kuchynske dvierka - porez drevotriesky - posuvné dvere reklamná plocha dobremag.net

Vsunúť alebo naložiť?

Možno najnenápadnejšou, ale o to dôležitejšou časťou nábytkových korpusov je chrbát (alebo taktiež „zadná stena“). Okrem dizajnu nábytku má chrbát značný vplyv na jeho pevnosť, stabilitu a uhlopriečnu súmernosť (uhlopriečna súmernosť je dôležitá vždy, avšak bezpodmienečne napríklad pri nábytku vyrábanom a umiestňovanom do presne určeného priestoru alebo pri skrinkách s dvierkami či čielkami). Preto musí byť na korpuse skrinky pevne upevnený a spôsob osadenia zadnej steny musí byť naplánovaný už pri samotnom návrhu nábytku.

chrbat

A. Naložený chrbát
Je to najjednoduchší, najrýchlejší a teda aj najlacnejší spôsob osadenia zadnej steny na korpus skrinky. Sololitový chrbát má výšku zhodnú s výškou skrinky a šírku zhodnú so šírkou skrinky a na zadnú stranu dielcov sa jednoducho naklinčekuje alebo nasponkuje. Nevýhodou je viditeľnosť jeho hrán pri pohľade na skrinku z každej jej strany. Preto je toto riešenie vhodné, iba v tom prípade, ak sa skrinka umiestňuje napríklad medzi dve steny, alebo sa k nej pripevňujú iné skrinky.

B. Naložený chrbát do poldrážky
Pri tomto spôsobe osadenia zadnej steny skrinky sa musí na dielce na zadných hranách vyfrézovať poldrážka (alebo polodrážka) – jej hĺbka je rovnaká, ako je hrúbka sololitového chrbátu, alebo je iba o málo hlbšia. Do takto vytvorenej poldrážky sa rovnako ako v prvom prípade chrbát upevňuje dlhými úzkymi klinčekmi alebo sponkami. Výhodou uvedeného riešenia je fakt, že chrbát sa stáva „neviditeľný“ a skrinky sa bez ďalších úprav (napríklad pridávaním dodatočných krycích dosiek) môžu umiestňovať do priestoru a aj tam, kde je na nich vidieť z akejkoľvek strany.

C. Vložený chrbát do drážky
Tak ako pri predošlom osadení do poldrážky, aj osadenie zadnej steny nábytku v drážke umožňuje chrbát dokonale skryť. Drážka sa v tomto prípade nefrézuje do hrany, ale do plochy a to v rôznej požadovanej vzdialenosti od zadnej hrany dielcov (elegantne sa tak dajú za takto odstúpený chrbát skrinky schovávať zásuvky, rúrky atď.). Ďalšou výhodou je samotná montáž skrinky – chrbát sa nemusí klinčekovať, sponkovať ani lepiť – jednoducho sa vloží do správne dimenzovaných drážok na dielcoch a ich pevným vzájomným upevnením sa zároveňj upevní a stabilizuje aj zadná stena. V neposlednom rade je výhodou taktiež prípadná budúca demontáž nábytku, kedy sa chrbát z drážky jednoducho bez náradia vysunie.

Všetky 3 základné spôsoby osadenia zadnej steny sa samozrejme dajú navzájom kombinovať – napríklad ak je požadovaná skrinka viditeľná v interiéry z ľavej strany a zhora, na ľavom boku a v hornom dne bude chrbát v poldrážke alebo drážke a na ostatných dielcoch bude iba jednoducho naložený.

chrbat2

Posted in Konštrukcia nábytku, Kuchynský nábytok, Kvalitný nábytok, Nábytok na mieru, Nábytok svojpomocne, Návrh nábytku | Leave a comment

Aké posuvné dvere sú stabilnejšie?

Klasické posuvné dvere pre vstavané skrine sú skonštruované z 3 hlavných častí – z dverí, vnútornej výplne dverí a pojazdových koliesok resp. pojazdového systému. Všetky tieto 3 hlavné komponenty sú dôležitou časťou „skladačky“, bez ktorých by posuvné dvere nefungovali vôbec, fungovali by zle, alebo by ich dlhodobé bezchybné fungovanie bolo iba nesplnené želanie.

Rám posuvných dverí skladajúci sa zo zvislých profilov, vodorovných profilov (pri oceľových rámoch sa horný a dolný vodorovný profil nepoužíva) a predeľovacích profilov má okrem vplyvu na dizajn posuvných dverí taktiež zásadný vplyv na ich pevnosť a stabilitu. Rám preto plní pri posuvných dverách rovnakú funkciu, ako napríklad kosti v tele človeka, alebo palička uprostred cukrovej vaty. Naopak výplň posuvných dverí má za hlavnú úlohu to, aby posuvné dvere vyzerali pekne a „chutne“ a zvyšovanie pevnosti dverí je len jej zástupná a doplnková funkcia. Aj keď v určitých situáciách a do určitej miery môže výplň posuvné dvere ešte viacej stabilizovať a spevniť (tak ako môžu do určitej miery aj svaly a koža pomôcť spevniť telo…), pri väčšine používaných materiálov môže výplň naopak dopomôcť ku deformáciám dverí, nefunkčnosti pojazdových koliesok či k celkovému znefunkčneniu posuvných dverí. Preto je vždy potrebné hľadať správny druh komponentov a ich pomer použitia pri konštrukcii dverí.

drevotrieska-com_posuvne-dvere_profil-otvoreny

Mnohý predajcovia komponentov potrebných na výrobu posuvných dverí a aj mnohý výrobcovia vstavaných skríň a posuvných dverí ponúkajú rámy dverí, do ktorých sa vkladá výplň z 18 mm hrubej drevotriesky a označujú svoje komponenty a posuvné dvere za „najpevnejšie“, „najkvalitnejšie“ či „najstabilnejšie“. Snažia sa svojich zákazníkov buď z nevedomosti alebo zámerne presvedčiť, že drevotriesková výplň hrubá 18 mm (vážiaca cca 13 kilogramov na štvorcový meter) na ktorú aj vplyvom okolitej vzdušnej vlhkosti pôsobí oveľa väčšie pnutie ako na tenší materiál je správnym riešením konštrukcie posuvných dverí. Túto teóriu však pri použití „sedliackeho uvažovania“  musí označiť za nesprávnu každý domáci majster. Dodávatelia a výrobcovia pretláčajú takýto názor podľa môjho názoru z dvoch dôvodov – oveľa väčšia dekorová dostupnosť a rozmanitosť pri drevotrieskové dosky hrúbky 18 mm ako prí hrúbke 10 mm a fakt, že pri 18 mm profiloch používaných na výrobu rámov pre posuvné dvere je použitého menej materiálu, čím môže byť cena za výrobok nižšia – keďže posuvné dvere sa musia zmestiť do rovnakej koľajnice aj pri systéme s 18 mm výplňou, aj pri systéme s 10 mm výplňou, musia mať rámy pri rovnakej šírke a hĺbke profilu užšie steny resp. zjednodušenú konštrukciu.

