nábytok, kuchyne, interiér, interiérové doplnky

Každý, kto sa už niekedy venoval návrhu svojej novej kuchyne (či už sám alebo v spolupráci s kuchynským štúdiom) určite potvrdí, že optimálne navrhnutie kuchyne (s ohľadom na rozvrhnutie kuchynských zón, funkčnosti jednotlivých prvkov či dizajnu kuchyne…) vyžaduje mnoho úsilia a niekedy aj kompromisných riešení. V prípade, ak kuchyňa patrila medzi tie menšie, vyriešenie všetkých úskalí sa iste nezaobišlo bez štúdia niekoľkých semestrov kuchyňológie :).

Malá kuchyňa musí plniť rovnaké funkcie ako kuchyňa veľká (varenie, pečenie, chladenie, skladovanie…), ale keďže býva často súčasťou malého bytu, nároky na jej skladovacie kapacity (a to aj iných predmetov, ako len kuchynského náčinia a doplnkov) bývajú neraz výrazne vyššie. Takže ako čo najviac zväčšiť kapacitu odkladacích priestorov malej kuchyne? Ponúkam jedno z mnohých riešení, ktoré však určite nie je vhodné pre malé kuchyne v najlacnejších cenových kategóriách, pretože všetky úpravy skôr konečnú cenu kuchyne navyšujú.

A. štandardná konštrukcia kuchyne B. navrhované riešenie konštrukcie malých kuchýň (znázornená postava ma výšku 165 centimetrov)

Kuchynská soklová lišta

Pri pohľade na obrázok A je za soklovou kuchynskou lištou vidieť značný nevyužitý priestor. Pri výške sokla 100 milimetrov a šírke kuchyne (napr.) 2 metre tak strácame približne 0.1 metra kubického drahocenného priestoru. Pri zariaďovaní malej kuchyne preto navrhujem (ak je to čo len trochu možné s ohľadom na výšku budúceho užívateľa) soklovú lištu zvýšiť na 150 milimetrov (pri naozaj vysokom užívateľovi a ak sa do kuchyne nezabudováva umývačka riadu kľudne aj viac) a pod každú kuchynskú skrinku namontovať kuchynský plnovýsuv (zásuvku). Čelá zásuviek budú nahrádzať klasickú soklovú lištu.

Spodné kuchynské skrinky

Výška korpusu spodných kuchynských skriniek ostáva štandardná - 720 milimetrov, avšak hĺbku navrhujem radikálne zväčšiť - a to až o 200 milimetrov (táto zmena rozmeru spodných kuchynských skriniek je pre ďalšie šetrenie miesta v malej kuchyni kľúčová!). Použitie zafrézovaných úchytiek (resp. dvierok bez úchytiek s push systémom) a zalícovanie prednej plochy dvierok s prednou hranou kuchynskej pracovnej dosky nám taktiež ušetrí zopár centimetrov.

Týmito zmenami ušetríme pri kuchyni širokej 2 metre nezanedbateľného 0.32 metra kubického a to za námahu a vyššie finančné náklady pri maličkých kuchyniach naozaj stojí.

Kuchynská zástena medzi hornými a spodnými skrinkami

Ak niekomu 0.32 metra kubického ušetreného miesta za tú námahu nestojí (stále hovoríme o šetrení pri jednoduchej kuchyni širokej 2 metre), môže rátať ďalej. Zväčšením hĺbky spodných skriniek a zachovaním štandardnej (t.j. postačujúcej) hĺbky kuchynskej pracovnej dosky získame ďalších 200 milimetrov hĺbky v priestore medzi spodnými a hornými skrinkami. Preto v týchto miestach nahradíme klasickú kuchynskú zástenu za ďalšie skrinky, ktorých predné plochy môžu byť vyrobené napríklad zo skla či nerezu. Utierky, koreničky, dosky na krájanie, drobné elektrospotrebiče, skryté elektrické zásuvky a ďalšie kuchynské doplnky majú svoje nové miesto! Koľko sme získali priestoru? 0.16 metra kubického pri šírke kuchyne 2 metre a výške medziskriniek 400 milimetrov.

Horné kuchynské skrinky

Vzdialenosť medzi hornými skrinkami a kuchynskou pracovnou doskou iba 400 milimetrov?! Áno a nie len to. Zväčšením hĺbky spodnej skrinky sa nám otvára priestor (bez ergonomických defektov) nielen na zníženie montážnej výšky horných dvierok, ale môžu byť taktiež o dobrých 100 milimetrov hlbšie! Máme úsporu ďalšieho 0.14 metra kubického, pohodlnejšia manipulácia s uloženými predmetmi aj nižším užívateľom a jeho lepší prehľad o uloženom kuchynskom riade a ďalších kuchynských doplnkoch.

