nábytok, kuchyne, interiér, interiérové doplnky

Rád by som v nasledujúcom miniseriály popísal materiály s ktorých sa vyrábajú kuchynské pracovné dosky, aké môžu mať hrúbky a ktoré materiály použité na ich výrobu sú drahšie prípadne ktoré patria medzi lacnejšie (resp. ktoré a prečo sú kvalitnejšie, naopak ktoré za veľa nestoja a. na výrobu kuchynskej pracovnej dosky sú nevhodné). V úvodnej časti sa budem venovať laminátovým materiálom.

Kuchynské pracovné dosky zo zdvojenej DTD

Zdvojené laminátové drevotrieskové dosky (hrubé 36 milimetrov) používané na konštrukciu nábytku, bývajú nezriedka využívané aj na výrobu kuchynských pracovných dosiek. Takéto lacné kuchynské pracovné dosky sa najčastejšie montujú do malých kuchyniek pri zariaďovaní firemných kancelárskych priestorov (či už z dôvodu maximálneho materiálového zosúladenia kuchyne s ostatným kancelárskym nábytkom, alebo ako dôsledok minimalizovania nákladov pri zariaďovaní interiéru), kde sú bežnou prevádzkou podstatne menej zaťažované, ako kuchynské pracovné dosky v domácej kuchyni (využíva vo firemnej kuchynke niekto okrem kávovaru, mikrovlnej rúry a chladničky aj ničo iné?).

Jadro klasických laminátových drevotrieskových dosiek používaných na výrobu nábytku však nie je impregnované a ich povrch nie je prispôsobený na dlhodobé odolávanie vlhkosti. Riziko znehodnotenia takejto kuchynskej pracovnej dosky vlhkosťou je zvýšené aj použitím hranovacej pásky alebo ABS hrany. Nízka odolnosť voči mechanickému poškodeniu a vysokým teplotám sú ďalšie silné argumenty, hovoriace proti použitiu takejto kuchynskej pracovnej dosky. Pozitívom (okrem zmieňovanej relatívne nízkej cene) je široká škála dostupných drevodekorov a farebných odtieňov drevotrieskových dosiek a možnosť výroby hlbšej pracovnej dosky (oproti štandardu 600 milimetrov).

Laminátové kuchynské pracovné dosky s postformingom

Vhodnejšou (a oveľa viac používanou) alternatívou k lacnej a málo kvalitnej kuchynskej pracovnej doske z DTD je laminátová pracovná doska s tzv. postformingom hrúbky 28, 38 (Egger) či 39 (Wodego) milimetrov. Je odolná voči vysokým teplotám (do približne 180°C - avšak v žiadnom prípade neodporúčam priamo na ne odkladať horúce hrnce, pretože rozhorúčený povrch dna túto teplotu vysoko prekračuje), výborne tiež odoláva mechanickému poškodeniu (ale takisto na krájanie potravín odporúčam používať drevené podložky na to určené) a chemikáliám. Postforming na prednej hrane laminátovej kuchynskej pracovnej dosky zaručuje jednoliatosť povrchu, čím je zaručená jej maximálna vodoodolnosť.

Pri súčasných moderných kuchyniach je značnou nevýhodou fakt, že laminátové kuchynské pracovné dosky sa vyrábajú pri väčšine dekorov iba v hĺbke 600 milimetrov. Naopak podlepením vhodne zvoleným veľkoplošným materiálom je možné dosiahnuť takmer ľubovolnú hrúbku pracovnej dosky - pri tomto riešení je nutné pôvodné postformingové zaoblenie prednej hrany zrezať a nahradiť ABS páskou, laminátovou hranou alebo napríklad hliníkovou lištou.

Kuchynské pracovné dosky z nalisovaným laminátom

Rezopal, Duropal, Homapal… toto sú len niektoré názvy laminátov, používaných na výrobu luxusnejších kuchynských pracovných dosiek. Aj keď výsledná kvalita pracovnej dosky je takmer totožná ako pri laminátových doskách s postformingom, ich cena je podstatne vyššia. Výrobca kuchýň musí totiž takúto dosku vyrobiť sám - laminát s hrúbkou okolo 0,7 - 0,8 milimetra nalisuje na jadro z drevotrieskovej alebo drevovláknitej dosky.

Bohatá ponuka dekorov (či už drevodekorov, farebných UNI odtieňov alebo kovových povrchov) na plochu ale aj hrany kuchynskej dosky, úplná voľnosť pri určovaní hrúbky a možnosť výroby kuchynskej dosky hlbokej až okolo 1200 milimetrov sú hlavné dôvody, prečo sa tento materiál často využíva aj pri výrobe najluxusnejších kuchýň.