Je vaše telo pevnejšie, ak máte chatrné tenučké kosti a na nich je ohromná masa mäsa, tuku a kože? Alebo je vaše telo pevnejšie, ak je pomer skeletu a svalov vyrovnaný t.j. kosti obaľujú pevné „nenafúknuté“ svaly a šľachy? Je cukrová vata z vinobrania v jesennom vetre stabilnejšia vtedy, ak je uprostred tenučká špajla obalená kilogramom cukrovej vaty, alebo skôr naopak, ak je v strede poriadne „polienko“ obalené tenučkou vrstvou vaty (aj keď tu je jasné, že si každý vyberie radšej prvú možnosť :) )?

A teda, sú posuvné dvere pevnejšie a stabilnejšie vtedy, ak sú zkonštruované z tenšieho nosného rámu a hrubšej, 18 mm výplne? Opak je pravdou. Pri výplni 10 mm má profil dverí výrazne hrubšie steny a preto je rám pevnejší. Naopak výplň je takmer o polovicu lahšia, preto svojou váhou dlhodobo zaťažuje pojazdové kolieska výrazne menej a pnutie spôsobené okolitou vlhkosťou v ovzduší pôsobí na ohyb rámu posuvných dverí výrazne menej.

 

Posted in Konštrukcia nábytku, Kvalita nábytku, Nábytok na mieru, Nábytok svojpomocne, Návrh nábytku, Posuvné dvere, Šatníky, Vstavané skrine | Leave a comment

Ako určiť hĺbku vstavanej skrine?

Jednou z najzákladnejších otázok pri návrhu a konštrukcii vstavanej skrine – či už ide o vstavané skrine vyrábané svojpomocne – plne v réžii domáceho majstra, alebo o skrine dodávané na kľúč od jedného z množstva výrobcov, je jej hĺbka. Pri svojpomocnej výrobe je hĺbka vstavanej skrine dôležitý údaj, ktorý si na základe mnohých požiadaviek, možností a daností priestoru určuje sám domáci majster a odvíjajú sa od neho nie len konečné celkové náklady na jej výrobu, ale taktiež ďalšie interiérové riešenie zariaďovaného priestoru a každodenná „logistika“ v domácnosti. Pri dodávke vstavanej skrine na „kľúč“ výrobcom vám tento rozmer väčšinou pomôžu určiť či už priamo v priestoroch predajcu pri tvorbe cenovej kalkulácie, alebo neskôr na základe konkrétneho zamerania priestoru, do ktorého je vstavané skriňa určená. Tu si však treba dávať pozor na chyby z nevedomosti alebo nedbanlivosti, kedy sa vás môže pokúsiť pracovník dodávateľa odbiť vetami – „Hĺbka vstavanej skrine je štandardne 600 milimetrov.“ či „Väčšine vyhovuje hĺbka vstavanej skrine 600 milimetrov.“ – pretože to, čo vyhovuje väčšine, nemusí vyhovovať ani vám ani možnostiam vami zariaďovaného priestoru. Ako teda správne určiť hĺbku vstavanej skrine, a nakoniec, čo to tá „hĺbka vstavanej skrine“ vlastne je?

Vstavanú skriňu možno hĺbkovo rozdeliť na dve základné časti. Prvou časťou je vnútorná hĺbka vstavanej skrine alebo tiež hĺbka vnútorného vybavenia vstavanej skrine – táto časť obsahujúca police, vešiaky, zásuvky apod. slúži na odkladanie a ukladanie všetkého, na čo bola skriňa určená. Druhou časťou je hĺbka priestoru pre posuvné dvere a vodiace koľajnice a ako vyplýva už zo samotného názvu, sú v tejto časti umiestnené posuvné dvere a vodiace koľajnice a ďalšie pomocné kovania vstavanej skrine slúžiace na predelenie či uzatvorenie úložného priestoru od interiéru. Vnútorná časť do časti pre posuvné dvere nezasahuje (ak by zasahovala, nedali by sa dvere odsúvať) a preto súčet oboch častí tvorí celkovú hĺbku vstavanej skrine.

hĺbka vstavanek srine

hĺbka vstavanej skrine

Zatiaľ čo vnútorná hĺbka vstavanej skrine je naozaj variabilná a odvíja sa od nespočetného množstva faktorov, hĺbka priestoru pre posuvné dvere a vodiace koľajnice závisí v zásade iba od dvoch navzájom súvisiacich – od (ne)potreby maximalizácie využitia priestoru pri malých interiéroch a od samotného druhu použitej vodiacej koľajnice. Ako sme už niekoľko krát písali, pri zariaďovaní malého interiéru záleží mnoho krát aj na niekoľkých centimetroch či milimetroch a pri vstavaných skriniach neraz problém nedostatku miesta vyrieši (či už úplne alebo čiastkovo) použitie užšej vodiacej koľajnice – napríklad pri hliníkových profiloch Daral alebo Minimax od poľského výrobcu Senator je možné použiť hornú vodiacu koľajnicu zaberajúcu na hĺbku iba 53 milimetrov. Bočná dorazová lišta alebo presah bočnice vstavanej skrine oproti použitiu bežnej koľajnice (ktorá má rozmer medzi 76-83 milimetrami) v tomto prípade nebude presahovať vnútornú hĺbku skrine o viac ako 55-60 milimetrov a v stiesnených podmienkach (nevhodne umiestnené zásuvky či vypínače, alebo príliš blízke umiestnenie dverí so zárubňou… ) dokážu vyriešiť naoko neriešiteľný problém.
dorazova lista vstavanej skrine
Na obrázku vľavo je vstavaná skriňa s použitou užšou vodiacou koľajnicou, preto pri montáži nezasahuje bočná dorazová lišta do zásuvky a vypínača. Na pravom obraázku je vstavaná skriňa s klasickou vodiacou koľajnicou, čo je problém nie len pri montáži (nutnosť vyrezávať do dorazovej lišty cca 30 milimetrov…), ale taktiež môžu posuvné dvere na tejto strane skrine do vypínača a zásuvky narážať.