O koľko sme “nafúkli” kuchyňu, širokú 2 metre?

Mám rád neštandardné riešenia interiéru a ak sa mi pri tom podarí ušetriť približne 0.72 metra kubického (t.j. úspora vyše 3 štandardných kuchynských spodných skriniek šírky 600 milimetrov!), zvýšim úžitkovú hodnotu, kvalitu ergonómie, funkčnosť a pohodlie užívateľa nábytku, rád odporučím investovať spomínané zvýšené finančné náklady na výrobu.

“Velmi me zaujal vas clanek o kuchynskych dvirkach. Chtel bych se zeptat, zda mate zkusenosti konkretne s dvirky s lesklou folii. Da se tento typ dvirek napr. seriznout na pozadovanou delku aniz by se poskodil lak? Da se to zvladnou s beznym vybavenim nebo je k tomu potreba nejaky specialni kotouc na pilu? konkretne jde o kuchynska dvirka z IKEA, model Abstrakt.”

Povrch kuchynských dvierok s lesklou fóliou nie je upravovaný lakom. Lesklý efekt takýchto nábytkových dvierok tvorí samotná lesklá fólia ( t.j. plast), lisovaná na jadro z drevovláknitej dosky (MDF dosky). Po technickej stránke je preto pri dodržaní jednoduchých zásad úprava (zmenšenie) rozmerov fóliovaných kuchynských dvierok bezproblémová.

Prvou zásadou pri zrezávaní fóliovaných kuchynských dvierok je použitie ostrého pílového kotúču s “jemným zubom” - to znamená, že pílový kotúč má viac rezných zubov menšej veľkosti, ktoré povrch dvierok v mieste rezu nevytrhávajú. Druhé dôležité pravidlo, na ktoré musíte pri úprave rozmerov kuchynských dvierok (a vlastne je jedno, či ide o fóliované dvierka, lakované dvierka, alebo dyhované dvierka…) myslieť, je nutnosť otočiť každý upravovaný dielec prednou plochou (pohladovou časťou) nahor - pílový kotúč reže vždy zhora-dole, preto týmto jednoduchým opatrením opäť dosiahneme čistejší a precíznejší rez bez poškodenia povrchu. Posledným mojim odporúčaním je prelepenie každého rezu lepiacou páskou - spevní sa tak povrch a opäť sa takýmto jednoduchým spôsobom dosiahne čistejší rez.

Inou kapitolou pri úprave kuchynských fóliovaných dvierok (a to platí aj pri striekaných dvierkach) je hľadisko estetické a funkčné. Keďže fóliované kuchynské dvierka majú predné hrany upravované postformingom (t.j. majú rôzne zaoblenia, zošikmenia, výfrezy …), zmenšením rozmeru dvierok sa takto upravená hrana odstráni, čím vznikne hrana ostrá, “rozbíjajúca” celkový dizajn dvierok. Toto sa však za určitých okolností do úvahy brať nemusí - pri zmenšovaní iba výšky dvierok a ich nainštalovaní tak, aby zrezaná hrana nebola vidieť vôbec, alebo len minimálne (napr. pri spodných kuchynských dvierkach bude zrezaná hrana dole pri podlahe, pri horných kuchynských dvierkach hore pri strope).

Zrezaním fóliovaných dvierok sa z hrany odstráni aj fólia, ktorá chráni dvierka pred poškodením vlhkosťou. Fóliu nie je možné, bohužiaľ, plnohodnotne nahradiť, ale núdzovým riešením môže byť prelakovanie zrezanej hrany vodu odolným lakom, alebo napr. ošetrenie tejto plochy hranovacou páskou.

Dvierka na kuchynskom nábytku (ale platí to samozrejme aj pre dvierka na kúpelňovom nábytku) by mali spĺňať okrem bežných požiadaviek na nábytkové dvierka aj jednu zásadnú požiadavku navyše - musia byť odolné voči zvýšenej vlhkosti resp. vode (tekutinám). Kuchynské dvierka z akých materiálov obstoja a ktoré nie sú do kuchyne tie najlepšie? Ktoré dvierka sú voči vlhkosti a tekutinám najodolnejšie a ktoré nie je možné odporučiť?