Na ilustračnej fotografii je laminátová pracovná doska s hliníkovou hranou od Nemeckého výrobcu Lechner.

SÚVISIACE ČLÁNKY:
Kuchynské pracovné dosky: luxus menom kameň

Dvierka montované na nábytok sa líšia napríklad rôznymi spôsobmi otvárania či použitým materiálom ale odlíšiť ich možno aj podľa spôsobu osadenia na korpus skrinky. V konštrukčnom riešení nábytku je práve toto mocný “dizajnotvorný” prvok, ktorým sa dá navrhovaný nábytok výrazne od iného odlíšiť.

1. Nábytok s naloženými dvierkami

Ak sú nábytkové dvierka alebo čielka zásuviek na korpuse skrinky namontované tak, že prekrývajú predné hrany horného dna, spodného dna a bokov (alebo minimálne hranu boku, na ktorom sú namontované pánty), sú to nábytkové dvierka naložené (naložené dvierka na korpus skrinky(A)).

2. Nábytok s vloženými dvierkami

Nábytkové dvierka a čielka zásuviek vsunuté medzi horné dno, spodné dno a boky skrinky (teda keď tieto dielce prekrývajú hrany dvierok resp. aspoň jeden bok prekrýva hranu dvierok na tej strane, kde sú namontované pánty) nazývame nábytkové dvierka vložené (vložené dvierka do korpusu skrinky(C)).

3. Nábytok s polonaloženými dvierkami

Dvierka prekrývajúce (na tej strane, kde sú namontované pánty) necelú polovicu hrany zvislej alebo vodorovnej priečky voláme nábytkové dvierka polonaložené.

Ako ilustruje obrázok (B), dvierka sa môžu na nábytok osádzať aj kombinovaným spôsobom (dvierka naložené na boky ale vložené medzi horné a spodné dno, alebo dvierka naložené na bokoch a spodnom dne a horné dno naložené na ne).

Pri zariaďovaní interiéru sa v stále väčšej miere využívajú služby profesionálneho bytového architekta či interiérového a nábytkového dizajnéra. Ak investor preferuje sektorový nábytok, bytový architekt mu v podstate pomôže na základe jeho požiadaviek vyselektovať vhodný nábytok a navrhne jeho umiestnenie v zriaďovanej miestnosti v náväznosti na ďalšie interiérové prvky a iné danosti zariaďovaného interiéru. Náročnejší proces tvorby interiéru nastáva vtedy, ak investor preferuje atypický nábytok (nábytok vyrobený na mieru). V tomto prípade musí mať bytový architekt okrem estetického cítenia a technického nadania aj znalostí z problematiky “výroba nábytku” (dôležité sú poznatky o nábytkovom kovaní, o materiáloch používaných na výrobu nábytku a o ich vlastnostiach). Bohužiaľ, nie vždy takéto znalosti bytový architekt má a preto si investor mnoho krát (v domnienke, že ušetrí) navrhne podklady pre výpočet ceny za nábytok a pre jeho výrobu sám. Zaslaním takýchto podkladov výrobcovi nábytku emailom, nastáva (v snahe minimalizovať nedorozumenia) zdĺhavá emailová alebo telefonická komunikácia. Kalkulácia ceny za atypický nábytok sa tak komplikuje, predražuje a samotná výroba nábytku sa odďaľuje.

Ak z rôznych dôvodov neplánujete pri kúpe nábytku využiť služby bytového architekta alebo interiérového a nábytkového dizajnéra (napr. v snahe ušetriť s pocitom, že to zvládnete…), ponúkam vám jeden príklad a niekoľko rád, ktoré vám pri kreslení podkladov na výrobu nábytku (nacenenie nábytku) pomôžu dospieť k lepšiemu výsledku.

Príklad: policová skrinka na šanóny

Je to zvláštne, ale mnohí pri kreslení návrhu nábytku akoby zabúdali, že nábytok nie je skonštruovaný z tenkého papiera, ale použitý veľkoplošný materiál (DTD, MDF, preglejka, škárovka, laťovka…) má svoju minimálnu hrúbku. Z týchto chybných predstáv (omylov, pozabudnutí… vyberte si) vychádzajú aj protichodné výpočty rozmerov, čo názorne demonštruje nákres policovej skrine na šanóny. Zákazník si želal skrinku so 4 policami na šanóny, vysokú 1650 milimetrov (A) a správne si odmeral výšku šanónu (320 milimetrov + 10 milimetrov rezerva). Je však možné splniť tieto podmienky? Výrobca nábytku môže dodržať výšku skrinky a počet políc (B) iba v prípade, ak z celkovej výšky skrinky odpočíta 6 x hrúbku drevotrieskovej dosky (horné dno, spodné dno, police) a tým zníži priestor na šanóny o 22 milimetrov (potom to už nebude skrinka na šanóny však?). Ďalšou možnosťou je zväčšenie výšky skrinky (C), alebo umiestniť do skrinky o jednu poličku menej.

