Nábytok a interiér – dobremag.net

Vo svete je v súčasnosti trend umiestňovania digestora do priestoru kuchyne jasný – jednoznačne prevláda komínový digestor rôznych tvarov, upevnený na strope nad kuchynské ostrovčeky alebo kuchynské pulty. Hneď za týmto riešením nasleduje taktiež komínový digestor, avšak osadený ako samostatný kuchynský prvok priamo na stene, na ktorej už mnohokrát iné kuchynské zariadenie nie je umiestnené, a ak áno tak iba v minimálnej miere (kuchynské zásteny, poličky, orámovanie skriniek…).

Kuchynský nábytok Toncelli s moderným digestorom jednoduchých tvarov umiestneným nad kuchynským ostrovčekom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym bielym digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so závesným recirkulačným digestorom umiestneným nad kuchynský barový pult.

Kuchynský nábytok Cesar so zošikmeným stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Cesar s oválnym (komínovým) stenovým digestorom.

Kuchynský nábytok Toncelli s digestorom osadeným na stene.

Naproti tomu, u nás stále vo velkej miere vedie riešenie, kedy je komínový digestor (s výpredajovym dizajnom…) umiestňovaný priamo medzi kuchynské skrinky a v tom horšom prípade sú takéto digestory maximálne “nalepené” priamo na horné kuchynské skrinky. Brrrrr. Okrem faktu, že kuchyňa s takto riešeným digestorom upadá svojim vzhľadom do šedivého (česko)slovenského podpriemeru, vznikajúce nepraktické detaily zvyšujú prácnosť pri údržbe kuchyne a “gazdinkám” vytvárajú nové a nové vrásky ,)

Relatívne slušná kuchynská linka (na česko-slovenské pomery) IKEA, totálne domrvená digestorom – rád by som videl, ako pani majiteľka čistí od mastného prachu špáry medzi šikmou hranou digestora a hornou skrinkou z oboch strán…..?

“Radi by sme oddelili naše kancelárske pracoviská od malého kuchynského kútika  (je to maličká kuchynka) predeľovacím paravánom. Nábytok v kancelárií aj táto malá kuchynka sú vyrobené zo svetlých lesklých materiálov, preto by sme chceli na predeľovaciu stenu použiť z jednej strany svetlé farebné sklo lacobel a z druhej strany rovnakú dosku, z akej je vyrobený kancelársky nábytok (farebné sklo lacobel by bol zo strany kancelárskeho nábytku). Je nutné sklo lacobel a dosku osadiť do hliníkového rámu? Aké iné možnosti máme?”

Paraván z farebného skla lacobel vloženého do hliníkového rámu by možno spĺňal vaše predstavy a vhodne by zapadal do interiéru so stávajúcim kancelárskym nábytkom, avšak jeho cena by bola výrazne vyššia, ako pri paraváne podľa priloženého nákresu, ilustrujúceho niekoľko vhodných i menej vhodných (na tie pozor!) riešení – všetky za oveľa menej peňazí ako pri skle v nosnom hliníkovom ráme.

Na drevotrieskovú dosku potrebných rozmerov rovnakého dekoru, z akého máte vyrobený kancelársky nábytok sa sklo lacobel iba nalepí, čím vznikne jednoduchý “sendvičový” paraván s vysokou bezpečnosťou (pri rozbití skla) a takmer akéhokoľvek tvaru a rozmerov. Jediným problémom sú hrany paravánu.

A. Najnevhodnejšie riešenie lepenia farebného skla lacobel na drevotrieskovú dosku – medzi ABS hranou (oranžová plocha) a sklom (zelenomodrá plocha) vznikne nepekná špára a skôr či neskôr sa sklo v týchto miestach poškodí. snáď jedinou výhodou je možnosť dodatočného lepenia skla.
B. Vhodné riešenie z konštrukčného hľadiska (hrana skla sa nebude užívaním nábytku príliš poškodzovať), avšak z hľadiska dizajnu nábytku nie príliš vhodná alternatíva – taktiež ako pri alternatíve A. je možné sklo na paraván lepiť aj dodatočne a v prípade paravánu na celú výšku interiéru sa dá takto dosiahnuť vhodná dilatačná špára (medzi stropom/stenou, ABS hranou a sklom), ktorá sa vyplní napríklad akrylovým tmelom.
C. Najvhodnejšie riešenie vtedy, keď požadujete, aby mal nábytok čo najjednoduchšie a najčistejšie línie. Pri výrobe podkladovej drevotrieskovej dosky pod farebné sklo lacobel sa zo strany skla (alebo aj z oboch strán) nezbrúsia (“nezrazia”, nezošikmia….) hrany na ABS plastovej hrane, čim vzniká súvislá rovná plocha na prilepenie skla.
D. Najvhodnejšie riešenie z pohľadu ochrany hrany skla pred poškodením pri užívaní nábytku – aplikovaním tenkej hliníkovej lišty (eloxovanej ale aj striekanej na akúkoľvek farbu) v tvare písmena U alebo L až po nalepení skla na drevotrieskový podklad sa dosiahne najvyšší stupeň ochrany skla a kancelársky nábytok bude mať zabezpečenú dlhšiu životnosť, ako pri iných alternatívach. Namiesto hliníkovej lišty sa dá použiť ešte lacnejšie riešenie – laminátová hranovacia páska, avšak životnosť takéhoto riešenia je  omnoho nižšia.