A. Kuchynské dvierka z laminátovej drevotrieskovej dosky a ABS hrany (hranovacej laminátovej pásky)

Dvierka z melamínu (laminátovej drevotrieskovej dosky alebo aj DTD) olepené ABS hranou (resp. laminátovou hranovacou páskou) sú nielen najlacnejšou alternatívou zo všetkých, ktoré teraz popíšem, ale z pohľadu odolnosti voči vlhkosti a tekutinám majú aj najviac slabých miest. Ich jadro tvorí drevotriesková doska (na ilustračnom obrázku ako bledožltá plocha), ktorá je na plochách opláštená veľmi tenkou vrstvou laminátu (na ilustračnom obrázku ako tmavohnedé pásiky) a na hranách ohranovaná ABS hranou či laminátovou hranovacou páskou (na ilustračnom obrázku ako oranžový pásik). Laminát je de facto iba papier kombinovaný s vrstvami špeciálnych živíc a z dlhodobejšieho hľadiska nedokáže odolávať vlhkosti, jej dlhším pôsobením nakoniec táto tenká vrstva vlhkosť do drevotrieskového jadra prepustí, čím sa kuchynské dvierka znehodnotia (drevotriesková doska je materiál nižšej hustoty, preto voda do nej vsiakne tak rýchlo, ako do špongie). Ďalším slabým miestom takýchto kuchynských dvierok sú styčné hrany medzi drevotrieskou a ABS hranou po celom ich obvode, ktorá zvyšuje riziko neskorších prienikov vlhkosti do drevotrieskového jadra a tým pádom znehodnotenia dvierok.

B. Kuchynské dvierka z dyhovanej drevotrieskovej dosky

Kuchynské dvierka z dyhovanej DTD sú cenovou hladinou presne na opačnej strane ale svojou schopnosťou odpudzovať vlhkosť na takmer rovnakej (t.j. tej horšej) strane ako kuchynské dvierka z laminátovej DTD. Pórovitá dyha (a je jedno, či sa jedná o buk, dub alebo wenge či zebráno) na plochách (tmavohnedé pásiky) ale aj na hranách (oranžový pásik) dvierok síce prepúšťa vlhkosť do drevotrieskového jadra (bledožltá plocha) ešte výraznejšie, túto vlastnosť však sčasti eliminuje aplikácia vrchnej vrstvy - laku (bledozelené ohraničenie).

C. Fóliované lisované kuchynské dvierka

Relatívne nízka cena a vysoká odolnosť voči vlhkosti a kvapalinám? Fóliované lisované kuchynské dvierka tvorí jadro z MDF dosky (bledožltá plocha), ktorá ma omnoho vyššiu hustotu ako DTD doska, čím je zabezpečená nižšia nasiakavosť jadra dvierok. Prístup vlhkosti je taktiež z prednej plochy a všetkých hrán dvierok dokonale zamedzený v dôsledku lisovania vodu-nepriepustných fólií bez akéhokoľvek prerušenia na predných hranách (oranžový pásik). Naozaj minimálnym nedostatkom je prerušená hrana zo zadnej strany a zadná laminátová plocha (tmavohnedý pásik) dvierok.

D. Striekané kuchynské dvierka

Striekané kuchynské dvierka sú každopádne finančne najnáročnejšia alternatíva, avšak v kuchyni či kúpeľni ponúkajú (dovolím si tvrdiť) neprekonateľnú ochranu proti vlhkosti alebo priamo kvapalinám. Súvislá lakovaná vrstva bez akéhokoľvek prerušenia (oranžová čiara) v kombinácii s jadrom z MDF dosky (bledožltá plocha) zaručujú kuchynským dvierkam maximálnu vodo-odolnosť tak pri matnej, ako aj pri vysoko lesklej alternatíve.

Na ilustračnom obrázku sú prierezy jednotlivých typov popisovaných kuchynských dvierok.

Sklo sa pri výrobe kuchyne používa stále častejšie a má stále viac spôsobov využitia - sklenené kuchynské dvierka v hliníkovom ráme, kuchynská zástena zo skla, sklenený barový pult či sklenené police sú len niektoré z ních. Pri sklenených dvierkach, sklenených barových doskách alebo pri sklenených policiach je častou požiadavkou zákazníka alebo bytového architekta použitie menej priehľadného (mliečneho) skla.

Použitie nepriehľadného (resp. menej priehľadného) skla na nábytku v spálni, v kancelárii či v obývačkovom nábytku nie je de facto ničím limitované, nábytok v kuchyni tieto limity bohužiaľ má - vyššia vlhkosť, mastnoty a zvýšené znečisťovanie povrchov kuchyne nedovoľujú použiť obľúbenú a lacnú alternatívu - pieskované sklo.

Zadný, jemne zdrsnený povrch pieskovaného skla, je extrémne náchylný na znečistenie, viditeľný je na ňom každý odtlačok prsta a jeho čistenie nie je naozaj jednoduché. Riešením tohoto problému je lakovanie zadného povrchu, čím sa však stráca základná výhoda použitia pieskovaného skla pri výrobe nábytku - nižšia cena.