Štandardné hrúbky materiálov používaných na výrobu nábytku

Nábytok a laminátová drevotriesková doska - na korpus a dvierka skriniek sa štandardne používajú dosky hrubé 18 milimetrov. “Zdvojením” (pevným zlepením dvoch vrstiev dosky chemoprénovým lepidlom alebo obojstrannou lepiacou páskou) sa dosahuje doska hrubá 36 milimetrov - takto hrubé nábytkové dosky sa používajú napríklad na horné stolové dosky, ale aj všade tam, kde je snaha dosiahnuť hrubšie korpusy skriniek. Lepením viacerých vrstiev sa môže docieliť ešte väčšia hrúbka dosky, limitom je v tomto prípade šírka hranovacej pásky resp. ABS hrany (výnimkou je použitie materiálu “rezopal” či “duropal” - o tom niekedy inokedy). Iné štandardné hrúbky laminátových drevotrieskových dosiek: 10, 25 a 28 milimetrov (všetky tieto hrúbky sa môžu navzájom kombinovať, čím sa dosiahnú rôzne konečné hrúbky laminátových drevotrieskových dosiek).

Nábytok a dýhovaná drevotriesková a drevovláknitá doska - štandardná hrúbka drevotrieskových dýhovaných dosiek je 19 milimetrov (dýha lepená na DTD/MDF je hrubšia ako laminátová vrstva) a ich “zdvojením” je možné vyrobiť dosky hrubé 38 milimetrov. V prípade dýhovaných dosiek nie je limitovaná ich maximálna hrúbku - použitie dýhovej hranovacej pásky umožňuje vyrobiť akokoľvek hrubú DTD/MDF dosku.

Nábytok a striekaná drevovláknitá doska - MDF dosky upravované na vysoký lesk alebo na matný striekaný povrch rôznych farebných odtieňov majú štandardnú hrúbku 18 milimetrov. “Zdvojovanie” týchto dosiek je technologicky náročnejšie (pred striekaním sa musia hrany ohranovať dýhou, aby lak v mieste spoja jednotlivých vrstiev nepraskal), ale inak platí to isté, čo pri dýhovaných DTD - dosiahnuť akúkoľvek hrúbku striekanej dosky nie je problém.

Nábytok a “surová” drevotriesková a drevovláknitá doska - 3, 4, 10, 16, 18, 2, 25, 28 milimetrov… surová DTD/MDF je vyrábaná v najrôznejších hrúbkach a ako pri iných veľkoplošných nábytkárskych materiáloch, aj tento sa lepením viacerých vrstiev dokáže hrúbkou výborne prispôsobovať predstavám návrhára nábytku.

Moja záverečná rada:

Ak si chcete nakresliť náčrtok nábytku sami, pracujte s hrúbkami dosiek a ich násobkami, ktoré som popísal vyššie. Ak si na túto službu objednáte bytového architekta a on používa zaokrúhlené hrúbky dosiek (20, 40 či 60 milimetrov), požiadajte ho o to isté.

Už niekoľko krát som popisoval rôzne nábytkové kovania, zvyšujúce funkčnosť a praktickosť nábytku. Či sa jedná o kancelársky nábytok, kuchynský nábytok, obývací nábytok alebo napríklad o spálňový nábytok, montážou takéhoto kovania sa nábytok stáva jednoduchšie a pohodlnejšie ovládateľný. Taktiež sa môže stať z nábytkového kusu, ktorý v minulosti slúžil iba na jednu konkrétnu vec, použitím vhodného kovania multifunkčné vybavenie interiéru. A pri zariaďovaní súčasnej modernej kuchyne to platí dvojnásobne. Na tomto mieste sa chcem bližšie pozrieť na niektoré výhody a nevýhody systémov montovaných do rohových kuchynských skriniek (otočný drôtený program, výsuvný drôtený program, výsuvné zásuvky ale aj kuchynské spotrebiče).