Internetové diskusie sú plné žiadostí o radu, nábytok (a zvlášť asi kuchynský nábytok…) ktorých výrobcov je kvalitný a samozrejme nie príliš drahý. Univerzálna odpoveď na takúto všeobecnú otázku samozrejme neexistuje, a asi aj preto sú odpovede takmer vždy ničnehovoriace – “nekupuj nábytok tam a tam” alebo naopak “kupuj nábytok tam a tam”, avšak bez riadneho zdôvodnenia. Niekedy sa tak vytvára dojem, že negatívne referencie na nábytok píše konkurenčná firma resp. pozitívne referencie na nábytok si píše sám výrobca nábytku (predajca nábytku) a je to obyčajná reklama.

Ak chceme hodnotiť nábytok a jeho (ne)kvalitu, mali by sme hodnotenie rozdeliť do niekoľkých samostatných balíkov, ktoré sa však viac či menej navzájom prelínajú a tým dávajú potencionálnemu kupcovi reálnejší obraz a dobrú pomôcku pri výbere pre neho najvhodnejšieho nábytku. Nábytok a dizajn, nábytok a funkcionalita, nábytok a použité materiály, nábytok a remeselná spracovanie a nábytok a s ním spojené služby je 5 základných hodnotiteľských balíkov, na ktoré by som sa rád bližšie pozrel v tomto článku.

Nábytok a kvalita dizajnu

Objektívne najsubjektívnejšou :) časťou hodnotenia kvality nábytku je jeho dizajn.  Stopercentne odvedená práca stolára, do detailu vypracovaná konštrukcia a výber tých najkvalitnejších a najdrahších materiálov nikdy automaticky nedáva záruku, že nábytok bude na prvý aj na stý pohľad pôsobiť elegantne a luxusne. Naopak, citlivým prístupom interiérového dizajnéra či bytového architekta môže vzniknúť za nie príliš veľa peňazí naozaj obdivuhodné dielo. Tak isto ani zvučná značka výrobcu, meno návrhára či (taliansky) pôvod nábytku zárukou kvality v mnohých prípadoch nie je a platí rovnako ako pri iných produktoch, že sláva a “cveng” značky predbehli jej kvalitu (prípade polovica ceny je za značku a zvyšok za samotný výrobok). Samostatnou kapitolou je investovanie horibilných súm za akože-rustikálny nábytok vyrobený z drahých materiálov – nemusím byť ani estétom, aby sa mi pri pohľade na takýto nábytok otváral vo vrecku nožík a pri pohľade na jeho majiteľa na tvári zjavoval súcitný úsmev.

Nábytok a jeho funkcionalita

Kvalitný nábytok z hľadiska jeho funkčnosti spoznáme nielen podľa jednotlivých jeho častí, ale musíme naňho pozerať ako na celok – načo nám výrobca nábytku namontuje na horné kuchynské skrinky drahé kvalitné výklopné kovanie s dotlmením, ak nám naša výška nedovoľuje na úchytku otvorených dvierok takejto skrinky dosiahnuť? Načo nám budú inak výborne vyriešené kuchynské rohové skrinky, ak výrobca kuchyne na dvierka namontuje síce kvalitné pánty, ale tie sa dajú otvoriť iba na 90°, čím je prístup do skrinky obmedzený? Načo sú nám kvalitné plnovýsuvné zásuvky na odkladanie menších predmetov vo vnútri vstavanej skrine, ak tie nedokážeme pre nevhodne navrhnuté posuvné dvere pohodlne otvárať?

Na ilustračnom obrázku je kuchynská linka KicheConcept, ktorá kombinuje funkciu kuchyne a akéhosi pohodlného zápecia.

Preto ak kupujete sektorový nábytok ale aj nábytok, ktorý vám vyrobia na mieru, pokúste sa hľadať jeho ďalšie bonusové funkcie, alebo skúste identifikovať také funkcie, za ktoré si priplatíte, ale v konečnom dôsledku ich vôbec nebudete môcť (či už pre konštrukčnú chybu, alebo danosti zariaďovaného interiéru) využívať.

Nábytok a kvalita použitých materiálov

Do kategórie materiálov používaných na výrobu nábytku nepatria iba veľkoplošné materiály akými sú drevotrieskové dosky dyhované a laminované, či drevovláknité dosky lakované alebo fóliované, ale taktiež lepidlá, moridlá, laky, úchytky, pánty, nožičky, spojovacie a ďalšie nábytkové kovanie.Všímajte si celé plochy nábytkových korpusov a dvierok aj pod iným uhlom, pod akým sa na ne budete bežne pozerať doma – nie sú badateľné už pri novom nábytku rôzne vyblednuté miesta, jemné škrabance alebo odtieňové nezrovnalosti (a ubezpečenie, že to iba z dôvodu nešetrného zaobchádzania s nábytkom zákazníkmi by vás nemalo upokojiť…)? Všímajte si hrany dosiek – ak je čo len na maličkom mieste odštiepený materiál, môže to signalizovať nie len horšie remeselné spracovanie (napr. tupé pílové kotúče alebo zle nastavenú hranovaciu linku) ale aj horšiu kvalitu materiálu, s ktorou si neporadí naozaj ani najlepší výrobca nábytku z najlepších. Všímajte si, ako sú jednotlivé dosky spájané (o spojovacom nábytkovom kovaní napíšem v inom článku) – nábytok, ktorého dielce sú spájané iba skrutkami (a hlavičky skrutiek sú buď viditeľné, alebo sú maskované plastovými či papierovými krytkami), bol navrhovaný s ohľadom na čo najvyššiu rýchlosť výroby a montáže a v kombinácií s menej kvalitnými drevotrieskovými doskami a bez použitia lepidla (IKEA, IKEA!) sa skôr či neskôr začne rozpadať.