Alternatívnym a omnoho vhodnejším riešením na kuchynský nábytok je použitie iných druhov mliečneho skla (napr. lacomat alebo satin white), ktorých zadný povrch je identický s predným povrchom (oba sú hladké). Aj keď cena takýchto skiel je mierne vyššia ako cena pieskovaného skla, jeho jednoduchá údržba vám túto zvýšenú investíciu určite niekoľkonásobne vynahradí.

Často bývam oslovený so žiadosťou, či by som vedel poradiť, aký digestor je z hľadiska funkčnosti do kuchyne vhodný alebo dokonca, ktorý je najlepší. A ja musím väčšinou odpovedať- neviem. Fakt, či bude digestor (kuchynský odsávač pár) vo vašej kuchyni fungovať naozaj správne, ovplyvňuje množstvo faktorov. Jeho značka (a tým pádom jeho konštrukcia), jeho typ (zabudovaný digestor, komínový digestor…), jeho umiestnenie (digestor na stene, digestor v priestore…), spôsob a kvalita montáže, rozmery kuchyne, spôsob odsávania (recirkulačný digestor, digestor z odťahom von z kuchyne), dĺžka odsávacieho potrubia a mnoho iného vplýva nielen na kvalitu odsávania ale aj životnosť digestora. Preto je na reálne zhodnotenie vhodnosti toho ktorého digestora nutné poznať aspoň základné danosti kuchyne.

Základná vlastnosť, na ktorú nemôžete pri kúpe digestora zabudnúť, je jeho výkon meraný v množstve odsatého vzduchu za hodinu (meter kubický za hodinu - m3/hod.) a na ňu nadväzujúca hlučnosť. Je prirodzené, že čím je výkon digestora väčší, tým sa zvyšuje aj množstvo produkovaného hluku. Preto je vhodné zvoliť kompromis - je dobré vybrať digestor s výkonom schopným z kuchyne odsať všetok pach a pary aj s miernou rezervou s ohľadom na objem miestnosti.

A ako teda zistíte, či je výkon vybraného digestora do vašej kuchyne dostatočný alebo naopak, jeho výkon je predimenzovaný (t.j. digestor je zbytočne predražený a produkuje viac hlučnosti)? Existuje naozaj jednoduchý vzorec, ktorý vám dá na túto otázku základnú odpoveď - vynásobte objem vašej kuchyne číslom 10 - získate tak hodnotu predstavujúcu ideálny sací výkon digestora.

Ako príklad môžem uviesť kuchyňu so šírkou 3.5 metra, dĺžkou 3.7 metra a výškou stropu 2.65 metra. Vynásobením týchto hodnôt ((3.5 x 3.7 x 2,65) x 10) dostaneme ideálny sací výkon digestora (zaokrúhlen) 343 m3/hod., čo znamená že každý digestor s výkonom rovným alebo vyšším ako je vypočítaná hodnota, je do tejto kuchyne vhodný. Z hľadiska nadmernej tvorby hluku pri odsávaní (a z hľadiska zbytočného predraženia) by som neodporúčal prekročiť vypočítanú hodnotu o viac ako 15-20%, pri kuchyniach prepojených s inými miestnosťami (napríklad s obývačkou) však treba počítať s vyššou výkonovou rezervou.

Výberom správnych materiálov, nábytkového kovania a vhodných konštrukčných riešení sa dá výsledná cena za atypický nábytok úspešne regulovať. Aj keď to môže na prvé počutie znieť nelogicky, nie vždy znižovaním hrúbky drevotriesky alebo napríklad osádzaním kratších zásuvkových koľajničiek sa dosiahne zníženie ceny, ale naopak, konečná cena za nábytok stúpa. Prečo je to tak?

Mnoho krát som sa stretol so situáciou, keď zákazník pri pohľade na cenovú ponuku za nábytok vyrábaný na mieru žiadal zníženie hrúbky použitej drevotrieskovej dosky v mylnej predstave, že aspoň trošku ušetrí. Aj keď by táto zmena nebola z konštrukčného hľadiska problém, výrobca nábytku mnohokrát toto riešenie odmietol.