V druhom diele tohoto článku sa podrobnejšie pozrieme na hĺbku vnútorného vybavenia vstavanej skrine.

Posted in Konštrukcia nábytku, Nábytok na mieru, Nábytok svojpomocne, Posuvné dvere, Šatníky, Vstavané skrine | 4 Comments

Poctivá vstavaná skriňa svojpomocne

Rozhodol som sa pre svojpomocnú výrobu poctivej vstavanej skrine. Poctivá je v tom, že jej nechýba spodné ani horné dno, oba boky a ani zadný chrbát zo sololitu. Vo vnútorných priestoroch poličiek nezavadzajú žiadne plastové spojovacie montážne podpery – ľudovo nazývané „komandorky“ – všetko som skruktoval konfirmátmi a kolíkoval. Dná zásuviek naopak nie sú z tenkého sololitu, ale z drevotriesky t.j. môžu sa do nich odkladať aj ťažšie predmety. Koľajničky sú plnovýsuvné.

Vstavanú skriňu som navrhol a skladal zo 4. samostatných častí – dve spodné časti vysoké 2100 mm a dva horné „nadstavce“ vysoké 500 mm – nadstavce sú o 5 cm zasunuté v hornom podhľade, takže keď som nainštaloval hornú hliníkovú vodiacu koľajnicu, ostala „neviditeľná“ :)

Vnútorné vybavenie vstavanej skrine som sa rozhodol vyrobiť z najlacnejšej bielej hladkej drevotriesky, bočnú stenu, dorazovú lištu a výplň posuvných dverí som zvolil v dekore Egger Dub Aragon H1372 – podľa môjho názoru je to jedna z najpodarenejších imitácií dreviny dub.

Drevotrieskové dosky som si nechal narezať a ohranovať ABS hranou hrubou 1 mm a spolu s kovaním ma táto 2 metre široká a 65 centimetrov hlboká vstavaná skriňa s dverami predelenými farebným sklom Lacobel stála 596 € a 2,5 dna roboty – stačila mi iba ceruzka, meter, uholník, skrutkovač, vítačka a druhý pár pomocných rúk :)

Vnútro vstavanej skrine

Bočnica vstavanej skrine

Posuvné dvere

Zásuvkový kontajner vo vstavanej skrini

Vstavaná skrina svojpomocne

Posuvná dvere pre vstavanú skriňu

Posted in Konštrukcia nábytku, Kvalitný nábytok, Nábytok na mieru, Nábytok svojpomocne, Posuvné dvere, Vstavané skrine | 7 Comments

Ako na rohový spoj kuchynskej pracovnej dosky?

Rohové kuchyne budú vždy obľúbeným riešením kuchynského nábytku, aj keď sú mnoho krát náročnejšie na realizáciu jej rohových častí a detailov. Jedným z takýchto technických detailov sú rohové spoje laminovaných kuchynských pracovných dosiek. Pri dodržaní niekoľkých zásad a správnej technológie je z pohľadu estetičnosti a funkčnosti najvhodnejší frézovaný rohový spoj kuchynskej dosky. Správnou realizáciou frézovaného rohového spoja kuchynskej pracovnej dosky sa docieli jej dlhá životnosť, takmer „neviditeľný“ spoj bez akýchkoľvek rušivých prvkov (široká špára medzi jednotlivými eleemeentami, alebo hliníková lišta pre rohový spoj pracovnej dosky) a odbúra sa citlivé miesto pre hromadenie špiny a mastnoty.

Ak si idete namontovať rohovú kuchynskú pracovnú dosku svojpomocne, alebo vám bude kuchynský nábytok montovať firma, dodržujte (skontrolujte dodržiavanie) tieto základné požiadavky:
A. rohové kuchynské pracovné dosky osádzajte až po úplnom a precíznom vyrovnaní všetkých spodných kuchynských skriniek, na ktorých budú pracovné dosky „ležať“ – v prípade nedodržania tejto zásady sa po čase začne rohový spoj „otvárať“ alebo „zatvárať“ (pákový efekt) a do vzniknutej špáry začne vnikať vlhkosť a mastnota
B. zabezpečte, aby mali obidve dosky v rohovom spoji výfrez určený nielen na samotné spojovacie kovanie, ale taktiež v mieste spojenia v hranách drážku pre vloženie spojovacích lameliek – rohový spoj pracovnej dosky sa tak zabezpečí proti výškovému posunu jednotlivých častí pracovnej dosky

C. presvedčite sa, že pred spájaním rohového spoja z jednotlivých častí pracovnej dosky boli hrany v mieste styku ošetrené proti vlhkosti – zvýšenému riziku vnikania vlhkosti zabránite ošetrením „surových“ odfrézovaných hrán hmotou proti vlhkosti – lepidlom chemoprén, silikónom…
D. pred utiahnutím skrutiek spojovacieho kovania lamelky vložené v drážke natrite vhodným stolárskym montážnym lepidlom
E. spojovacie kovanie pevne utiahnite ešte pred priskrutkovaním jednotlivých dielov rohovej kuchynskej pracovnej dosky do horného dna spodných kuchynských skriniek
F. rohové kuchynské pracovné dosky je nutné upevniť do každej kuchynskej spodnej skrinky, ktorej súčasťou je aj horné dno

Posted in Kuchyňa | Tagged , | Leave a comment

Plánujte svoju kuchyňu do najmenšieho detailu!