Priestor verzus funkčnosť

Do spodných rohových kuchynských skriniek sa často montuje takzvaný otočný drôtený alebo plastový program (karusel). Hlavným argumentom je vysoká miera organizovanosti kuchynského riadu a hrncov, ktoré sa do takejto skrinky umiestnia (a s tým spojenej maximálnej využiteľnosti skrinky) a po praktickej stránke to, že nemusíte riad namáhavo “loviť” zo zadnej časti rohovej skrinky, ale potrebnú kuchynskú pomôcku si natočíte do prednej časti skrinky a pohodlne vyberiete. Aj z priloženého zjednodušeného pôdorysu spodnej časti kuchyne je však jasne vidieť, že využiteľnosť takejto skrinky nie je maximálna, ale naopak klesá až takmer o 50 percent oproti rohovej skrinke s poličkou! Preto neodporúčam otočným drôteným programom vybavovať kuchynské rohové skrinky v malej kuchyni - pohodlnejšie dosahovanie na kuchynské hrnce musí ustúpiť nutnému maximalizovaniu úložných plôch. Inak sa tento problém javí pri veľkoryso riešených kuchyniach, kde je účelnejšie viac preferovať pohodlné ovládanie kuchyne (umiestnenie drôteného otočného programu do rohovej skrinky) pred šetrením pár centimetrov kubických priestoru na odkladanie.

Ľahko ovládateľné plnovýsuvné zásuvkové systémy plnia výborne svoj účel aj v rohovej skrinke, ale v malej kuchyni je toto riešenie taktiež nevhodné. Strata odkladacieho priestoru je v tomto prípade ešte markantnejšia ako pri otočnom drôtenom programe - čiastočne eliminovať túto stratu sa však dá atypickými skrinkami priloženými z bokov ku rohovej zásuvkovej skrinke.

Kuchynské spotrebiče v rohových skrinkách

Do kuchynskej rohovej skrinky sa taktiež môžu zabudovať niektoré vstavané spotrebiče (chladnička, sporák, mikrovlná rúra, kávovar…). V dôsledku toho, že tieto spotrebiče sa montujú do podstatne vyšších skriniek ako sú skrinky spodné, priestorom v kuchyni sa v takýchto prípadoch doslova nezmyselne plytvá. Jediným ospravedlnením je snáď iba vyššia miera odvetrania zabudovaných kuchynských spotrebičov. V každom prípade, do malých kuchýň takto zabudovávať vstavané kuchynské spotrebiče dôrazne neodporúčam.

Nie bezpodmienečne, ale občas je predsa potrebné (alebo možné a vhodné) umiestniť zdroj tepla pre vykurovanie a prípravu teplej vody do miestnosti kúpeľne, chodby a pod., alebo dokonca do kuchyne. Niektoré z dôvodov:

• v byte, či menšom rodinnom dome, nie vždy je k dispozícii vhodná samostatná miestnosť pre osadenie kotla alebo ohrievača vody,
• z iného priestoru nie je vhodnejšia možnosť vyviesť spaliny do vonkajšieho prostredia pre zložitosť vedenia potrubia pre odvod spalín alebo pre nutnú ohľaduplnosť voči užívateľom susedných bytov, domov…,
• potreba minimalizovať dĺžku rozvodu teplej vody medzi miestom jej prípravy a jednotlivými odbermi (sprchy, umývadlá, kuchynský drez, práčka) a tým aj tepelné straty z teplej vody, resp. eliminovať potrebu recirkulácie teplej vody,
• rozmery a dispozičné riešenie občas (napr. v starších rekonštruovaných objektoch) architekta interiéru priamo „vyzývajú“ k takému umiestneniu zdroja tepla.

Uvedenej varianty – umiestneniu kotla a ohrievača vody v niektorej z vyššie uvedených miestností – sa netreba obávať. Prečo?

• Výrobcovia kotlov a ich príslušenstva vychádzajú konštrukciami a vlastnosťami svojich produktov projektantom, investorom a vlastníkom v ústrety.
• Tvar a rozmery plynových (aj relatívne menej používaných elektrických) kotlov, prietokových a zásobníkových ohrievačov vody i zásobníkov priamo prispôsobujú možnostiam zabudovať ich do korpusov kuchynského, kúpeľňového alebo predsieňového nábytku. Toto riešenie je bežné a zdroje tepla a teplej vody sa stávajú absolútne integrovanou súčasťou moderného zariadenia a interiéru kuchyne, kúpeľne alebo haly a pod. Uvádzaná výhoda sa týka tak závesných, ako aj stacionárnych kotlov a k nim priradeným ohrievačom a zásobníkom teplej vody.
• Dizajn týchto zdrojov tepla a teplej vody však umožňuje ich v miestnosti priznať, samozrejme v prípade špecifického záujmu vlastníka či investora, ako iné výrobky bielej techniky.
• Nasávanie vzduchu pre spaľovanie plynu v kotloch typu TURBO je z vonkajšieho prostredia špeciálnym koaxiálnym alebo samostatným potrubím (je vždy súčasťou dodávky kotla) a nie z miestnosti, nenastáva teda deficit vzduchu pre prítomné osoby.
• Súčasné moderné kotly a ohrievače vody sú tiché, ich prevádzku nie je možné sluchom registrovať na bežnom akustickom pozadí bytu, domácnosti, kuchyne…

Dizajnérsky a konštrukčne výborne zvládnutý a remeselne bezchybne zhotovený nábytok dokáže prijať aj špičkovú a bežne dostupnú a potrebnú tepelnú techniku – zdroje tepla pre vykurovanie a prípravu teplej vody.

