v korpuse skrinky. Koľajničky čiastočného výsuvu sú lacnejšie ako koľajničky plného výsuvu a vo väčšine prípadov sú naozaj dostačujúce. Problém nastáva v prípadoch, keď potrebujete mať vizuálny prehľad v celej hĺbke zásuvky (napríklad pri zásuvkách na DVD alebo CD), alebo ak potrebujete do zásuviek umiestniť väčšie predmety.

B. Vnútorná zásuvka

Súbor vnútorných zásuviek sa často využíva ako náhrada za oveľa drahší výsuvný drôtený program. Po otvorení dvierok na skrinke alebo po vysunutí zásuvky s čelom sa uvoľní prístup k jednotlivým vnútorným zásuvkám, ktoré sú zasunuté v korpuse skrinky celou svojou hĺbkou. Použitím vnútorných zásuviek na úkor klasických zásuviek s čielkami ušetríte aj na nábytkových úchytkách. Vnútorné nábytkové zásuvky môžu byť konštruované ako čiastočný výsuv aj ako plnovýsuv.

C. Plnovýsuv (plný výsuv)

Plnovýsuvné nábytkové zásuvky sú pre vás povinnou výbavou vtedy, ak si objednávate luxusný nábytok. V každej zásuvke, ktorá je vybavená takýmto nábytkovým kovaním, budete mať dokonalý prehľad o uložených predmetoch a taktiež bude zabezpečené maximálne pohodlie pri vkladaní a vykladaní objemnejších predmetov. Dôvodom je jednoduchý fakt, že pri maximálnom vysunutí zásuvky je celá jej hĺbka vysunutá z korpusu skrinky.

Výberom správnych materiálov, nábytkového kovania a vhodných konštrukčných riešení sa dá výsledná cena za atypický nábytok úspešne regulovať. Aj keď to môže na prvé počutie znieť nelogicky, nie vždy znižovaním hrúbky drevotriesky alebo napríklad osádzaním kratších zásuvkových koľajničiek sa dosiahne zníženie ceny, ale naopak, konečná cena za nábytok stúpa. Prečo je to tak?

Mnoho krát som sa stretol so situáciou, keď zákazník pri pohľade na cenovú ponuku za nábytok vyrábaný na mieru žiadal zníženie hrúbky použitej drevotrieskovej dosky v mylnej predstave, že aspoň trošku ušetrí. Aj keď by táto zmena nebola z konštrukčného hľadiska problém, výrobca nábytku mnohokrát toto riešenie odmietol.

Mnoho dekorov drevotrieskovej dosky (a iných veľkoplošných materiálov, používaných na výrobu nábytku) sa naozaj vyrába vo viacerých hrúbkach. Bežným štandardom a najviac používanou hrúbkou je pri laminátovej drevotrieskovej doske 18 milimetrov a pri dyhovanej drevotrieskovej doske 19 milimetrov. Je preto logické (pre milovníkov slobodného trhu bez zásahov socialistických regulácií), že výrobca veľkoplošných nábytkárskych materiálov dokáže niekoľkonásobne žiadanejší a používanejší tovar vyrábať a dodávať v nižších cenách, ako materiál, používaný zriedkavejšie. A tu sa kruh uzavrel. 18 milimetrová hrúbka laminátovej drevotrieskovej dosky je naozaj omnoho viac používaná (ak nerátam nekvalitný nábytok, ktorému by ste sa mali otočiť chrbtom) ako napríklad 16 milimetrová, preto je takýto materiál lacnejší (výnimkou je v tomto prípade biela drevotriesková doska ale možno sa nájde pár ďalších často používaných dekorov).

Pri zásuvkových koľajničkách dochádza k podobnej situácií. Zákazník neraz žiada skrátenie dĺžky nábytkových zásuviek. Argument - “kratšie koľajničky musia mať predsa nižšiu cenu a ušetrí sa aj na množstve ďalšieho materiálu, použitého na dno a chrbát zásuvky” - je tiež často mylný. Ako príklad môžem uviesť kuchynský zásuvkový výsuv tandembox od firmy Blum. Štandardná dĺžka kuchynských zásuvkových výsuvov (a tým pádom niekoľkonásobne častejšie používaných) je 500 milimetrov a tandembox dlhý 450 milimetrov sa preto predáva za vyššiu cenu. Z toho plynie, že skrátením zásuvky neušetríte, prípadne si za takú zásuvku ešte viac priplatíte.