Výhodou kuchyne vyrábanej na mieru je možnosť maximálneho prispôsobenia všetkých detailov požiadavkám budúceho majiteľa a podmienkam v zariaďovanom interiéri. Preto ak sa rozhodnete pre kúpu atypického kuchynského nábytku, je pre vás ako pre investora a užívateľa dôsledné plánovanie a navrhovanie kuchyne tou najdôležitejšou úlohou. Čo najprecíznejšie absolvovanie tohoto kroku vám ušetrí mnoho sklamaní pri jej používaní, naopak – „odfláknutím“ plánovania minimálne strácate šancu na maximálnu efektívnosť vynaloženej investície. Na nasledujúcom príklade sa vám pokúsim ilustrovať, ako ďaleko v navrhovaní kuchyne by ste (či už vy, váš interiérový dizajnér, bytový architekt, kuchynské štúdio, výrobca nábytku…) mali zájsť, aby vám každé vynaložené euro prinieslo maximálny úžitok v podobe krásnej a hlavne funkčnej kuchyne.

Na prvom obrázku je zobrazená klasická kuchynská spodná skrinka so zásuvkami, kedy je pri jej konštrukcii plné horné dno nahrádzané dvoma tenkými lištami, čím veľká väčšina výrobcov ušetrí iba na tomto dielci aj 4/5 materiálových nákladov. Aby sa zabezpečila požadovaná tuhosť takéhoto korpusu, spodné dno skrinky je vyrobené z jedného kusu drevotriesky.

Ak si vyberiete do kuchyne podobné 3-zásuvkové skrinky, vrchný najnižší výsuv (na obrázku plnovýsuv Blum Tandembox s tlmením) bude iste určený ako odkladací priestor na príbor, dosky na krájanie, varešky, naberačky, otvaráky a rôzne ďalšie menšie pomôcky, doplnky a iné drobnosti potrebné pri varení. A práve obyčajná kuchynská buková vareška bola príčinou toho, že od istého času sme začali konštruovať zásuvkové kuchynské skrinky trošku inak.

Neskoro večer volajúca zákazníčka žiadala okamžitý príchod niekoho z firmy, kto jej „opraví hornú zásuvku, ktorá je zaseknutá a nedá sa vôbec otvoriť“. Keďže v spomínanej kuchyni boli použité plnovýsuvy s celoživotnou zárukou Tandembox od rakúskeho výrobcu nábytkového kovania Blum – preto som viac menej poruchu výsuvného kovania vylučoval, nasadol som do auta a celú cestu mi vŕtalo v hlave, čo zaseknutie zásuvky spôsobilo. A na vine bola spomínaná vareška! V zaplnenej hornej zásuvke sa vareška vzpriečila o zadný chrbát zásuvky a zadnú hranu lišty horného dna tak nešťastne, že plnovýsuv bol úplne paralyzovaný, nešťastná pani majiteľa kuchyne si s ním nevedela dať rady a v nevedomosti, že ide „iba“ o zaseknutú varechu, kuchyňu (spodnú kuchynskú skrinku) reklamovala.


Vľavo stará a vpravo nová konštrukcia spodnej kuchynskej zásuvkovej skrinky

A keďže jednoduché riešenia sú tie najlepšie, od tohoto času sa vo firme vyrábajú zásuvkové skrinky z identických dielcov, avšak horné lišty sa montujú namiesto spodného dna a dno namiesto horných líšt. Výrobca nábytku nezaplatí za materiál ani cent navyše, a sebe a svojim zákazníkom ušetrí prípadné problémy v budúcnosti.

Posted in Kuchynský nábytok | Tagged , , , | 5 Comments

Kvalitný nábytok? 2 milimetre k lepšiemu výsledku

Ak hľadáte najkvalitnejší exkluzívny nábytok bez akýchkoľvek kompromisov, slovám ako drevotrieska alebo hranovacia páska sa určite vyhnete a pri výbere siahnete po materiáloch najvyššej kvalitatívnej kategórie (miesto laminovanej drevotriesky s imitáciou drevodekoru si vyberiete prírodnú dyhu na jadre z MDF, z laťovky alebo priamo z masívu, miesto laminátovej kuchynskej pracovnej dosky si vyberiete kuchynské pracovné dosky z prírodného kameňa…. ). Ak však musíte z rôznych dôvodov pristupovať pri kúpe nábytku k väčším či menším kompromisom s ohľadom na rovnicu cena/kvalitna, je takmer stopercentne isté, že váš nový nábytok bude vyrobený z väčšej časti práve z drevotrieskovej dosky.

Drevotrieskové dosky sú pri výrobe štandardného nábytku hlavným konštrukčným prvkom, preto finálny výsledok po vizuálnej, ale hlavne po funkčnej stránke ovplyvňujú najviac – hneď za nábytkovým kovaním. Zaužívaným štandardom pri súčasnej výrobe nábytku je hrúbka laminovaných drevotrieskových dosiek 18 milimetrov – vo svojej ponuke ju má každý významnejší európsky výrobca (Egger, Wodego, Kaindl, Bučina, DDL…) a taktiež z nej vyrába nábytok skoro každá významnejšia ale tiež globálne takmer bezvýznamná nábytkárska firma či stolárska dielňa. Vo zvyšných prípadoch je výrobcami používaná na konštrukciu nábytku drevotrieska hrúbky 16 milimetrov (a napríklad na zásuvky dokonca mnoho krát iba 12 či extrémnych 10 milimetrov). Takýto nábytok  môžeme bez rozpakov označiť minimálne za priemerný a mnoho krát si zaslúži aj označenie ako „nábytok podpriemernej kvality“ alebo aj „nekvalitný nábytok“. Prečo je podľa nášho názoru nábytok vyrábaný z drevotriesky hrúbky 16 mm menej kvalitný?

Statika konštrukcie nábytku

Menšia hrúbka vodorovných nábytkových dielcov (police, dná, vodorovné priečky…) zvyšuje pravdepodobnosť vyššej deformácie prehybom už pri nižšom zaťažení. Pravdepodobnosť takejto deformácie sa zvyšuje hlavne pri širších skrinkách.

Vodorovné dielce sa so zvislými dielcami spájajú mnoho krát drevenými kolíkmi (tzv. „kolíkovanie“) dĺžky približne 35 milimetrov a priemeru 8 milimetrov, alebo sa skrutkujú špeciálnymi skrutkami – konfirmátmi. Tieto súčiastky v hrane drevotriesky výrazne oslabujú materiál (pri kolíku ostávajú po jeho bokoch iba 4 milimetre drevotriesky…) a prenosom váhy dielca samotného alebo predmetov na ňom položených môže dochádzať k vytrhnutiu vodorovného dielca (napríklad dna skrinky) z dielca zvislého (napríklad z boku skrinky).