Mnoho dekorov drevotrieskovej dosky (a iných veľkoplošných materiálov, používaných na výrobu nábytku) sa naozaj vyrába vo viacerých hrúbkach. Bežným štandardom a najviac používanou hrúbkou je pri laminátovej drevotrieskovej doske 18 milimetrov a pri dyhovanej drevotrieskovej doske 19 milimetrov. Je preto logické (pre milovníkov slobodného trhu bez zásahov socialistických regulácií), že výrobca veľkoplošných nábytkárskych materiálov dokáže niekoľkonásobne žiadanejší a používanejší tovar vyrábať a dodávať v nižších cenách, ako materiál, používaný zriedkavejšie. A tu sa kruh uzavrel. 18 milimetrová hrúbka laminátovej drevotrieskovej dosky je naozaj omnoho viac používaná (ak nerátam nekvalitný nábytok, ktorému by ste sa mali otočiť chrbtom) ako napríklad 16 milimetrová, preto je takýto materiál lacnejší (výnimkou je v tomto prípade biela drevotriesková doska ale možno sa nájde pár ďalších často používaných dekorov).

Pri zásuvkových koľajničkách dochádza k podobnej situácií. Zákazník neraz žiada skrátenie dĺžky nábytkových zásuviek. Argument - “kratšie koľajničky musia mať predsa nižšiu cenu a ušetrí sa aj na množstve ďalšieho materiálu, použitého na dno a chrbát zásuvky” - je tiež často mylný. Ako príklad môžem uviesť kuchynský zásuvkový výsuv tandembox od firmy Blum. Štandardná dĺžka kuchynských zásuvkových výsuvov (a tým pádom niekoľkonásobne častejšie používaných) je 500 milimetrov a tandembox dlhý 450 milimetrov sa preto predáva za vyššiu cenu. Z toho plynie, že skrátením zásuvky neušetríte, prípadne si za takú zásuvku ešte viac priplatíte.

Spomenul som tu iba dva časté príklady, avšak v nábytkovom priemysle existuje množstvo ďalších podobných výrobkov. Preto ak sa snažíte udržať cenu za atypický nábytok v rozumnej výške a nemáte ani korunu na rozhadzovanie, snažte sa aj pri atypických rozmeroch nábytku využívať čo najväčšie množstvo štandardného a najviac používaného materiálu a nábytkového kovania. Váš nábytok vyrobený na mieru sa vám potom odvďačí cenou, ktorá nebude až o toľko vyššia ako sú ceny za sektorový nábytok (aj keď, prirodzene, cena atypického nábytku nebude nikdy rovnaká alebo nižšia, ako sektorový nábytok).

Nábytok vyrábaný na mieru a sektorový nábytok majú mnoho odlišností. Azda najzásadnejšou je fakt, že nábytok vyrábaný na mieru (atypický nábytok) možno na rozdiel od sektorového nábytku dokonale a bez akýchkoľvek kompromisov rozmerovo a tvarovo prispôsobiť špecifikám zariaďovanému interiéru.

Rozmery nábytku

Rozmery jednotlivých kusov sektorového nábytku sú dopredu určené a ani v prípade množstva nábytkových prvkov (sektorov) v katalógu nie je zaručené, že vybraný sektorový nábytok rozmerovo dokonale “zapasuje” do miestnosti (čo je kompenzované nižšou cenou za nábytok). Všetky rozmery sektorového nábytku sú modulovo odstupňované (v najlepšom prípade po 5-10 centimetrov) a výrobca s najväčšou pravdepodobnosťou iný rozmer nevyrobí, ak nepôjde a naozaj veľkú objednávku.

Na rozdiel od sektorového nábytku, rozmery nábytku vyrábaného na mieru nie sú prakticky ničím limitované - rozhodujúcou rozmerovou jednotkou je 1 milimeter a je na zákazníkovi, či si dá vyrobiť skrinku širokú (napríklad) 500 alebo 501 milimetrov.

Nerovnosti v interiéri

Zvyčajnou súčasťou aj tej najdokonalejšie remeselne prevedenej stavby sú väčšie či menšie nerovnosti stien, nevodorovnosť podlahy či nepravouhlé rohy miestností. Na tieto mierne nedokonalosti interiéru nie je sektorový nábytok pripravený, čím v zariaďovanej miestnosti vznikajú nepekné detaily. Menšie škáry sa dajú pekne začistiť silikónovým tmelom rovnakej farby ako omietka resp. ako povrch nábytku. Avšak čo v prípade, ak vznikne 10-100 milimetrová škára a zákazníka taký detail neuspokojí? Vtedy musí nastúpiť atypický nábytok.

Korpusy skriniek nábytku vyrábaného na mieru môžu byť vybavené bočnými lištami alebo predĺženými dielcami. Tie sa pri montáži rezaním a hobľovaním upravujú do takého rozmeru a tvaru, ktorý zabezpečí dokonalé “zapasovanie” nábytku do miestnosti. Ako príklad môžem uviesť koncovú a rohovú kuchynskú skrinku (na obrázku zjednodušený pôdorys). Koncová skrinka (1) má predĺžený bok, zakrývajúci 50 milimetrovú medzeru medzi stenou a korpusom skrinky (v ktoej sú vedené prípadné prívody vody, plynu, či elektroinštalácia). Rohová skrinka (3) má na boku primontovanú lištu, ktorá vyrovnáva nerovnosti steny, dorovnáva celkový rozmer kuchyne a miernym odsadením dvierok od steny zamedzuje ich búchaniu a poškodeniu.