Spomenul som tu iba dva časté príklady, avšak v nábytkovom priemysle existuje množstvo ďalších podobných výrobkov. Preto ak sa snažíte udržať cenu za atypický nábytok v rozumnej výške a nemáte ani korunu na rozhadzovanie, snažte sa aj pri atypických rozmeroch nábytku využívať čo najväčšie množstvo štandardného a najviac používaného materiálu a nábytkového kovania. Váš nábytok vyrobený na mieru sa vám potom odvďačí cenou, ktorá nebude až o toľko vyššia ako sú ceny za sektorový nábytok (aj keď, prirodzene, cena atypického nábytku nebude nikdy rovnaká alebo nižšia, ako sektorový nábytok).

Nábytok vyrábaný na mieru a sektorový nábytok majú mnoho odlišností. Azda najzásadnejšou je fakt, že nábytok vyrábaný na mieru (atypický nábytok) možno na rozdiel od sektorového nábytku dokonale a bez akýchkoľvek kompromisov rozmerovo a tvarovo prispôsobiť špecifikám zariaďovanému interiéru.

Rozmery nábytku

Rozmery jednotlivých kusov sektorového nábytku sú dopredu určené a ani v prípade množstva nábytkových prvkov (sektorov) v katalógu nie je zaručené, že vybraný sektorový nábytok rozmerovo dokonale “zapasuje” do miestnosti (čo je kompenzované nižšou cenou za nábytok). Všetky rozmery sektorového nábytku sú modulovo odstupňované (v najlepšom prípade po 5-10 centimetrov) a výrobca s najväčšou pravdepodobnosťou iný rozmer nevyrobí, ak nepôjde a naozaj veľkú objednávku.

Na rozdiel od sektorového nábytku, rozmery nábytku vyrábaného na mieru nie sú prakticky ničím limitované - rozhodujúcou rozmerovou jednotkou je 1 milimeter a je na zákazníkovi, či si dá vyrobiť skrinku širokú (napríklad) 500 alebo 501 milimetrov.

Nerovnosti v interiéri

Zvyčajnou súčasťou aj tej najdokonalejšie remeselne prevedenej stavby sú väčšie či menšie nerovnosti stien, nevodorovnosť podlahy či nepravouhlé rohy miestností. Na tieto mierne nedokonalosti interiéru nie je sektorový nábytok pripravený, čím v zariaďovanej miestnosti vznikajú nepekné detaily. Menšie škáry sa dajú pekne začistiť silikónovým tmelom rovnakej farby ako omietka resp. ako povrch nábytku. Avšak čo v prípade, ak vznikne 10-100 milimetrová škára a zákazníka taký detail neuspokojí? Vtedy musí nastúpiť atypický nábytok.

Korpusy skriniek nábytku vyrábaného na mieru môžu byť vybavené bočnými lištami alebo predĺženými dielcami. Tie sa pri montáži rezaním a hobľovaním upravujú do takého rozmeru a tvaru, ktorý zabezpečí dokonalé “zapasovanie” nábytku do miestnosti. Ako príklad môžem uviesť koncovú a rohovú kuchynskú skrinku (na obrázku zjednodušený pôdorys). Koncová skrinka (1) má predĺžený bok, zakrývajúci 50 milimetrovú medzeru medzi stenou a korpusom skrinky (v ktoej sú vedené prípadné prívody vody, plynu, či elektroinštalácia). Rohová skrinka (3) má na boku primontovanú lištu, ktorá vyrovnáva nerovnosti steny, dorovnáva celkový rozmer kuchyne a miernym odsadením dvierok od steny zamedzuje ich búchaniu a poškodeniu.

Podobne ako nábytkové úchytky (madlá), aj nábytkové nožičky (kolieska, klzáky…) montované na nábytok sú významný dizajnotvorný a funkčný prvok. Už pri návrhu nábytku (ak sa jedná o atypický nábytok, vyrábaný na mieru) alebo pri výbere vhodného nábytku v predajni (ak sa jedná o sektorový nábytok) treba myslieť nielen na vzhľad, ale aj na požadovanú funkčnosť v nadväznosti na ďalšie interiérové zariadenie.

Nábytkové nožičky

Na prvý pohľad najviac viditeľným kovaním z tejto kategórie sú nábytkové nožičky resp. podnože (podnože sú vlastne nožičky spojené do jedného celku priečkami alebo tiež “lubmi”). Na korpus skriniek sa najčastejšie pevne upevňujú zo spodnej strany spodného dna skrutkami.

Nábytkové nožičky sa vyrábajú z kovu (hliník, nerez, chróm, nikel…) a z dreveného masívu (menej často sa však používajú aj ďalšie materiály).