Zadná stena (chrbát) nábytkových skriniek sa zvyčajne na zadné hrany korpusu upevňuje klinčekmi alebo nastreľovacími sponkami – pri menšej hrúbke materiálu hrozí vo zvýšenej miere jeho rozštiepenie.

Do užšej drevotriesky je možné naskrutkovať kratšie vruty – a kratšie vruty nedokážu spoľahlivo udržať nábytkový záves (pánt) čo spôsobuje „ovýsanie“ dvierok alebo ich kompletné vytrhnutie z bokov skriniek. Rovnaký problém nastáva pri výsuvoch – systémy zásuviek môžu prestať už po určitom čase pracovať spoľahlivo, aj to keď sú jedny z najkvalitnejších (výsuvy Blum, výsuvy Hettich…).

Estetika a rôznorodosť nábytku

Drevotrieskové dosky hrúbky 16 mm sú dostupné v omnoho menšej škále dekorov a väčšina špeciálneho nábytkového kovania akým sú napríklad zapustené úchytky či rôzne hliníkové profily a lišty je taktiež dimenzovaná na hrúbku 18 a viac milimetrov. Nábytok sa tak môže stať príliš uniformným.

Posted in Kvalita nábytku, Nábytok na mieru | Tagged , , , | Leave a comment

Ako čistiť a udržovať lesklé fóliované dvierka?

Kuchyne, kúpeľňový nábytok a ďalší nábytok na ktorom sú osadené lesklé fóliované dvierka vyžaduje pri čistení a bežnej prevádzkovej údržbe oproti nábytku s matným povrchom zvýšenú starostlivosť. Viete ako manipulovať, ako čistiť a ako udržiavať lesklé fóliované dvierka? Tu je niekoľko základných rád, informácií a odporúčaní.

– plocha lesklých fóliovaných dvierok je pri ich výrobe, výrobe samotného nábytku a pri montáži pokrytá transparentnou ochrannou fóliou
– pre dosiahnutie požadovaného lesku  je potrebné ochrannú fóliu z fóliovaných dvierok po ukončení montáže veľmi opatrne odstrániť
– po odstránení ochrannej fólie odporúčajú výrobcovia 4 dni vlastný lesklý povrch fólie nečistiť – je to potrebné z dôvodu, aby povrch vlastnej fólie po odstránení ochrannej fólie počas týchto dní vyzrel a nadobudol tak odolnejší povrch
– až po uvedenom čase sa odporúča plochy lesklých fóliovaných dvierok umyť a očistiť tak prípadné nečistoty

– na čistenie lesklých fóliovaných dvierok použite mydlový roztok, čistú jemnú handričku – následne povrch dvierok opláchnite vlažnou vodou a jemne (bez výraznejšieho tlaku na plochu fólie) utrite do sucha
– na čistenie je možné použiť aj bežné saponátové prostriedky bez obsahu piesku, prášku a iných drobných čiastočiek, ktoré by mohli plochu lesklých fóliovaných dvierok poškodiť – poškriabať
– na čistenie lesklých fóliovaných dvierok nie je možné použiť prípravky na báze alkoholu, ani prípravky bieliace, oxidačné prípravky a ani chemické prostriedky (riedidlá …), ktoré reagujú s PVC a narušujú jeho štruktúru

– na čistenie lesklých dvierok nepoužívame ani leštiace emulzie, čistiace prostriedky s ošetrujúcimi voskmi, prostriedky určené na ošetrovanie dreva či parné čističe
– lesklé fóliované dvierka nikdy nečistíme na sucho ani sa ich nesnažíme doleštiť
– pri čistení dvierok dbajte na to, aby sa čistiace prostriedky nedostali na miesta, ktoré nie sú chránené fóliou – napríklad otvory na závesy, úchytky alebo otvory na sklo
– tepelná odolnosť lepidla fóliovaných dvierok je do 80 stupňov Celzia. Vzhľadom k uvedenej hranici sa odporúča inštalovať pri vstavaných spotrebičoch (teplovzdušných rúrach, griloch…) ochranné lišty zabraňujúce pôsobeniu tepla priamo na dvierka v ich blízkosti
– pri používaní sa vyvarujte kontaktu fóliovaných dvierok s tvrdými, ostrými a horúcimi predmetmi.

Posted in Kuchynské dvierka | Tagged , , | 6 Comments

Časopisy o bývaní – bla-bla-bla a pekné obrázky za veľa peňazí

V časopisoch venujúcich sa primárne bývaniu, interiérom a nábytku (napr. časopisy Pekné Bývanie, Dom a Byt, Nový Čas Bývanie…) býva publikovaných mesiac čo mesiac množstvo článkov sprevádzaných ešte väčším množstvom zaujímavých fotografií. Mnoho (dokonca môžem pokojne povedať – väčšina) týchto článkov a fotografií je platené PR výrobcov, predajcov, dizajnérov a zvyšná časť obsahu časopisov o bývaní  je viac menej „vata“ – výplňové bla-bla-bla, snažiace sa viac či menej presvedčivo navodiť dojem periodika, poskytujúceho svojim čitateľom (alebo čitateľkám?) nenahraditeľné odborné rady. Autormi článkov sú nie len interní redaktori a redaktorky, ale neraz aj oslovení zástupcovia samotných výrobcov či predajcov nábytku, alebo dizajnérov a realizátorov interiérov. Z titulu ich funkcií čitateľ naozaj očakáva erudovaný názor na problematiku a preto si vstrebávaním prezentovaných myšlienok utvára vnútornú mapu, aký nábytok, aké technické riešenie, aký dizajn, aké farby, aké materiály alebo napríklad aký interiér je preňho tým naj. Tak veľa titulov, tak veľa rokov publikovania, tak veľa stránok, tak veľa písmen, toľko ochotných čitateľov pripravených kupovať a vstrebávať múdrosti…

Aj keď ma k napísaniu tohoto článku vyprovokovali už pred dlhším časom práve redaktorky a obsah z časopisu Pekné Bývanie, im dnes iba odkazujem, aby sa snažili pomenúvať veci správnym menom – tie „dzindziky“ namontované na predných plochách dvierok a čielok sa nevolajú príchytky, ale úchytky či madlá. V najbližšej dobe však podrobím ostatné číslo časopisu Pekné Bývanie dôkladnej analýze a následne svoje zistenia o prehreškoch zverejním. Dnes sa bližšie pozriem na „ódu na nábytok Decodom„, zverejnenú v časopise Dom a Byt 3/2010.