Taktiež si všímajte hrúbky materiálov – korpusy skriniek ale aj konštrukcie zásuviek z materiálov hrubých 10 a menej milimetrov sú tiež predzvesťou budúcich problémov. Nezabúdajte sa pozrieť na chrbát skriniek – nekvalitné kartónové chrbáty bývajú zvlnené – pozrite si ich nielen zvnútra skrinky ale aj zo zadnej vonkajšej strany a nezabudnite jemne prstami poťukať :). Na nábytku by ste sa mali v čo možno najvyššej miere vyhýbať plastom – plastové úchytky, vešiačiky alebo nožičky by ste na kvalitnom nábytku akceptovať v žiadnom prípade nemali o to viac, že plasty sú často nastriekané a prezentované pod honosnými názvami ako “hliník” alebo “nerez” :). Avšak (a to sa môže mnohým zdať paradox), visačky na nábytkových materiáloch a kovaniach “Made in Poland” nie sú mnoho krát až taký problém! Svoje by o tom vedeli povedať v spoločnosti Oradata, ktorá vyrába vstavané skrine Roldor a na výrobu posuvných dverí využíva aj niekoľko profilov dovážaných z Poľska.

Nábytok a kvalita remeselného spracovania

Veľké poškriabané pochy zavinené zlou manipuláciou a skladovaním (pri dyhovanom nábytku napríklad “maly” spôsobené prebrúsením dyhy až ku drevotrieskovému jadru, nerovnomerné fľaky po neodbornom morení…), nedoliehajúce spoje dielcov so špárami, nepresne namotované alebo nastavené čielka zásuviek a dvierok, olúpané hrany dosiek či dierok po rezaní a vŕtaní a hlavne nekvalitné hranovanie nábytkových dielcov (nekvalitné ohranovanie zistíte  napr. jemným “poťukávaním” ukazováka a prostredníka po hrane dielca – pri zle nalepenej alebo natavenej hrane sa ozýva jemné duté “šušťavé” ťukanie, pri kvalitnej urobenej hrane nebude počuť takmer nič …) sú najčastejšími a najľahšie identifikovateľnými chybami nábytku. Nábytok sa takto (ale samozrejme aj mnohými inými spôsobmi)znehodnotí nielen pri výrobe, ale často aj pri doprave a pri montáži.

Nábytok a služby

Kúpiť kvalitný nábytok v spojitosti s výbornými predajnými a popredajnými službami je u nás stále ešte raritná udalosť zaslúžiaca si samostatný článok. Keďže už v najbližšej dobe zverejním dávnejšie avizované prvé hodnotenie jedného z predajcov nábytku, téma kvality služieb bude slúžiť ako vhodný predslov.

Mnohé vstavané skrine skrývajú za svojimi posuvnými dverami aj nábytkové výsuvy (ľudovo povedané šuplíky či zásuvky), slúžiace na odkladanie rôznych drobností. Aj keď by sa mohlo zdať, že v tomto prípade nie je príliš veľa možností, ako výsuvy s ohľadom na ich funkcionalitu, cenu a dizajn skonštruovať a do vstavanej skrine vmontovať, opak je pravdou.

Nábytkové úchytky

Aj keď klasické nábytkové úchytky sa dajú použiť aj pri zásuvkách namontovaných do vstavaných skríň, ich konštrukčná hĺbka dovoľuje vyrobiť a montovať iba menej hlboké zásuvky, čím užívateľ zbytočne stráca časť objemu odkladacieho priestoru. Aj preto je vhodnejšie využiť iné riešenia – medzi drahšie patria zafrézované úchytky, oveľa ekonomickejšiou alternatívou je jednoduché zníženie čielok zásuviek o 25-30 milimetrov, čím medzi nimi vznikne priestor na vloženie prstov. Rovnaký priestor na vloženie prstov a pohodlné otvorenie zásuvky vznikne napríklad aj rôznym tvarovým výfrezom v hornej hrane čielok (na obrázku v strede) alebo prevŕtaním čielok vrtákom väčšieho priemeru. Medzi luxusnejší (a pri výrobe finančne náročnejší) spôsob otvárania výsuvov vo vnútri vstavaných skríň možno považovať tzv. push systém – výsuv sa pootvorí stlačením čielka zásuvky.