Drevené nábytkové nožičky sa dajú vyrobiť v takmer akejkoľvek výške a v akomkoľvek priereze (pôdorysný rozmer nožičky a pôdorysný tvar nožičky) - limitom býva iba fantázia a finančné možnosti objednávateľa nábytku. Naopak, limitom nie je materiálové vyhotovenie - takáto nožička môže byť z dreviny buk, dub, javor či borovica, rovnako ako wenge, makasar alebo mahagón. Pri exotických drevinách sa však nožičky zvyčajne vyrobia z dreviny lacnejšej a následne sa iba oblepia dýhou vybranej exotickej dreviny. Nevýhodou drevených nožičiek je absencia výškovo nastaviteľného mechanizmu na vyrovnávanie prípadných nerovností podlahy v interiéri (tzv. výšková rektifikácia).

Na ilustračnej fotografii je nábytok s nízkymi drevenými nožičkami od nemeckého výrobcu Hartmann.

Pri kovových nožičkách sa musíte uspokojiť “iba” s katalógovou ponukou výrobcov tohoto nábytkového kovania (ak si však nepriplatíte za zákazkovú výrobu nožičiek - cena za takýto výrobok v malých sériách sa však šplhá do závratných výšok) - jednou z mála možností dodatočnej úpravy katalógových kovových nábytkových nožičiek je úprava ich výšky (t.j. znižovanie zrezávaním). Takáto úprava je vhodná v prípade, ak nájdete nožičku vhodného pôdorysného tvaru a rozmeru, ale nevyhovujúca je jej výška. Oproti dreveným nožičkám sa veľká väčšina kovových vyrába s výškovo nastaviteľným mechanizmom, dovoľujúcim vyrovnávanie miernych nerovnosti podlahy.

Nábytok s nožičkami pôsobí vzdušnejšie ako nábytok na soklovej lište, pri vyšších nožičkách sa pod ním pohodlnejšie vysáva prach. Nábytok na nožičkách je taktiež vhodný v prípade interiéru s podlahovým vykurovaním.

Nábytkové kolieska

Nábytkové kolieska sa už dávno nemontujú len na stoličky alebo zásuvkové kontajnery (kancelársky nábytok). Kolieska namontované napr. na skrinku, postel, pracovný alebo konferenčný stolík umožňujú jednoducho s nábytkom manipulovať a pohodlne meniť dispozíciu zariadeného interiéru. Kolieska môžu byť vybavené brzdným mechanizmom, zabezpečujúcim takýto nábytok proti nechcenému posúvaniu.

Pri výbere správnych nábytkových koliesok je vhodné brať do úvahy okrem iného aj to, aký povrch nášľapnej vrstvy bude mať zariaďovaná miestnosť. Ak bude podlahu miestnosti tvoriť dlažba či parkety, je dobré použiť pogumované kolieska (obmedzí sa tým vytváranie hluku pri presúvaní nábytku). Do miestnosti s kobercom stačia kolieska bez tejto mäkkej vrstvy.

Na ilustračnej fotografii sú nábytkové kolieska nemeckého výrobcu Tente.

Nábytkové kolieska sa vyrábajú v množstve tvarov a rozmerov. Niektoré sú pevné, iné sú otočné a ďalšie sa dajú do nábytku zafrézovať, čím sa v nábytku stávajú takmer neviditeľné (toto riešenie sa často využíva pri konštrukciách napr. konferenčných stolíkov).

Soklová lišta

Soklová lišta je (voľne povedané) nízky, asi 3 až 20 centimetrov vysoký (podľa toho o aký nábytok ide - napr. kuchyňa ma sokel bežne okolo 10 až 15 centimetrov), po celej šírke (a niekedy aj hĺbke) nábytku upevnený dielec, vyrobený z veľkoplošného materiálu (buď totožného ako je samotná skrinka, alebo z podobného), oddeľujúci korpus skrinky (podobne ako nábytkové nožičky) od podlahy (často je soklová lišta priamo súčasťou konštrukcie samotného korpusu skrinky).

Na ilustračnej fotografii kuchynská zostava od talianskeho výrobcu Tomassi Cucine.

Nábytok so soklovou lištou pôsobí ucelenejším dojmom, menej sa pod takéto skrinky dostáva nečistota (možno by ste sa mylne domnievali, že nečistoty sa pod takéto skrinky nedostanú vôbec - omyl) a lišta je takmer vždy lacnejšia ako akékoľvek iné riešenie. Nevýhodné je nábytok so soklovou lištou použiť tam, kde sa využíva podlahové vykurovanie.

Klzáky a rektifikačné nožičky

Málokedy sa soklová lišta použije bez ďalšieho doplnkového kovania. Najlacnejším a najjednoduchším riešením je osadenie jednoduchých plastových klzákov (alebo ešte lacnejších klzákov vyrobených zo sololitu), pri väčších skriniach a nerovnej podlahe v interiéri je nutné namontovať skryté rektifikačné nožičky, ktoré zväčša plnia úlohu výškovej rektifikácie aj klzáka.