Autor v článku pojednáva o kvalite nábytku – konkrétne o kvalite nábytku kuchynského. Po úvodných zahrievacích a viac menej nič nehovoriacich odstavcoch sa bližšie pozrel na prvý znak, jasne oddeľujúci kvalitný kuchynský nábytok od nekvalitného – kvalitatívnu nevyváženosť jednotlivých konštrukčných prvkov nábytku, a ako príklad použil podperky pod police. Podľa neho by sme mali pri kúpe kuchyne spozornieť vždy, keď narazíme na plastové podperky. Áno, plastové policové podperky naozaj nie sú vhodné do kuchynského nábytku, a ak by náhodou uniesli čo i len váhu prázdnej police, zopár tanierov by ich už určite bez okolkov polámalo. Zarážajúci je však fakt, že kuchyne s plastovými policovými podperkami sa v súčasnej dobe jednoducho nevyrábajú (ani u nás, ani v Číne ani v Poľsku), čo by mal odborník na slovo vzatý určite vedieť. Ak autor článku objaví kuchyne, ktoré takéto podperky obsahujú, miestoprísažne vyhlasujem, že „zožeriem cirokovú kefu“ okorenenú všetkými plastovými podperkami z tejto kuchyne. Momentálne však platí, podsúvaný názor, že každá kuchyňa s kovovými policovými podperkami je kvalitná, nie je pravdivý. V súvislosti s policovými podperkami a kvalitou kuchynského nábytku by som sa na autorovom mieste možno viacej sústredil na vyhotovenie dierok pre podperky (nedostatočná hĺbka alebo príliš veľký priemer dierky a tým pádom vypadávanie podperky, nerovnomerná výška dierok a tým pádom „hompáľanie“ police na podperkách…).

Ďalej autor tvrdí, že základná surovina používaná pri výrobe nábytku je drevotriesková doska. Aj keď nesúhlasím, že drevotrieskové dosky sú „surovina“ a tvrdím, že drevotrieska je „polotovar“, môžeme toto moje „šťuchnutie“ kľudne brať ako chytanie za slovíčka. Pochválim teda autora a súhlasím, že drevotrieskové dosky sú naozaj mnoho krát základný stavebný prvok nábytku – a mnoho krát aj kvalitného nábytku. Avšak za zmienku by určite stálo spomenúť, že naozaj bezkompromisne kvalitný nábytok by mal byť vyrobený z iného materiálu ako z drevotriesky – spomeniem napríklad MDF, laťovku, masívne drevo (a taktiež aj kvalita drevotriesky kolíše od výrobcu k výrobcovi ) – a spôsob, ako sa dá takýto materiál identifikovať. Keďže sa však v článku velebia kuchyne Decodom nižšej až strednej cenovej hladiny, ktoré sú skonštruované primárne naozaj iba z drevotriesky, autor mlčí… alebo nevie.

Povšimnutia hodným detailom odlišujúcim kvalitu od nekvality je podľa autora aj príliš odlišný odtieň vnútorných a vonkajších povrchov kuchynských skriniek. Tak za prvé – iný odtieň interiéru kuchynských skriniek môže byť zámer dizajnéra (zvlášť napríklad pri presklených alebo otvorených skrinkách) a dizajn určite prispieva ku skvalitneniu (estetiky) kuchyne, za druhé – v súčastnosti vyrábané veľkoplošné materiály používané na výrobu nábytku, ktoré majú pohľadovú plochu inej farby ako plochu vnútornú patria naopak medzi kvalitnejšie a exkluzívnejšie materiály (napríklad drevotrieskové dosky rady Emotion na ilustračnom obrázku) a za tretie – samotné kuchyne Decodom majú mnoho krát osadené fóliované dvierka z MDF, kedy ich predná plocha je v úplne inom materiálovom a farebnom vyhotovení, ako zadná plocha. Z toho vyplýva, že autor A. nevie o čom píše, B. kuchyne Decodom sú nekvalitné.

Taktiež by sa na prvý pohľad dalo súhlasiť s tvrdením, že kvalitné kuchyne sú také, ktorých skrinky majú aj zadné hrany (tie ktoré nevidíte, pretože sú otočené smerom ku stene) ošetrené (olepené) hranovacou páskou a zjavne tým boli myslené spodné kuchynské skrinky. Ale čo horné kuchynské skrinky? Majú kuchyne Decodom ohranované zadné hrany aj týchto skriniek? Alebo montážna partia dokáže zavesiť horné kuchynské skrinky na stenu vodotesne? A čo horné hrany spodných skriniek, na ktorých je namontovaná kuchynská pracovná doska? Alebo bočné a zadné hrany poličiek? Ako je na tom napríklad obývačkový alebo jedálenský nábytok v otvorených dispozíciách interiéru? Stavím sa o čo chcete, že ani jeden spomínaný nábytkový dielec nie je na týchto miestach pri kuchyniach Decodom ošetrený proti vlhkosti. Je pravda, že v prípade havárie (napríklad nekontrolovane a dlhodobo striekajúca voda v kuchyni) by takto vyrobená kuchyňa lepšie odolala vnikajúcej vlhkosti, avšak pri bežnom používaní nie je možné, aby sa skrinky zničili. Tvrdím, že kuchyne, ktoré nemajú zadné (neviditeľné) hrany olepené hranovacou páskou, môžu byť a veľa krát aj sú) kvalitné. A ak už má kuchynská skrinka olepené aj neviditeľné hrany, zaujímalo by ma autorovo doplnkové vysvetlenie, prečo je to skrinka nekvalitná, iba z toho dôvodu, že je v inej farebnosti hrany. Je už naozaj do plaču, že obrázok v článku, ktorý má ilustrovať problematiku ošetrovania zadných hrán proti vlhkosti je autorom – odborníkom prezentovaný ako kuchynská skrinka s pracovnou doskou (ktorej zadná hrana nie je vraj taktiež ošetrená – takéto kuchynské pracovné dosky sa nevyrábajú!!) – skutočnosť je však taká, že na obrázku je skrinka so zdvojeným horným dnom, ktorá s kuchyňou nemá takmer určite nič spoločného.