Už pri zbežnom pohľade na súčasné moderné (luxusnejšie) kuchyne nadobúdam pocit, že zástana vyrobená zo skla patrí k jej povinnej výbave. Asi aj preto si majitelia starších kuchýň v snahe čo najviac napodobniť súčasný kuchynský dizajn pri čo najnižších finančných nákladoch často dávajú vymieňať pôvodnú laminátovú alebo kachličkovú zástenu za sklenenú. Aké sú základné zásady pri výmene resp. montáži kuchynskej zásteny zo skla?

1. Premiestnite vypínače a zásuvky - každý otvor v skle (a v takomto tenkom obzvlášť) zvyšuje riziko jeho okamžitého či neskoršieho poškodenia. Preto ak je to technicky a finančne možné, presuňte všetky nástenné vypínače, zásuvky alebo svietidlá, ktoré by zasahovali do budúcej sklenenej kuchynskej zásteny na iné miesto (napr. pod horné kuchynské skrinky). Ak však takéto presuny neprichádzajú do úvahy, alebo ak chcete zásuvky v skle nechať za každú cenu napr. z estetického dôvodu, jednoznačne od výrobcu vyžadujte vŕtať do skla otvory oblúkové (najlepšie kruhové, v horšom prípade zo zaoblenými rohmi). Pravouhlé otvory (obdĺžnik, štvorec) resp. otvory s ostrými uhlami (trojuholník, kosoštvorec…) nevydržia už samotnú montáž a sklo začne z týchto rohov nabetón praskať. V prípade použitia skla v hliníkovom ráme musí byť v mieste otvoru pre zásuvku alebo vypínač vzniknutý priestor medzi stenou a sklom vypodložený pevnou podložkou.

2. Čo najdôslednejšie vyrovnajte povrch steny - toto je nutné dodržať prinajmenšom v prípade, ak sa rozhodnete, že sklenená kuchynská zástena bude nalepená priamo na stene. V prípade, ak bude kuchynská zástena tvorená sklom osadenom v hliníkovom ráme, nie je až také dôležité túto podmienku dodržať, avšak rovný povrch obkladanej steny je vždy lepším predpokladom pre presnú prácu (a vašu konečnú spokojnosť).

3. Stenu vymaľujte - zožltnuté mapy na stene, mastné fľaky alebo tmavé odtlačky prstov na bielej stene ani nepriehľadné sklo úplne nezakryje! Môžete si byť istý, že skôr či neskôr aj vo vašej kuchyni z určitého uhľa pohľadu tieto nedostatky spozorujete. Pri kuchynskej zástene zo skla osadeného do hliníkového rámu musíte stenu vymaľovať bezpodmienečne a pri lepení skla priamo na stenu to taktiež odporúčam. Naopak, ak kuchynskú zástenu tvorí sklo nalepené na pevnú podložku, maľovať nemusíte.

4. Vyberajte z ponuky nepriehľadných skiel - ak neplánujete za sklenenú kuchynskú zástenu osadiť svietidlá (čo v takýchto prípadoch predpokladám), vyberte si z ponuky nepriehľadných skiel. Najpoužívanejším nepriehľadným sklom u nás a v Čechách je sklo Lacobel, vyrábaný v mnohých farebných odtieňoch (od bielej, cez modrú až napr. po tmavo hnedú).

5. Sklo na stenu nalepte - ako v prvom bode, aj tu platí rovnaká zásada, že každý otvor v skle zvyšuje možnosť poškodenia (prasknutia skla) sklenenej kuchynskej zásteny. Preto odporúčam zástenu na stenu prilepiť. Aby sa prasknutie skla minimalizovalo, je dobré sklo najprv nalepiť na pevnú podložku (napr DTD hr. 10 mm) a až následne tento celok nalepiť na stenu.

6. Nepoužite klasickú vodnú lištu - čistý, moderný a jednoduchý vzhľad sklenenej kuchynskej zásteny (tým pádom de facto celej kuchyne) sa dá úplne znetvoriť v prípade, ak sa použije klasická kuchynská tesniaca lišty (tzv. kuchynská vodná lišta). Pri lepení skla priamo na stenu je lepšie použiť hliníkovú lištu s gumeným tesnením a pri skle v hliníkovom ráme sa špára medzi kuchynskou pracovnou doskou a zástenou utesní priehľadným silikónom.