Zásuvky a posuvné dvere

Keďže sa navzájom posuvné dvere na vstavaných skriniach prekrývajú šírkou použitého oceľového alebo hliníkového profilu, pri rovnomernom členení šírky vstavanej skrine vždy (po ich otvorení resp. odsunutí po kolajnici) presahujú aj cez zvislé boky korpusu, čím vlastne mierne zasahujú do “susedného”priestoru. Jednoduchým vmontovaním zásuviek s čielkami  na celú šírku tohoto s časti “okupovaného” priestoru je prto vážnou konštrukčnou a neskôr funkčnou chybou – pri snahe zásuvku otvoriť, už na začiatku svojej dráhy narazí čielko do posuvných dverí vstavanej skrine t.j. zásuvku sa otvoriť nepodarí. Takýmto kolíziam zabráni výrobca nábytku pridaním úzkej (cca 2-5 centimetrov širokej) lišty a prídavneho boku ku zvislej priečke vstavanej skrine a zúžením zásuviek o šírku tejto lišty – týmto odsunie zásuvky do bezbečnej vzdialenosti od posuvných dverí a tie sa budú pohodlne otvárať. Nezanedbateľnou výhodou takejto konštrukcie vstavanej skrine je možnosť predvyrobiť celý zásuvkový modul ešte v dielni výrobcu nábytku, čim sa ušetrí množstvo času pri montáži a predíde sa monžným nepresnostiam (celý korpus y8suvkov0ho kontajnera sa jednoducho vsunie na svoje miesto a prychytí skrutkami do zvislích priečok vstavanej skrine). Ak bude zásuvkový modul vmontovaný iba do strednej časti (stredových častí) vstavanej skrine, rozšírením bočných častí skrine a zúžením strednej časti skrine dosiahne výrobca nábytku na mieru rovnaký (za trošku menej peňazí) efekt aj bez použitia líšt a prídavných bokov.

Ako vyrobiť vstavanú skriňu svojpomocne?

1. Vstavané šatníkové skrine svojpomocne – zameranie interiéru
2. Ako vyrobiť vstavanú skriňu svojpomocne 2
3. Ako vyrobiť vstavané skrine svojpomocne: korpusu

Aby ste boli s konečným výsledkom (teda s kvalitou prevedenia a s finálnym výzorom vstavanej skrine, ktorú vyrábate svojpomocne) spokojní, presné zameranie priestoru patrí medzi najdôležitejšie prípravné práce jej stavby. Pri vnútornom vybavení vstavaných skríň sa síce takmer každá chyba v meraní či samotnej výrobe dá viac či menej úspešne opraviť (krátke priečky a police a nerovnosti stien zatmeliť, dlhé priečky naopak zrezať…), pri posuvných dverách je priestor na opravy obmedzenejší.

Aj z tohoto dôvodu je vhodné rozdeliť výrobu vstavanej skrine do dvoch samostatných fáz – prvá fáza stavby vstavanej skrine by mala zahŕňať výrobu a montáž kompletných “vnútorností” t.j. vnútorného vybavenia skrine a až druhá samostatná fáza by zahŕňala opätovné premeranie svetlých šírok a výšok vstavanej skrine, výpočet potrebných rozmerov posuvných dverí na vstavané skrine, návrh a konštrukciu posuvných dverí a ich osadenie do hornej a spodnej koľajnice.

Ako vypočítať rozmery posuvných dverí pre vstavané skrine?

Ako príklad si opäť môžeme zobrať modelovú vstavanú skriňu z minulého dielu tohoto seriálu. V prípade, ak boli steny, podlaha a strop v miestnosti naozaj rovné, budeme vo výpočte rozmerov posuvných dverí operovať iba s dvoma číslami – s výškou 2602 milimetrov a šírkou 1564 milimetrov. Avšak takýto ideálny stav nastane naozaj iba vo výnimočných prípadoch.

Premeraním svetlej šírky (vnútorná šírka medzi bokmi či bočnými lištami) vstavanej skrine v troch bodoch (A. pri podlahe, B. v približnom strede výšky a pri strope C.) a svetlej výšky (medzi spodnou hranou hornej lišty a podlahou resp. v prípade nepoužitia hornej lišty výška medzi stropom a podlahou) vstavanej skrine v troch bodoch (A. v ľavo, B. v približnom strede šírky a v pravo C.) zistíme skutočné rozmery – ak sme vnútro (resp. boky, bočné lišty a hornú lištu) skrine namontovali správne, budú všetky šírky a výšky rovnaké, a naopak, ak sme pri montáži neboli príliš presní alebo sme mali pokazenú bublinku vo vodováhe :), budú tieto rozmery rôzne. Pri výpočte šírky posuvných dverí pre vstavané skrine dosadíme do výpočtového vzorca najväčšie namerané číslo, avšak pri výpočte výšky použijeme najmenšie namerané číslo!

Šírka posuvných dverí = (svetlá šírka vstavanej skrine + (šírka použitého profilu * počet dverí – šírka použitého profilu)/počet dverí
Výška posuvných dverí = svetlá výška vstavanej skrine – 45 milimetrov (horná a dolná koľajnica + priestor na manipuláciu pri osádzaní dverí)

Zjednodušene sa dá povedať, že ku svetlej šírke vstavanej skrine sa pripočíta toľkokrát šírka použitého profilu, koľkokrát sa posuvné dvere navzájom prekrývajú a toto číslo sa vydelí počtom dverí na vstavanej skrini.

V našom modelovom prípade bude šírka posuvných dverí (1564 + (30 * 2 – 30)/2 = 797 milimetrov a výška 2602 – 45 = 2557 milimetrov. Samozrejme, rôzne profily používané na výrobu posuvných dverí majú rôzne šírky, preto je nutné si pred výpočtom tento rozmer zistiť a pozor si treba dávať aj na spomínaných 45 milimetrov odrátavaných z výšky skrine – zopár užších profilov sa vsádza do nižších koľajníc, a preto sa zo svetlej výšky vstavanej skrine odrátáva iba 35 milimetrov.