Spomínané závesy (nábytkové pánty) „s priemerom 35 milimetrov“ neexistujú – autor mal možno na mysli závesy s miskami priemeru 35 milimetrov. Pánty so spomínaným priemerom misky 26 milimetrov sa možno vyrábajú a používajú taktiež, avšak môžem vám garantovať, že na lacnom a nekvalitnom nábytku ich nenájdete. Prečo? Pretože 35 milimetrové pánty sú štandard, používaný skoro všade a tak často, že ich nákupná cena je rádovo nižšia, ako u iných špeciálnych a menej často používaných pántov.

V súčastnosti aj ten najobyčajnejší bežne používaný čínsky alebo poľský nábytkový pánt (nábytkový záves) dosahuje určitú základnú kvalitu a preto pri častom otváraní a zatváraní dvierok pri lacnom a menej kvalitnom nábytku skôr ako pokazenie závesu hrozí jeho „vykývanie“ – uvoľnenie z drevotrieskového boku kuchynskej skrinky. Taktiež by ma zaujímalo, aký ma autor recept, na identifikáciu kvalitného a menej kvalitného nábytkového závesu laikom priamo v predajni s nábytkom.

Ak si autor naozaj myslí, že sú kvalitné kuchynské výsuvy (zásuvky, šuflíky…) v ponuke iba v šírkach od 30 do 120 centimetrov (ja chcem 295 milimetrov…), kvalitná kuchyňa je pre užívateľa taká, pri ktorej si vie jednoducho odmontovať čelo zásuvky (načo to bude pre boha robiť?) a vrcholom kvality je zásuvka, ktorá unesie basu piva (pivo je chutné iba vychladené, najlepšie na siedmom schode :) ), koľajničku výsuvu nazýva „vodiaca lišta“, tak ja pred radami takéhoto „odborníka“ – šéfredaktora časopisu o bývaní!!! – každého vystríham.

A takto by sa dalo pokračovať všetkými zvyšnými odstavcami celého (PR) článku. Ak by som bol obvinený z prílišného detailizovania, môžem upozorniť, že sám autor takmer na jeho konci píše „… pamätajte si: kvalitný výrobca ponúka kvalitný detail. Ten je sprievodným znakom kvality.„. Pretože slovenské časopisy o bývaní, ktoré si kupuje väčšinový čitateľ sú takýmito textami neraz preplnené, podľa môjho názoru je ich textový obsah nekvalitný – klamlivý, nepravdivo alebo polopravdivo (z nevedomosti, zámerne…) informujúci. Ale fotografie sú v nich neraz naozaj krásne :)

V ďalšom pokračovaní tohoto miniseriálu sa bližšie pozrieme na obsah časopisu Pekné Bývanie.

Posted in Konštrukcia nábytku | Tagged , , , | 8 Comments

Najčastejšie chyby pri montáži vstavaných skríň

Kvalitné vstavané skrineatypický nábytok vyrábaný na mieru, kladúci vysoké nároky na výrobcu už od fázy návrhu, plánovania a merania,  cez samotnú výrobu skrine až po konečnú montáž skrine. Práve montáž vstavanej skrine je neraz etapa výroby, ktorá zásadne rozhoduje o jeho konečnej estetickej a funkčnej hodnote. Ak si v byte vyrábate nábytok svojpomocne,  predpokladá sa, že viete ktorý detail si treba postrážiť, aby ste boli s výsledkom spokojní. Čo však tí z vás (a takých je samozrejme ohromná väčšina), ktorí si z rôznych dôvodov nechcú, nemôžu, alebo nevedia vyrobiť vstavané skrine svojpomocne, a preto sa musia spoliehať na výrobcu? Poďme sa spolu bližšie pozrieť na najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú montážnici, a ktoré ak si dokážete pri montáži vstavanej skrine odsledovať, môžete predísť mnohým sklamaniam a nedorozumeniam.

Korpus vstavanej skrine

Výrobcovia vstavaných skríň majú mnoho krát zazmluvnené montážne partie – živnostníkov, ktorí sa špecializujú iba na montáž – výrobca vstavanú skriňu vyrobí na základe predchádzajúceho zamerania a následne vyšle montážnu partiu na samotnú montáž. Aj keď majú takéto výrobné firmy svoje procesy, ktorými kvalitu odvedenej montáže kontrolujú, nie je v ich silách každý prehrešok montážnikov odhaliť. Montážna partia zväčša príde do výrobných priestorov ráno v deň montáže a podľa špecifikácie naloží do svojho dodávkového automobilu jednotlivé dielce na korpus skrine, posuvné dvere s koľajnicami a ďalšími doplnkami. Aj keď sa zamestnanci výrobcu snažili jednotlivé dielce vstavanej skrine vyrobiť precízne a s pocitom, akoby vyrábali vlastnú skriňu, jemnosť v manipulovaní s nimi pri prevzatí montážnou partiou mnoho krát pominie. Laminovaná drevotrieska s krehkým povrchom sa často krát poškriabe na ploche alebo vyštrbí na hranách práve pri doprave a pri vynášaní do zariaďovaného priestoru – pokladanie dielcov priamo na asfaltové alebo betónové chodníky (mnoho krát som videl dielce vstavanej skrine na chodníku dokonca v daždi… chudák zákazník, ktorý neskôr reklamoval „napučanie“ drevotriesky a výrobca skrine reklamáciu neuznal z dôvodu vysokej vlhkosti v interiéry…), otĺkanie nezabalených dielcov o steny schodiska či vo výťahu, nedbanlivé pokladanie ostrých predmetov na plochu dielcov … to sú iba niektoré prehrešky montážnikov, pri ktorých súčasti vstavanej skrine mohli utrpieť mnoho šrámov ešte predtým, ako sú bezpečne namontované na svojom mieste.

Netvrdím, aby ste každý jednotlivý dielec vstavanej skrine z drevotrieskovej dosky obracali nekonečne dlho v rukách a skúmali každý jej centimeter. Montážnici majú k dispozícií množstvo kvalitných korekčných tmelov, ceruziek a fixiek, ktoré drobné nedostatky na povrchu a hranách vzniknuté pri manipulácii bezpečne opravia. Avšak v žiadnom prípade nie je dobrý anij opačný extrém, kedy necháte montážnikov bez absolútneho dozoru – nebojte sa aspoň s povzdialia sledovať ich prácu a ak si všimnete poškodenie dosky, požiadajte o zatmelenie resp. pri prílišnom poškodení o výmenu celého dielca (keď montážnika na toto upozorníte, stavím sa že aj tak dostanete odpoveď ako napríklad „áno pán domáci, vieme o tom, hneď ako namontujeme korpus skrine, tieto drobnosti vyspravíme…“).