Toto nábytkové kovanie sa často využíva aj v prípadoch, keď je nábytok uložený priamo na podlahe. V tomto prípade bývajú vynechané soklové lišty aj nábytkové nožičky a klzáky resp. skryté rektifikačné nožičky bývajú zafrézované do spodného dna korpusu skrinky.

Súvisiace články:
Nábytok - aby ho bolo za čo chytiť

Už pri zbežnom pohľade na súčasné moderné (luxusnejšie) kuchyne nadobúdam pocit, že zástana vyrobená zo skla patrí k jej povinnej výbave. Asi aj preto si majitelia starších kuchýň v snahe čo najviac napodobniť súčasný kuchynský dizajn pri čo najnižších finančných nákladoch často dávajú vymieňať pôvodnú laminátovú alebo kachličkovú zástenu za sklenenú. Aké sú základné zásady pri výmene resp. montáži kuchynskej zásteny zo skla?

1. Premiestnite vypínače a zásuvky - každý otvor v skle (a v takomto tenkom obzvlášť) zvyšuje riziko jeho okamžitého či neskoršieho poškodenia. Preto ak je to technicky a finančne možné, presuňte všetky nástenné vypínače, zásuvky alebo svietidlá, ktoré by zasahovali do budúcej sklenenej kuchynskej zásteny na iné miesto (napr. pod horné kuchynské skrinky). Ak však takéto presuny neprichádzajú do úvahy, alebo ak chcete zásuvky v skle nechať za každú cenu napr. z estetického dôvodu, jednoznačne od výrobcu vyžadujte vŕtať do skla otvory oblúkové (najlepšie kruhové, v horšom prípade zo zaoblenými rohmi). Pravouhlé otvory (obdĺžnik, štvorec) resp. otvory s ostrými uhlami (trojuholník, kosoštvorec…) nevydržia už samotnú montáž a sklo začne z týchto rohov nabetón praskať. V prípade použitia skla v hliníkovom ráme musí byť v mieste otvoru pre zásuvku alebo vypínač vzniknutý priestor medzi stenou a sklom vypodložený pevnou podložkou.

2. Čo najdôslednejšie vyrovnajte povrch steny - toto je nutné dodržať prinajmenšom v prípade, ak sa rozhodnete, že sklenená kuchynská zástena bude nalepená priamo na stene. V prípade, ak bude kuchynská zástena tvorená sklom osadenom v hliníkovom ráme, nie je až také dôležité túto podmienku dodržať, avšak rovný povrch obkladanej steny je vždy lepším predpokladom pre presnú prácu (a vašu konečnú spokojnosť).

3. Stenu vymaľujte - zožltnuté mapy na stene, mastné fľaky alebo tmavé odtlačky prstov na bielej stene ani nepriehľadné sklo úplne nezakryje! Môžete si byť istý, že skôr či neskôr aj vo vašej kuchyni z určitého uhľa pohľadu tieto nedostatky spozorujete. Pri kuchynskej zástene zo skla osadeného do hliníkového rámu musíte stenu vymaľovať bezpodmienečne a pri lepení skla priamo na stenu to taktiež odporúčam. Naopak, ak kuchynskú zástenu tvorí sklo nalepené na pevnú podložku, maľovať nemusíte.

4. Vyberajte z ponuky nepriehľadných skiel - ak neplánujete za sklenenú kuchynskú zástenu osadiť svietidlá (čo v takýchto prípadoch predpokladám), vyberte si z ponuky nepriehľadných skiel. Najpoužívanejším nepriehľadným sklom u nás a v Čechách je sklo Lacobel, vyrábaný v mnohých farebných odtieňoch (od bielej, cez modrú až napr. po tmavo hnedú).

5. Sklo na stenu nalepte - ako v prvom bode, aj tu platí rovnaká zásada, že každý otvor v skle zvyšuje možnosť poškodenia (prasknutia skla) sklenenej kuchynskej zásteny. Preto odporúčam zástenu na stenu prilepiť. Aby sa prasknutie skla minimalizovalo, je dobré sklo najprv nalepiť na pevnú podložku (napr DTD hr. 10 mm) a až následne tento celok nalepiť na stenu.

6. Nepoužite klasickú vodnú lištu - čistý, moderný a jednoduchý vzhľad sklenenej kuchynskej zásteny (tým pádom de facto celej kuchyne) sa dá úplne znetvoriť v prípade, ak sa použije klasická kuchynská tesniaca lišty (tzv. kuchynská vodná lišta). Pri lepení skla priamo na stenu je lepšie použiť hliníkovú lištu s gumeným tesnením a pri skle v hliníkovom ráme sa špára medzi kuchynskou pracovnou doskou a zástenou utesní priehľadným silikónom.

Na ilustračnej fotografii je kuchyňa od talianskeho výrobcu nábytku Poliform.