Osadenie posuvných dverí

Prvým krokom k osadeniu posuvných dverí do vstavanej skrine je montáž hornej koľajnice, ktorej dĺžka sa rovná svetlej šírke vstavanej skrine meranej pri strope miestnosti (v našom prípade 1564 milimetrov). Prednú hranu koľajnice treba zalícovať s prednými hranami bokov, bočných líšt a hornej lišty. Do stropu sa uchytí skrutkami na oboch koncoch vo vzdialenosti približne 80 až 120 milimetrov a ďalej každých približne 500 milimetrov na striedačku do jednej drážky a druhej drážky. Skrutky nesmieme (hlavne pri stropoch s väčšími nerovnosťami) príliš uťahovať – koľajnice majú tenké steny a môžu sa pod tlakom hlavičiek skrutiek zdeformovať.

Spodnú koľajnicu položíme na podlahu zatiaľ bez toho, aby sme ju pripevňovali, nasunieme do nej stopery, jedny dvere nasunieme do zadnej drážky hornej koľajnice a pritlačením dolných koliesok umiestníme dvere taktiež do zadnej drážky spodnej koľajnice. Posúvaním spodnej koľajnice dopredu a dozadu vycentrujeme posuvné dvere do správnej zvislej polohy a následne ju prichytíme skrutkami (na osi koľajnice) do podlahy – v prípade, ak nie je možné do podlahy vŕtať (napríklad pri podlahovom kúrení), je vhodné spodnú koľajnicu do podlahy prichytiť obojstrannou lepiacou páskou. Poslednou vecou, ktorú musíme spraviť, je vloženie zvyšných posuvných dverí do koľajníc a ich vycentrovanie tak, aby medzi ich bokmi a bokmi skrine nevznikli medzery.

Pre montáž rozvodov teplonosného média pri teplovodnom ústrednom a podlahovom vykurovaní sa používali a používajú oceľové rúrky, medené rúrky a, v poslednej dobe najmä čoraz obľúbenejšie, plastové rúrky (výhody a nevýhody týchto materiálov budú témou niektorého budúceho článku).

Z hľadiska vplyvu rozvodov vykurovania na zariadenie kuchyne (ale aj ostatných miestností) a naopak je možné rozdeliť byty podľa objektov a stavu zariaďovania na byty v starších bytových domoch, byty v nových bytových domoch, byty v rekonštruovaných rodinných domoch a byty v nových rodinných domoch.

Byty v starších bytových domoch

Dlhodobo bolo v minulosti ústredné vykurovanie koncipované s horizontálnymi rozvodom a zvislými stúpačkami prechádzajúcimi všetkými podlažiami a dodávkou tepla z domovej kotolne alebo z iného centrálneho zdroja. S takto riešeným vykurovaním sú na Slovensku tisíce bytových domov, bytov desaťtisíce. V praxi to dnes znamená, že v prípade rekonštrukcie alebo len výmeny zariadenia bytu musia byť jestvujúce stúpačky rešpektované (najmenej to trápi vlastníkov bytov na najvyšších podlažiach – stúpačky u nich končia…). Kuchynská linka, jedálenské sedenie, alebo chladnička, ak majú zasahovať až ku stene, pri ktorej je vedená stúpačka, musia byť riešené alebo umiestnené s určitým odstupom od potrubí (prúdi v nich voda o teplote cca 50-80 °C). Ak vlastník bytu nemá záujem na priznaní týchto potrubí, je možné ich skryť do sadrokartonového „piliera“ alebo kryt riešiť štýlom a materiálom príbuzným či totožným so samotnou kuchynskou linkou. Tu však treba vo viacposchodových domoch zohľadniť výskyt osových kompenzátorov v potrubiach, ktoré musia byť prístupné pre revízie a prípadné opravy. Zakrytím stúpačiek však akceptuje vlastník bytu nedodávku tepla, ktoré by inak dodali práve potrubia stúpačiek. Pri týchto bytoch možno pozitívne zasiahnuť do interiéru voľbou nových vykurovacích telies napr. s menšou hĺbkou alebo stavebnou výškou alebo tvarom a podobne, samozrejme pri zachovaní potrebného tepelného výkonu.

(Uvedené faktory neplatia pre niektoré domy, napr. v bratislavskej Petržalke postavené v 70. a 80. rokoch, v ktorých má každý byt prívod vykurovacej vody v podlahe, samostatne z centrálnej stúpačky na chodbe a neplatia ani pre niektoré staršie tehlové domy, v ktorých sú potrubia stúpačiek a prípojok k radiátorom zabudované v stenách.)

Byty v nových bytových domoch

Tu sa v blízkej dobe nedá očakávať vlna, ak vôbec, rekonštrukcií bytov. Jednotlivé byty majú vlastný prívod vykurovacieho média s možnosťou samostatného merania, čo súvisí s novými ekonomickými podmienkami a presným členením vlastníckych vzťahov v súčasnosti. Spôsob vedenia potrubí vykurovacích rozvodov v rámci dispozície bytu v drvivej väčšine nijakým spôsobom nezasahuje do možností zariadiť danú miestnosť. Developeri pritom často umožňovali budúcemu vlastníkovi ovplyvňovať i dispozíciu bytu pred či počas výstavby, opäť bez negatívneho vplyvu rozvodov na zariaďovanie.