V predchádzajúcom článku o nábytkových úchytkách ste sa dozvedeli, že úchytky môžu byť kovové, drevené, plastové ale aj kožené, dvojskrutkové, jednoskrutkové, lepené či zafrézované. Výber je takmer neobmedzený a limitom sú iba financie, ktoré máte vyčlenené na nový nábytok.

Čo však vtedy, keď sa vám páčia jednoduché nábytkové línie bez zbytočného členenia a rozbíjania celku akýmikoľvek úchytkami? Alebo ak navrhnuté technické riešenie nábytku nedovoľuje použiť úchytky? A v neposlednom rade čo robiť, ak v malom interiéri rozhoduje každý milimeter a úchytky sa na dvierka jednoducho nezmestia bez toho, aby ste do nich neprestajne nevrážali nejakou časťou svojho tela? Dobrý konštruktér nábytku vám aj v takomto prípade navrhne množstvo riešení.

Nábytkové dvierka a push systém

Ak je na dvierkach alebo čielkach zásuviek použitý “push systém”, po jemnom zatlačení na dvierka v mieste, kde by ste inokedy hľadali úchytku (pri dvierkach v hornej časti na protiľahlej strane od pántov, pri zásuvkách v hornej časti v strede) sa tie mierne vysunú, čo ich umožní pohodlne uchopiť a otvoriť.

Vyfrézovaný otvor a znížené dvierka

Na hornej fotografii je komoda talianskeho výrobcu nábytku Jesse. Dvierka sú na tomto minimalistickom kuse nábytku znížené (ale aj zúžené - môžu sa otvárať uchytením zhora ale aj na zboku) o približne 25 až 30 milimetrov a z vnútornej strany je vyfrézovaná drážka na vsunutie prstov, umožňujúca ich relatívne pohodlné otváranie. Vyfrézovaná drážka môže mať rôzny tvar, umiestnenie, šírku a hĺbku, minimálna výška je však limitovaná - odporúča sa aspoň 25 milimetrov, aby sa do nej dali pohodlne vsunúť prsty. Ideálny materiál pri použití vyfrézovaných úchytiek je masívne drevo a striekaná MDF (drevovláknitá) doska, pri menej komplikovaných tvaroch výfrezu (ako na hornej fotografii) sa používajú odýhované dosky. Do laminátových drevotrieskových dosiek sa frézujú iba najjednoduchšie tvary a to iba na celú hrúbku dosky (toto riešenie sa často využíva napríklad pri zásuvkách zabudovaných do šatníkov s posuvnými šatníkovými dverami).

Šatníkové dvere

Samostatnou kapitolou vo výrobe nábytku sú vstavané šatníkové skrine a posuvné šatníkové dvere. Hliníkové a oceľové profily používané na ich výrobu sú tvarované tak, aby sa dali posuvné dvere otvárať ich uchopením bez nutnosti montovania dodatočného kovania.

Na ilustračnej fotografii je šatník od talianskeho výrobcu nábytku Jesse.

Jedeným z dôležitých detailov dotvárajúcich konečný vzhľad nábytku sú úchytky slúžiace ako madlá na otváranie nábytkových dvierok a zásuviek. Správny výber veľkosti, tvaru či materiálu (povrchovej úpravy) úchytiek vo veľkej miere ovplyvnia design ale aj funkčnosť nábytku (napríklad niektoré úchytky nie sú vhodné na výklopné dvierka, ďalšie nie je vhodné použiť pri posuvných dvierkach). Aj na česko-slovenskom trhu je množstvo výrobcov a predajcov ponúkajúcich obrovský výber tohoto nábytkového kovania, pričom sú zastúpené všetky kategórie od najlacnejších plieškov za pár korún až po niekoľkotisícové luxusné kúsky s vyrobené kryštálov Swarovski.