K nepeknému vyštiepaniu (alebo hovorovo „vykúsaniu“) hrán drevotrieskových dielcov dochádza mnoho krát aj vtedy, keď je tieto nutné z rôznych dôvodov na montáži skracovať alebo zužovať. Aj keď je montážna partia vybavená kvalitným elektrickým náradím, ručné píly nedisponujú napríklad. predrezom (druhým menším pílovým kotúčom), ktorý zabezpečí úplne čistý rez drevotriesky.

Drevotrieskové dielce na vstavanú skriňu sa na montáži skracujú alebo hobľujú napríklad z dôvodu nedôslednej práce zameriavacieho technika, alebo z dôvodu krivosti stien a stropov. Ak však zameriavací technik odovzdal do výroby údaje, na základe ktorých sa vyrobil dielec krátky, predĺžiť sa už bohužiaľ nedá. Namontovaním takéhoto dielca (ako príklad si vezmime bočnicu) vzniká nepekná medzera medzi stropom a drevotrieskou. V prípade medzery do 5-7 milimetrov ju je možné s veľkým úspechom zatmeliť napríklad akrylátovým tmelom rovnakej farby akú má strop, stena alebo drevotrieska, pri medzerách väčších vám ostáva sa zmieriť s nepekným detailom alebo žiadať od výrobcu výmenu dielca.

Po správnej dĺžke dielcov je nutné dodržať ich čo najdokonalejšiu vodorovnosť  (respektíve kolmosť na vodorovnosť pri zvislých priečkach, bočniciach či bočných lištách), čo sa taktiež nie vždy podarí. Dielce by mali taktiež zvierať so zadnou stenou čo najpresnejší pravý uhol, pri zakrivenej stene by sa k pravému uhlu mali čo najviac priblížiť. V opačnom prípade vznikajú v napojení medzi vodorovnými dielcami (police, vodorovné priečky…) a zvislými dielcami (boky, zvislé priečky) špáry, ktoré sa musia v tom lepšiom prípade tmeliť napríklad akrylátovým tmelom či silikónom rovnakej alebo podobnej farby, ako majú dielce. Ak sa montážnikom nepodarí osadiť bočnice a bočné lišty do absolútnej roviny, respektíve ak sa im ich podarí „zvlniť“ (kedy bočnica kopíruje zakrivenie steny na ktorej je namontovaná), posuvné dvere nebudú na ne správne doliehať po celej svojej výške. Jedinou výhodou takéhoto nepekného riešenia je vyššia vetrateľnosť skrine :) , nevýhodou je napríklad vyššia prašnosť vo vnútri vstavanej skrine. Taktiež by malo platiť pravidlo, že bočnice vstavanej skrine by mali byť pevne upevnené aj do stropu aj do podlahy.

Nie je zriedkavosťou, keď sa z dôvodu šetrenia námahy, času a spojovacieho kovania (a tým finančných nákladov na montáž) svojvoľne rozhodnú montážnici príliš veľký počet poličiek osadiť na nastaviteľné podperky – dohliadnite, aby v celopolicovej sekcii (zvislá časť vstavanej skrine, v ktorej sú osadené iba poličky) bola pevne namontovaná okrej vodorovnej hornej priečky aspoň 1 ďalšia polica.

Aj keď to nie je priamo montážna chyba, skúsený montážnik by mal odhaliť konštrukčnú chybu vzniknutú pri návrhu, kedy sa zásuvky vo vstavaných skriniach navrhnú a vyrobia príliš široké, kedy ani pri maximálnom odsunutí posuvných dverí sa zásuvky nedajú vysunúť, alebo pri vysúvaní šúchajú o hranu posuvných dverí.

Posuvné dvere pre vstavané skrine

Naozaj zásadným montážnym nedostatkom bývajú nesprávne namontované horné a spodné vodiace koľajnice posuvných dverí. Namontované musia byť absolútne vodorovne, čo platí hlavne o koľajnici spodnej, po ktorej rolujú vo väčšine prípadov klasických posuvných systémov spodné kolieska dverí. Taktiež je nutné hornú koľajnicu do stropu pripevniť skrutkami pevne (avšak nie príliš, aby nedošlo k prehýbaniu mäkkého hliníka alebo ocele) a to striedavo do oboch častí dovkoľajnice. Nedôsledne upevnená koľajnica môže po čase klesnúť, alebo sa môže prehnúť, čím bude brániť plynulému chodu posuvných dverí. Pri extrémne zakrivených stropoch dochádza chybou nezapustenia hlavičiek skrutiek do hornej koľajnice k rovnakému efektu vtedy, keď kolieska alebo aj samotná hliníková alebo oceľová konštrukcia posuvných dverí naráža do nezapustených hlavičiek – v lepšom prípade dochádza pri odsúvaní posuvných dverí k nepríjemným „škrípavým“  a „šúchavým“ zvukom.

Tak ako pri zvislých dielcoch korpusu vstavanej skrine, aj posuvné dvere by mali byť absolútne kolmé na vodorovnosť. Chybou prílišného zasunutia (vysunutia) spodnej koľajnice do (od) korpusu vstavanej skrine dochádza k neželanému efektu, kedy je spodná časť posuvných dverí taktiež príliš zasunutá (vysunutá) a preto pôsobia, akoby ich práve priniesli zo šikmej veže v Pise.

Najjednoduchšie opraviteľné sú chyby vznikajúce pri nastavovaní spodných koliesok posuvných dverí. Pri prílišnom uvoľnení nastavovacej skrutky šúchajú dvere o spodnú koľajnicu, naopak pri prílišnom dotiahnutí sa môže ten istý problém prejaviť na hornej koľajnici. Nedoliehanie posuvných dverí po celej výške bočnice alebo dorazovej bočnej lišty je spôsobené zväčša taktiež nedôsledným nastavením spodných koliesok.

Posted in Vstavané skrine | Tagged , , | Leave a comment