Staršie rodinné domy

Podľa veku a aj lokality sú po Slovensku roztrúsené rodinné domy buď „s“ alebo „bez“ ústredného teplovodného vykurovania. V prípade významnejšej rekonštrukcie domu, ktorej súčasťou bude aj rekonštrukcia pôvodného alebo inštalácia nového vykurovacieho systému je možné odporučiť riešiť vykurovacie rozvody v kanálikoch podlahách, resp. v drážkach v stenách. Výsledkom je „čistota“ interiéru a absencia rizika, že rozvodné potrubia môžu prekážať zariadeniu miestnosti či naopak, zariadenia rozvodom. Potrubie „vystúpi“ na povrch steny tesne pod alebo vedľa vykurovacieho telesa. Prirodzené tepelné straty (aj kvalitne izolovaného) potrubia priaznivo vplývajú na stavebné konštrukcie a interiér. Výrobcovia a dodávatelia systémov dokonca ponúkajú sortiment potrubí, ktorý v prípade potreby predpokladá plánovité vedenie vratných potrubí od radiátorov nie najkratšou trasou ku kotlu ale meandrovito pokryť vybrané plochy podlahy. V špecifických prípadoch, aj je iné riešenie v časti dispozície nerealizovateľné, je možné viesť rozvodné potrubia tesne nad podlahou, tesne popri stene a následne ich prekryť soklovými lištami, ktoré sú súčasťou ponuky výrobcov plastových rozvodov tak, ako aj potrebné upevňovacie prvky.

Nové rodinné domy

Tu je len na investorovi, vlastníkovi a budúcom užívateľovi domu a jeho dohode s architektom a projektantom vykurovania o dispozícii domu, interiéri a riešení vykurovania. Rozvody môžu byť plne neviditeľné a pritom spoľahlivé a funkčné. Súčasné stavebné materiály a technológie umožňujú prakticky všetko, dokonca i to, že takmer žiadne rozvody nemusia byť potrebné.

Ako vyrobiť vstavanú skriňu svojpomocne?

1. Vstavané šatníkové skrine svojpomocne – zameranie interiéru
2. Ako vyrobiť vstavanú skriňu svojpomocne 2

V treťom pokračovaní seriálu o svojpomocnej výrobe vstavanej skrine použijem konkrétny modelový príklad a krok za krokom sa na ňom pokúsim popísať jej výrobu a montáž. Samotný návrh vstavanej skrine či rozloženie jednotlivých vnútorných prvkov nechám v tejto fáze na vás, ale v prípade prejaveného záujmu môžem bližšie popísať aj túto problematiku.

Popisovanú vstavanú skriňu budeme vyrábať a následne montovať medzi dve steny – šírka priestoru bude 1600 milimetrov a výška 2620 milimetrov. Vnútorné vybavenie skrine bude jednoduché – na šírku bude skriňa do výšky 2200 milimetrov predelená na dve polovice. V ľavej časti bude priestor na tzv. “dlhé vešanie” (priestor bez vodorovných priečok a políc vysoký 1700 milimetrov, v hornej časti s vešiakovou tyčou – je prioritne určený na odkladanie dlhých kabátov, šiat a podobne), nad ktorým budú dve police. V pravej časti skrine budú v spodnej časti police, nad nimi priestor na “krátke vešanie” (takýto priestor býva vysoký približne 1100 milimetrov a je určený na vešanie košiel, nohavíc atď.) a najvyššie budu opäť police. Zvyšok výšky vstavanej skrine bude tvoriť jediný priestor, ktorý bude určený na odkladanie objemnejších predmetov – cestovných kufrov, paplónov či lyží.

Aby bola montáž skrine pre nás jednoduchšia, boky vyrobíme na celú hĺbku (600 milimetrov) a taktiež použijeme hornú drevotrieskovú lištu (širokú 100 milimetrov) pre neskoršiu jednoduchšiu montáž hornej hliníkovej alebo oceľovej koľajnice pre posuvné šatníkové dvere (pri nerovnom strope sa totiž táto kovová koľajnica ľahko deformuje a prehýba). Ostatné nábytkové dielce z drevotriesky budú mať šírku 500 milimetrov – t.j. budú o 100 milimetrov plytšie, ako boky skrine.

Aké nábytkové dielce na vstavanú skriňu budeme potrebovať?
1. Boky skrine – 2620 x 600 milimetrov (2 x)
2. Horná lišta – 1564 x 100 milimetrov (1 x)
3. Zvislá priečka – 2182 x 500 milimetrov (1 x)
4. Vodorovná priečka – 1564 x 500 (1 x)
5. Polica pevná – 773 x 500 (6 x)

Celkovo spotrebujeme cca 7,5 metra štvorcového laminovanej drevotrieskovej dosky (DTD) a každý takýto dielec treba z prednej hrany ošetriť (ohranovať) laminátovou hranovacou páskou, alebo (toto vám odporúčam ja), kvalitnejšou plastovou ABS hranou, ktorej sa pri tejto vstavanej skrini spotrebuje približne 16 metrov. Taktiež budeme potrebovať 28 kusov trojuholníkových plastových podpier (vyrábajú sa v mnohých farebných odtieňoch, preto vyberieme najpodobnejší odtieň k použitej drevotrieskovej doske), samorezné vruty do dreva 3,5 x 16 milimetrov (na každú plastovú podperku sa použijú dve) a hmoždinky so skrutkami (typ a rozmer vyberieme podľa stavebného materiálu, z ktorého sú vymurované steny), ktorými prichytíme boky vstavanej skrine ku stene – ideálne je každý bok ku stene upevniť na 6 miestach – na spodnej časti dvoma skrutkami, v strednej časti dvoma skrutkami a v hornej časti taktiež dvoma skrutkami.