Materiály na výrobu úchytiek

Najčastejšie sa pri výrobe nábytku používajú kovové úchytky. Ich výhodou je variabilita povrchovej úpravy (matný a lesklý chróm, hliník, nerez, mosadz…), neobmedzené možnosti tvarov a veľkostí, vysoká pevnosť, tvarová stálosť materiálu a v neposlednom rade ľahká údržba a čistenie.
Menej pevné a tvarovo stále (je dôležité iba pri väčších úchytkách) sú úchytky z dreva. Sériovo sa najčastejšie vyrábajú z buku, dubu, smreku či borovice a ak nie sú už z výroby nalakované, môže ich výrobca namoriť na rovnaký odtieň, aký bude mať váš nábytok. Drevené úchytky môžu byť vyrobené aj na mieru - v tomto prípade si môžete vybrať aj z iných exotickejších drevín (samozrejme ak také dreviny má výrobca nábytku k dispozícii). Častejšie používané drevené úchytky bude treba po nejakom čase prelakovať, pretože aj kvalitné laky sa skôr či neskôr ošúchajú.
Plastové úchytky sú na prvý pohľad nerozoznateľné od kovových, ich použitie na nábytku z dôvodu slabej pevnosti nemôžem pri viac používaných dvierkach doporučiť.
Nábytkové úchytky sa vyrábajú aj z iných materiálov a ich kombinácií - sklo a koža sú len niektoré z nich.

Druhy úchytiek

Úchytky sa delia nielen podľa druhu použitého materiálu ale aj podľa spôsobu upevnenia na dvierka a s tým súvisiacim spôsobom chytania úchytky. Najbežnejší spôsob je upevnenie úchytky na dvierka jednou alebo dvoma skrutkami. Rozteč medzi dvomi skrutkami sa pohybuje v 32 mm intervaloch, z čoho je odvodená aj samotná šírka úchytky (rozteč medzi dvoma skrutkami je dôležitý údaj, ak plánujete vymeniť úchytky na starom nábytku za nové).
V súčasnosti sa stále častejšie používajú tzv. zafrézované alebo lepené úchytky. V takomto prípade je iba na vás, aká široká úchytka bude - dodávajú sa v trojmetrových dĺžkach a výrobca nábytku ich skráti na akýkoľvek rozmer (napríklad na celú šírku dvierok).

Na ilustračnej fotografii vidieť použitie zafrézovaných úchytiek na celej šírke kuchynských dvierok v kuchyni talianského výrobcu Veneta Cucine.

Jedným z faktorov kvality bývania je mikroklíma vnútorného priestoru. Jej parametrami sú teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a intenzita vetrania. Kvalita vzduchu sa mení o.i. aj pobytom osôb, ich počtom a činnosťou. V kuchyni sú najmarkantnejšími faktormi, ktoré majú vplyv na kvalitu vzduchu, varenie a pečenie pokrmov (a niekedy priamo aj ich konzumácia) a umývanie kuchynského riadu. Teda to, na čo je vlastne kuchyňa určená.

Pri návrhu, objednávaní a výrobe kuchyne (ale už aj pri projektovaní domu či bytu) je bezpodmienečne nutné uvažovať s vetraním miestnosti a najmä s odsávaním vzduchu nasýteného vodnými parami a tukmi. Prirodzené vetranie je bežne zabezpečované oknami. Pri, v súčasnosti bežnom, pôdorysnom prepojení kuchyne s jedálňou, obývacou izbou, komunikačnými priestormi bez deliacich stien, priečok a dverí je potrebné, aby v priestore prípravy jedál bolo osadené odsávacie zariadenie – odsávač pár (digestor) o dostatočnom výkone. Dôležité je, aby v kuchyni vznikal podtlak a aby odsávaný vzduch bol nahradzovaný prisávaným vzduchom prúdiacim z okolitých miestností. Tým sa zabráni šíreniu pachov, vodných pár a usadzovaniu mastnôt na stenách a zariadení týchto okolitých priestorov. Správne dimenzovaný a umiestnený digestor túto požadovanú funkciu splní.

Najrozhodujúcejším parametrom digestora je vzduchový výkon, t.j. množstvo vzduchu odsávaného za jednotku času [m3/h]. Najbežnejšie digestory pre zabudovanie do kuchynskej linky sú k dispozícii v šírkach 600 a 900 mm (samozrejme vyrábajú sa aj zákazkové odsávače pár v atypických rozmeroch, tvaroch a konštrukciách, ktorými je možné prispôsobiť dizajn kuchyne.

Výtlak znehodnoteného vzduchu z digestora by mal byť nad strechu objektu prípade cez stenu von do exteriéru (v tomto prípade treba myslieť na vyspádovanie odsávacej rúry, aby sa vyzrážaný kondenz nevracal naspäť do digestora). Odsávaný vzduch je počas odsávania nahradzovaný čerstvým vzduchom z okolitých priestorov. V spolupráci s projektantom vzduchotechniky je možné uvažovať o aplikácii rekuperácie, t.j. so spätným využitím tepla obsiahnutého v teplom vzduchu odsávanom z vykurovaného priestoru.