Na ilustračnej fotografii je kuchyňa od talianskeho výrobcu nábytku Poliform.

Objednali ste si nábytok na mieru. Či už je to vstavaná šatníková skriňa alebo kuchyňa s výrobcom ste si dohodli termín, kedy k vám príde technik zamerať interiér. Ako mu uľahčiť prácu (aj on je len človek…) a meranie urýchliť (asi sa ponáhľate do práce…)?

1. Vyprázdnite miestnosť - aby bola dosiahnutá maximálna presnosť zamerania interiéru, pred príchodom zameriavacieho technika odstráňte zo zariaďovanej miestnosti všetok starý nábytok a všetky ďalšie predmety, ktoré by mohli brániť precíznemu meraniu. Platí to aj pri starej kuchyni, ale ak bez kuchyne nemôže vaša domácnosť ani provizórne fungovať, odstráňte aspoň hrnce a kuchynský riad zo všetkých skriniek, za ktorými sa nachádza elektrický vývod, zásuvka, prívod plynu alebo vody. V prípadoch, keď ani v najmenšom netušíte, kde tieto vývody môžu byť, odstráňte starý nábytok aspoň do tej doby, kým zameriavací technik výrobcu nábytku miestnosť zamerá.

Pri novostavbách a rekonštrukciách dbajte na to, aby v meranej miestnosti nezavadzal nepoužitý stavebný materiál alebo stavebný odpad.

2. Nezanedbajte hrúbku omietky - ak máte v pláne na stenách zariaďovanej miestnosti starú omietku vyspraviť alebo krivé steny vyrovnať stierkou resp. pri novostavbe ešte omietku na stenách nemáte natiahnutú vôbec, spravte tak ešte pred zameraním interiéru. Aj keď môže byť nová omietka hrubá iba pár milimetrov, aj tie môžu niekedy rozhodnúť o správnom alebo nesprávnom zapasovaní vyrobeného nábytku na mieru. Čas potrebný na montáž nábytku sa tak v dôsledku niekoľkých milimetrov môže natiahnuť a preto bude montáž drahšia.

3. Namontujte svietidlá - konštruktér nábytku pri kreslení výrobných výkresov berie do úvahy množstvo faktorov, ovplyvňujúcich konečný výsledok. Jedným z týchto dôležitých faktorov pri návrhu nábytku je aj poloha, tvar a rozmer všetkých pevných predmetov ( svietidlá, mriežky, ovládacie panely klimatizácie či alarmu…) namontovaných v zariaďovanej miestnosti. A práve svietidla sú častým zdrojom problémov v čase, keď je nábytok už namontovaný - zavadzajú otváraniu dvierok prípadne zasahujú priamo do korpusov vysokých skríň.

4. Položte novú podlahu - 8 milimetrov? 10 milimetrov? Akú hrúbku budú mať nové parkety, koberec či dlažba? Samozrejme hrúbka sa dá celkom úspešne odhadnúť, ale čo ak bude odhad nesprávny? Čo ak sa časom rozhodnete pred samotným položením hornej vrstvy podlahy použiť vyrovnávajúci betónový poter? Čo ak… Je lepšie obmedziť prípadné problémy na minimum už pred zameraním ako ich s vysokými finančnými nákladmi riešiť v čase, keď sa nábytok montuje.

5. Nakoniec pri novostavbách či rekonštrukciách ako bonus pre zameriavacieho technika umiestnite do interiéru aspoň maličkú čistú stoličku či inú čistú odkladaciu plochu. Obdarí vás za to úsmevom a jeho vďačnosť sa prirodzene premietne do kvality ďalšej práce :).

Zatial čo laminátové kuchynské pracovné dosky sú určené nielen do najlacnejších, ale v niektorých prípadoch aj do luxusnejších kuchýň, kamenné kuchynské pracovné dosky patria jednoznačne medzi luxusné a drahé materiály.

Kuchynské pracovné dosky z prírodného masívneho kameňa

Ak je vašim snom naozaj luxusná kuchyňa a rozhodnete sa investovať viac aj do kuchynskej pracovnej dosky, prírodný kameň by mal byť jeden z jasných kandidátov vášho domáceho výberového konania. Zo svojej podstaty (farba, kresba, štruktúra a textúra horniny) je každý kus prírodného kameňa originál, preto sa nemôže stať, že pri použití rovnakého materiálu bude mať váš sused úplne rovnakú kuchynskú pracovnú dosku.