Montáž vstavanej skrine

Ako prvý dielec ku stene pripevníme ten bok skrine, na ktorý budeme montovať viacej políc a vodorovných priečok (v našom prípade teda namontujeme ako prvý pravý bok) – dôvod je ten, že v prípade, ak sme sa pomýlili v meraní, alebo roh miestnosti nezviera pravý uhol, ušetríme si takto množstvo práce – skracovať na dĺžku alebo prispôsobovať tvar budeme na menšom počte políc.

Ak to nerovnosti stropu budú vyžadovať, prispôsobíme výšku boku skrine zhoblovaním alebo zrezaním hornej hrany a budeme sa snažiť nerovnosti stropu dôsledne kopírovať (napríklad pri zvažujúcom sa strope, zrežeme hornú hranu boku skrine do šikminy…). V spodnej, strednej a hornej časti boku si predvŕtame po dve diery pre skrutky do steny (cca 7-10 centimetrov od prednej a zadnej hrany), bok ku stene priložíme na svoje budúce miesto a diery na stenu prekopírujeme tenkým ostrým predmetom (napr. klincom). Bok skrine odložíme bokom, na vyznačených miestach vyvŕtame diery, vložíme do nich hmoždinky a bok na stenu priskrutkujeme. Bočnicu musíme za pomoci vodováhy ku stene namontovať tak, aby bola vodorovne nielen vo zvislom smere, ale aby jednoznačne zvierala so zadnou stenou pravý uhol! Pri naozaj krivých stenách môžeme v miestach, kde je to potrebné medzi bok a stenu vkladať pomocné podložky (napríklad zo sololitu, ale niekedy postačí hrubý kartón).

Rovnako namontujeme aj ľavý bok, zmeráme si svetlú šírku budúcej skrine (šírka medzi oboma bokmi) a prípadný rozdiel medzi týmto rozmerom a dĺžkou na začiatku narezanej vodorovnej priečky (dielec č. 4) zrežeme alebo zhobľujeme. Pomocou trojuholníkových plastových podpier, samorezných vrutov 3,5 x 16 milimetrov a vodováhy primontujeme upravenú vodorovnú priečku ku obom bokom tak, že spodná hrana bude od podlahy vzdialená 2182 milimetrov – t.j. presne toľko, aby sme pod ňu v ďalšom kroku mohli rovnakým spôsobom vložiť zvislú priečku (dielec č. 3) – oba dielce navzájom spojíme tak isto plastovými podperami a spodok zvislej priečky v správnej polohe zafixujeme primontovaním najspodnejšej police v pravej časti skrine (dielec č. 5). Takto nám vznikne základná konštrukcia vstavanej skrine, ktorú doplníme ostatnými policami – primontujeme najprv všetky police v pravej časti skrine a až následne police v ľavej časti – tieto však budeme musieť v závislosti na krivosti stien a presnosti našej predošlej práce na dĺžku upravovať.

Horná lišta je posledný nenamontovaný dielec z drevotriesky – ku stropu ho pripevníme rovnako, ako sme pripevňovali boky. Dávame pozor na vodorovnosť lišty (!!) a na to, aby jej predná hrana lícovala s prednými hranami oboch bokov skrine (t.j. zadná hrana lišty bude lícovať s prednými hranami všetkých ďalších dielcov). Zostáva nám k bokom skrine a k zvislej priečke v správnej výške namontovať “uši” pre vešiakové tyče, do ktorých vložíme vešiakovú tyč potrebnej dĺžky a prípadné medzery medzi bokmi a stenami a hornou lištou a stropom vyplniť tmelom.

Vyrábate vstavané skrine svojpomocne a potrebujete si dať narezať a ohranovať drevotrieskovú dosku na milimeter presne?

V ďalšom pokračovaní seriálu o svojpomocnej výrobe vstavanej skrine sa pozrieme na posuvné dvere.

Ako som minule písal, pri inštalácií poličiek so skrytými podperami medzi steny alebo do rohu narazíme na problém vždy, ak tieto steny spolu zvierajú ostrý uhol (menší, ako 90°). Ak si objednávate nábytok na mieru, pri zameraní priestoru na tento problém zväčša šikovný merací technik rýchlo príde, ale dovtedy môže vo vás panovať falošné presvedčenie, že všetko, čo ste si v súvislosti s novým nábytkom vysnívali a naplánovali sa bez problémov do bodky zrealizuje. Preto je dobré ak už dopredu pred samotným plánovaním nábytku poznáte všetky rozmerové a tvarové pomery v zariaďovanej miestnosti (či už ide o kuchyne, šatníky, spálne …). Ako teda jednoducho zistíte aké rohy zvierajú steny vo vašom interiéri?

Samozrejme, odchýlky v rohoch miestností nemusia byť vždy také výrazné, ako je z ilustračných dôvodov znázornené na predchádzajúcom príklade a pre lepšie pochopenie aj v tomto článku. Ak chcete zistiť rozdiel uhlov vo vašom interiéri, nájdite vo vašej domácnosti vhodný pravouhlý predmet, ktorý vám s meraním pomôže. Pýtate sa, kde nájdete takúto vhodnú pravouhlú pomôcku? Otvorte dvierka na skrinke v kuchyni, a máte ho! Alebo skôr ju. Poličku z vnútra (nielen) kuchynských skriniek je ideálna pomôcka – ak potrebujete uhol zmerať iba zbežne, stačí do meraného rohu poličku priložiť a vizuálne podľa hrán dosky zistiť približný uhol (otvorený uhol A – ak je medzera medzi stenou a bokom police ďalej o roho, zatvorený uhol B – ak je medzera medzi stenou a bokom police pri rohu).