Zjednodušeným využitím digestorov je cirkulácia znehodnoteného vzduchu kuchyne. Je to spôsob inštalačne menej náročný a efekt ochrany priestorov bytu či domu od pachov, tukov a vlhkosti je znížený. Tukové čiastočky obsiahnuté v nasávanom vzduchu sú zachytávané tukovými filtrami digestora a prečistený vzduch opäť prúdi do miestnosti. Tukové filtre je potrebné pravidelne vymienať alebo prať spôsobom určeným ich výrobcom.

Na ilustračnej fotografii je krásny atypický digestor Grace s diaľkovým ovládaním od firmy Elica.

Jedným zo základných predpokladov pohodlného, komfortného bývania je vnútorná teplota obývaných miestností. V klimatických podmienkach Slovenska na dosiahnutie požadovaných parametrov mikroklímy vo vnútorných priestorov je potrebné tieto vykurovať, alebo aspoň temperovať, počas väčšej časti roka. Trvanie vykurovacieho obdobia závisí od polohy obce či mesta na území Slovenska a aj nadmorskej výšky lokality, v ktorej je objekt postavený. Počet dní vykurovacieho obdobia je vyše 200 dní.

Preto je potrebné v jednotlivých priestoroch (okrem niektorých špecifických miestností) umiestniť vykurovacie telesá alebo použiť iný vykurovací systém. Tepelný výkon vykurovacích telies by mal byť minimálne rovnaký alebo mierne vyšší, než sú tepelné straty miestností. Túto problematiku rieši projektant vykurovania, pri nových pripravovaných a budovaných domoch vždy bezpodmienečne v spolupráci s architektom.

V prípade kuchyne je táto úloha náročnejšia z viacerých dôvodov:

• priame priestorové prepojenie kuchyne s inými miestnosťami (jedáleň, obývacia izba, komunikačné priestory),
• rozmiestnenie zariadenia kuchyne po obvode miestnosti, vrátane ochladzovaných vonkajších obvodových stien a často aj pod oknom (oknami),
• zvýšená tvorba a výskyt vlhkosti v miestnosti a zvýšené riziko tvorby plesní na stenách.

Preto už pri úvahách o zariadení kuchyne a navrhovaní jednotlivých častí je dôležité a vhodné okolnosti týkajúce sa vykurovania brať do úvahy a súčasne byť v úzkom kontakte s projektantom stavby a projektantom vykurovania.

Spôsob vykurovania

Najčastejšie sa pre vykurovanie používa niektorý z bežných typov vykurovacích telies – radiátorov. Sú oceľové doskové, liatinové článkové, hliníkové článkové radiátory, rebríkové registre (najmä pre kúpeľne) alebo aj atypické telesá, špeciálne navrhnuté a vyrobené pre danú miestnosť. Používané sú aj lavicové a podlahové konvektory, systémy podlahového vykurovania, stenové vykurovanie alebo teplovzdušné vykurovanie (často s využitím tepla z krbu), alebo kombinácia viacerých možností.

Radiátory

Ideálna poloha pre umiestnenie radiátora je pri vonkajšej stene, pod oknom. Vtedy odovzdávaniu tepla do vykurovaného priestoru účinne napomáha prúdenie vzduchu – chladný vzduch od zasklenej plochy klesá k radiátoru. Parapetná doska by mala čo najmenej (najlepšie vôbec) presahovať nad pôdorys hĺbky radiátora. Tepelný výkon radiátora je vtedy najvyšší, najlepšie odovzdáva teplo do miestnosti vplyvom jeho obtekania chladným vzduchom od zasklenia a ohrevom tohto vzduchu. Súčasne je vhodné, aby pred radiátorom neboli (pokiaľ možno) umiestnené žiadne pevné prekážky, nábytok a pod. V takom prípade tepelný výkon radiátora klesá a môže nastať deficit tepla dodávaného do miestnosti voči aktuálnym tepelným stratám. To je občas v priamom rozpore so zámerom zariadiť kuchyňu nábytkom, ak má byť ten umiestnený pri vonkajšej obvodovej stene a dokonca najlepšie pod oknom.