Obrovskou výhodou pri kuchynskej pracovnej doske z masívneho prírodného kameňa z tzv. vyvretých hornín (žula, syenit, porfyr…) je fakt, že majú výborné mechanické vlastnosti, čo umožňuje krájanie potravín a naklepávanie mäsa priamo na kuchynských doskách. Naopak pri usadených horninách (vápenec, mramor, travertín, pieskovec…) je pevnosť znížená a nasiakavosť kuchynských dosiek zvýšená. Preto je dôležité takéto kuchynské pracovné dosky pred montážou na korpus kuchynských skriniek podložiť jednoliatou pevnou (nosnou) podložkou z DTD resp. MDF (prirodzene, hlavne pri tenších doskách) a povrch špeciálne impregnovať proti kyselinám (napr. citrónová šťava…). Kamenné dosky sú taktiež odolné voči vysokým teplotám - napríklad žula dokáže odolávať až 250°C.

Minimálna hrúbka kuchynskej pracovnej dosky sa odvíja od použitého materiálu - všeobecne zaužívanou minimálnou hrúbkou napríklad pri mramore je 20 milimetrov, pri travertíne 25 milimetrov a kuchynská pracovná doska zo žuly by mala mať minimálnu hrúbku 30 milimetrov. Maximálna hrúbka kuchynskej pracovnej dosky z prírodného masívneho kameňa nie je prakticky limitovaná, avšak pri naozaj hrubých doskách (od cca 60 milimetrov) je nutné dodatočne vystužiť konštrukciu kuchynských skriniek a použité kuchynské nožičky musia mať taktiež zvýšenú nosnosť.

Kamenné kuchynské pracovné dosky sa zhotovujú z veľkých platní, čo naozaj umožňuje vyrábať obrovské množstvá atypických tvarov a rozmerov.

Kuchynské pracovné dosky z umelého kameňa

Prírodný kameň sa pri výrobe kuchynských pracovných dosiek často nahrádza tzv. umelým kameňom. Tento akrylátový kompozitný materiál predávaný pod značkami Corian, Polyston, Kerrock alebo Rausolid sa vyrába v hrúbkach približne 3 až 10 milimetrov a pri výrobe kuchynských pracovných dosiek sa lepí na jadro z DTD alebo MDF dosiek, čím sa dosiahne ich rôzna hrúbka. Vysoká tvarovateľnosť v termoplastickom stave (možnosť výroby kuchynskej pracovnej dosky a drezu v jednom celku), hladký neporézny povrch (mimoriadne hygienický a ľahko udržiavateľný), odolnosť voči kyselinám používaným v domácnosti (citrónová šťava, ocot…), spracovateľnosť bez viditeľných špár a jednoduchá opraviteľnosť poškodeného povrchu pracovnej dosky sú podľa môjho názoru veľké plus pri rozhodovaní. S praxe však viem, že kuchynské pracovné dosky z umelého kameňa s vysokoleštenou úpravou sú extrémne náchylné na poškriabanie a iné drobné poškodenia povrchu.

Betónové kuchynské pracovné dosky

Betónové (železobetónové) kuchynské pracovné dosky (vyrábané priamo na mieste) majú takmer identické mechanické vlastnosti, ako pracovné dosky z prírodného kameňa. Na dosiahnutie zníženej nasiakavosti sa do betónu pridávajú špeciálne zmesi a povrch sa po dôkladnom obrúsení impregnuje. Rôzna farebnosť sa dosahuje pridávaním pigmentov priamo do betónu, preto je doska farebne homogénna po celej svojej hrúbke (toto je dôležitý poznatok, pri prípadných opravách mechanického poškodenia kuchynskej dosky). Hrúbky betónových kuchynských pracovných dosiek môžu byť rôzne, pri tých hrubších je rovnako ako pri kamenných doskách nutné vystužiť konštrukciu kuchynských skriniek a kuchynských nožičiek. Cenu týchto kuchynských dosiek zvyšuje extrémna prácnosť výroby, naopak, cement, štrk a železo použité na ich výrobu nepatria medzi najdrahšie.

Samostatnou kapitolou pri betónových kuchynských doskách sú dosky obložené obkladom (tehla, keramika, porcelán…). Tieto materiály sú vo veľkej väčšine vysoko odolné proti mechanickému poškodeniu a proti vlhkosti, avšak ich slabinou je škárovanie - nižšia odolnosť voči vonkajším vplyvom či ťažšie čistenie od prípadných mastnôt.

Na ilustračnej fotografii je kuchyňa od nemeckého výrobcu Allmilmoe. Spodné pracovné dosky a zástena sú vyrobené z prírodného kameňa, horná barová doska je vyrobená z umelého kameňa.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Kuchynské pracovné dosky: v hlavnej úlohe laminát