V prípade, ak chcete rohy zamerať naozaj presne, urobíte presne to isté ako v prvom prípade, avšak predtým si zmeráte presnú šírku a hĺbku police (pomôcky). Po priložení zmeranej poličky ku jednej zo stien zameráte vzniknutú medzeru tam, kde je najširšia (vzdialenosť “uhol”). Vzniknuté 3 body na papiery alebo v počítači pospájate, a tým vlastne meraný roh presne nakreslíte.

Takýmto “primitívnym” spôsobom postupujú mnoho krát aj profesionálny zameriavači z firiem, ktoré nábytok na mieru vyrábaju – namiesto poličky si však so sebou často nosia drevotrieskovú alebo drevovláknitú dosku narezanú na rozmer 600 x 600 milimetrov. Jednoducho, rýchlo a pritom precízne takto zisťujú presné uhly či už merajú miestnosť pre nové kuchynské linky, alebo vstavané šatníkové skrine.

Nábytkové police so skrytými podperami sú čím ďalej tým obľúbenejším zariaďovacím prvkom interiéru. Polica z drevotrieskovej dosky alebo z iného veľkoplošného nábytkárskeho materiálu sa nasunie na takzvané tŕne resp. “neviditeľné” držiaky na police (preto sa často tento nábytok nazýva “police na tŕňoch”), ktoré boli predtým upevnené na stenu. Policové podpery sa takýmto nasunutím poličky stanú naozaj neviditeľnými čím sa dá vytvoriť moderný minimalistický nábytok s čistými líniami bez zbytočných rušivých prvkov.

Na ilustračnej fotografii je biela lakovaná polica so skrytými podperami.

Ak sa takáto polica inštaluje voľne na rovnú stenu, treba brať do úvahy materiál z ktorého bola stena vymurovaná a hĺbku, hrúbku, použitý materiál a predpokladanú budúcu záťaž police. Z týchto údajov sa bude určovať pri objednávaní nábytku na mieru typ použitého skrytého policového kovania a jeho potrebné množstvo (nákupom police so skrytými podperami z kolekcií sektorových nábytkov – napríklad police IKEA zo série LACK – je druh použitého kovania a jeho množstvo dopredu pevne určené!).

Takýchto skrytých nosičov políc sa vyrába množstvo, avšak v zásade je omnoho vhodnejšie použiť kovanie v tvare písmena T, ktoré sa pripevňuje na stenu dvoma hmoždinkami – horšou alternatívou je jednoduché kovanie v tvare písmena I pripevňujúce sa na stenu iba jednou hmnoždinkou a naopak extrémna pevnosť upevnenia police sa dosahuje kovaním v tvare +, ktoré sa do steny prichytí dvoma hmoždinkami a taktiež prečnievajúcim tŕňom rovnako ako do police.

Na ilustračnom obrázku je zobrazená inštalácia policového nosiča TITAN 1 z pozinkovanej ocele (skrytá policová podpera) od firmy Hettich, ktorého nosnosť (aj s policou) je pri použití dvoch kusov 9 kilogramov.

Police “na tŕňoch” medzi stenami

Značná komplikácia môže nastať v prípade, ak potrebujete nainštalovať police so skrytými podperami medzi dve steny (podobne ako vstavanú šatníkovú skriňu) alebo do rohu miestnosti. Táto komplikácia sa volá “nepravouhlé rohy interiéru“. Keďže polica sa na kovanie nasúva, v prípade ak steny zvierajú ostrý uhol (menší ako 90°) nie je ju možné prispôsobiť presne podľa nerovností stien(!) a aj keď sa jedná nábytok vyrobený na mieru, musí byť polica kratšia, ako šírka steny (chýbajúci kúsok sa však dá v niektorých prípadoch nadpojiť a tak neestetickú škáru “zaslepiť”).

Grippiks je ďalšia z radu firiem, vyrábajúcich doplnky pre nábytok z IKEA. Svetlo sveta tak tentokrát uzrela séria dekoratívnych “samolepiek” v rôznych farbách a vzoroch s umývateľným povrchom, ktoré sú narezané na potrebné rozmery a ktorými sa dajú jednoduchou aplikáciou ozvláštniť plochy najpredavánejšieho nábytku IKEA – čelá zásuviek a dvierok MALM, BENNO, BILLY, EFFEKTIV, EXPEDIT či stolové dosky konferenčných stolíkov LACK.

Nálepky Grippiks na nábytok IKEA sú vyrábané na báze plastu a na akýkoľvek hladký povrch nábytku (laminát, plexisklo, lakovaná dyha, striekané povrchy, sklo…) sa doslova “prisajú” – zadná strana neobsahuje žiadne lepivé zložky ale “mikroprísavky”, čím sa dosiahne hladký bezbublinkový povrch a po ich odstránení z nábytku na ňom nezostávajú žiadne stopy po lepidle.

Na ilustračnom obrázku je policový diel EXPEDIT s dvierkami a zásuvkami upravenými nálepkami Grippiks. Minimalistický dizajn nábytku IKEA tak zaraz získal “hravý look” a bez rozpakov môže byť použitý ako detský nábytok pre chlapca aj dievča.