Pri nutnom takomto umiestnení (z dôvodu absencie nedostatku akéhokoľvek iného vhodného miesta v kuchyni) je potom vhodné:
• Pred radiátorom ponechať priestor bez skrinky (len s pracovnou doskou alebo s policami pre kuchynské pomôcky alebo suché potraviny a medzi parapetnou doskou a k nej priradenou pracovnou doskou osadiť mriežku, ktorou bude chladný vzduch k vykurovaciemu telesu klesať.
• V prípade nutnosti umiestnenia skrinky s dvierkami, zhotoviť túto s menšou hĺbkou a za skrinku umiestniť plochý oceľový radiátor minimálnej hĺbky.
• V každom prípade uvažovať s mriežkou v pracovnej doske a v soklovej lište - najlepšie po celej dĺžke radiátora.
• Najmä časti stien v rohoch miestnosti, ktoré sú ochladzované z vonkajšieho (alebo susedného nevykurovaného) priestoru sú najviac ohrozené vznikom plesní. Je nutné požadovať od projektanta vykurovania pre danú miestnosť posúdenie rizík tvorby plesní na vnútornej strane obvodového plášťa a stien susedného nevykurovaného priestoru a riešiť to dostatočným tepelným zaizolovaním, alebo dokonca umiestnením rúrkového registra za kuchynské skrinky k ohrozeným častiam stien.

Podlahové vykurovanie

V poslednom období sa stáva obľúbeným spôsobom vykurovania, najmä v rodinných domoch. O jeho nesporných výhodách (prevádzkových, ekonomických, hygienických…) je možné získať informácie u architektov, projektantov vykurovania, výrobcov a dodávateľov a aj na špecializovaných webových stránkach. Z hygienických dôvodov môže mať teplota vody prúdiaca do okruhov systému podlahového vykurovania, a teda aj povrchová teplota podlahy určitú najvyššiu limitovanú hodnotu. Tým aj tepelný výkon 1 m2 podlahy, ako „vykurovacieho telesa“, je obmedzený. Preto je voľnou plochou, ktorá je v miestnosti k dispozícii pre uloženie registrov (tzv. „hadov“) podlahového vykurovania daný aj celkový tepelný výkon podlahy miestnosti.

Pri návrhu a objednávaní interiéru a zariadenia kuchyne je preto potrebné spolupracovať s projektantom vykurovania.

Podlahové vykurovacie registre nemá zmysel umiestňovať pod kuchynské skrinky s pevnými soklami stojacimi priamo na podlahe. V takom prípade projektant vykurovania bude uvažovať iba s voľnou plochou kuchyne, mimo pôdorysu skriniek a ostatného zariadenia (chladnička, umývačka, a pod.). Uvedené skutočnosti platia v plnom rozsahu aj pre zariaďovanie a aplikáciu podlahového vykurovania aj v iných miestnostiach (izby, kúpeľne, …). Od projektanta vykurovania je možné požadovať, aby priestor pozdĺž vonkajšej steny, poza kuchynskými skrinkami využil na vedenie tepelných prípojok k jednotlivým vykurovacím okruhom kuchyne alebo aj ďalších miestností. Tieto prípojky svojou prirodzenou tepelnou stratou napomôžu temperovaniu priestoru bezprostredne medzi obvodovým plášťom objektu a zadnými stenami (chrbátami) kuchynských skriniek.

Ak je nevyhnutne potrebné dosiahnuť vyšší vykurovací výkon, potom je možné uvažovať s tepelným výkonom plochy podlahy aj pod skrinkami a tieto navrhovať a zhotovovať s nožičkami o výške 100 mm a viac. Vtedy k vykurovaniu svojim tepelným výkonom prispievajú aj plochy podlahy pod skrinkami.

Stenové vykurovanie

Je to systém rohoží zostavených z plastových rúrok malých svetlostí, ktoré sa zabudujú pod omietku vykurovaných miestností a tieto plochy stien pôsobia ako plošné nízkoteplotné vykurovanie. Je vhodné ich použiť tam, kde nie je možné osadiť bežné radiátory, na ochranu vonkajších stien pred vznikom rosného bodu alebo ich aplikovať v prípadoch špecifických architektonických riešení interiéru (kuchýň, kúpeľní, schodísk i iných priestorov).

Konvektory

Podlahové konvektory sa zásadne umiestňujú pred zasklené plochy siahajúce až k podlahe a ich poloha teda neznamená kolíziu so zariadením kuchyne. Zväčša ide i priestor pred zasklenými plochami, francúzskymi oknami a dverami vedúcimim na terasy, do záhrady alebo na loggie. Lavicové konvektory taktiež projektanti vykurovania navrhujú prevažne do špecifických priestorov, kde nehrozí vzájomné obmedzovanie ich funkcie s nábytkom a iným zariadením.

Z uvedených téz vyplýva, že zariaďovanie kuchyne by malo byť skoordinované s návrhom vykurovacieho systému a naopak.